Uvedenie do bohoslužby:
Snáď každý z nás prežije chvíle, kedy sa mu zdá všetko v jeho živote nevydarené, pokazené, a kedy ho trápi jediná myšlienka: „Keby som tak mohol začať všetko znova!”
Bolesť tej myšlienky je v pocite, že začať znova nie je možné. Človek nemôže vrátiť čas. Človek nemôže vymazať čo sa stalo. Život nemá spiatočku.
Ale počúvajte dnešné Božie slovo. V ňom sa požaduje, aby človek začal znova. Biblia má pre to názov “pokánie”, čo si my často vysvetľujeme jednoducho - ísť na spoveď, odoprieť si mäso a podobne.
Dnes si máme uvedomiť, že sa tu požaduje neporovnateľne viac: zmena celého zmýšľaniu a tým i náprava celého človeka. Aby sme dnes slovo Božie pochopili, prosme o Božie svetlo.
Uvedenie do čítaní:
- Ex, 1-8a. 13-15
Mojžiš, pastier oviec, je volaný, aby šiel robiť vysokú politiku, aby sa stal vodcom ľudu. Desí sa toho a pýta sa Boha, kto je, že to žiada. A počuje odpoveď: „Ja som, ktorý som“. Ako keby mu povedal: Ja som tu pre teba, človeče!
Ak je Boh s človekom, človek sa zmeniť dokáže. Dokáže zmeniť k lepšiemu i svet okolo seba.
- 1 Kor 10,1-6.10-12
Svätý Pavol nám pripomína, že Boh nás nezachráni bez nás - bez našej osobnej spolupráce. Ako budeme počúvať, ani členovia vyvoleného národa nemali predplatenú spásu.
- Lk 13,1-9
Dnešné evanjelium nám hovorí o tom, že sme dostali čas, aby sme mohli robiť pokánie, napravili sa a tak sa uchránili od niečoho horšieho ako spomínané tragédie, ktorých je dosť aj v našej dobe.
Spoločenstvo
Pri našom poslednom stretnutí sme hovorili o sv. omši a prišli sme k obetovaniu.
Hovorili sme, že bez obeti matky a otca, by sem tu nemohli byť.
Hovorili sme ako sebci na ostrove zamrzli, lebo nik nechcel dať na oheň svoje drevo.
Snažil sa niekto premôcť sebectvo?
Je to potrebné, lebo sa schádzame okolo Pána Ježiša a ten sa len a len obetoval!
Skúsme s ním vytvoriť spoločenstvo!
Spoločenstvo pri sv. omši
V tretiackych pracovných zošitoch je kresba stola a okolo neho stoličky.
Tretiakov som vyzval, aby na stoličky napísali mena tých, ktorých by pozvali na hostinu. Napríklad ak by mali narodeniny, meniny... Písali, písali až mali malo stoličiek, museli ich dokresliť.
Potešilo ma nie tak to, že tam napísali aj moje meno (to sa už patrí, nie?!), ale okrem rodičov, súrodencov, krstných (v jednom prípade aj frajerky –samozrejme tajnej) aj spolužiakov. Prečo ma to potešilo? Lebo tvoria pekný kolektív, majú sa radi. Nemajú problém si niečo požičať, pomôcť! Na tej hodine bola pri tom vynikajúca atmosféra, ktorú ešte vystupňovalo to, že jedno dievča vstalo a všetkých poobjímalo. Bol to taký pekný znak pokoja.
Žiakom som povedal, že táto nakreslená hostina predstavuje hostinu sv. omše a zo stola sme urobili oltár – nakreslili kalich hostiu a vyzdobili ho. Deti samé prišli na to, že majú mať radi všetkých ľudí v kostole. Jedno zahlásilo: Mám rada všetkých ľudí na svete. Aj keď potom po krátkom rozmýšľaní dodalo. Všetkých dobrých...
Dnes sa budeme modliť pri sv. omši „detský kánon“. Viac raz budeme odpovedať: Nech sme jedno srdce a jedna duša na tvoju slávu, Pane! Potom si budeme dávať znak pokoja. Nech je to pekným vyjadrením spoločenstva navzájom i s Ježišom.
Modlíme sa:
Bratia, sestry, dievčatá a chlapci, vytvorme láskavé spoločenstvo s Ježišom
i navzájom a modlime sa za svoju spásu i za spásu našich blížnych.
(Volajme: Pane, vyslyš nás.)
- Aby biskupi a kňazi
viedli ľudí k opravdivému obráteniu,
prosme Pána.
- Aby svet netrápili prírodné pohromy
a aby z ľudskej rodiny vymizlo násilie a nenávisť,
prosme Pána.
- Aby sa obrátili tí,
čo už dlhé roky neboli na veľkonočnej spovedi,
prosme Pána.
- Aby sme sa neprehrešili
neláskou jeden voči druhému,
prosme Pána.
- Aby sme láskou, modlitbou a príkladom
pomáhali pri obrátení našich kamarátov,
prosme Pána.
- Aby sme si uvedomovali, že na oltár
prichádza v chlebe Pán Ježiš a všetkých nás má rád,
prosme Pána.
Pane, vyslyš naše prosby a naplň nás duchom obetavosti a lásky,
a svoj život vždy viac pripodobňovali tvojmu.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.