Uvedenie do bohoslužby:
Tento rok sa Slávnosť zvestovania Pána mala sláviť na Veľký piatok. Z tohto dôvodu bola preložená na najbližší možný termín. A tak si dnes pripomíname ako sa Božie slovo stalo telom - tým, že ho prijalo dievča Mária.
Ako my prijímame slovo Božie? Je našou odpoveďou tiež mariánske: Áno, súhlasím, urobím? Alebo som váhavý, či dokonca odmietam Božiu ponuku?
Uvedenie do čítaní:
- Iz 7,10-14 7,
Teraz budeme počúvať, čo kedysi povedal prorok Izaiáš o príchode Mesiáša tvrdohlavému kráľovi Achazovi. Všimnime si, ako detailne vystihol podstatu dnešnej slávnosti.
- Hebr 10,4-10
Čítanie z listu Hebrejom je oslavou Máriinho otvoreného srdca pre Boha: „Tu som, aby som plnila Božiu vôľu...“ Je to výzva i pre nás, aby sme Božiu vôľu hľadali a plnili, aby sme sa snažili o dobro.
- Lk 1,26-38
Medzi starozákonnými omilostenými osobnosťami a prorokmi, stavia evanjelium Máriu na prvé miesto. Ani Abrahám, ani proroci, ani Jan Krstiteľ, nikto nie je nazvaný „milosti plný“ ako ona. Nikto ani neprijíma od Boha - s takou dôverou a rozvážnosťou - tak veľkú úlohu ako Mária.
NAJSTATOČNEJŠIE SLOVO
Deväť mesiacov pred sviatkom Narodenia Pána – Vianocami, si pripomíname rozhodujúci okamžik ľudských dejín: Boh chce vstúpiť do ľudských osudov, chce dať ľudstvu svojho Syna, ktorý by ho vykúpil. Prostredníkom, nástrojom tohto vstupu - mostom medzi nebom a zemí sa má stať človek - dievča Mária. Nie donútená vôľou Všemohúceho, ale úctivo opýtaná Božím poslom, či je ochotná vziať na seba toto poslanie.
Na šťastie pre ľudstvo, na šťastie pre všetko stvorenie Mária povie: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Áno, vysloví to najstatočnejšie slovo ľudských dejín. Nám sa to môže zdať samozrejme! Ale! Nemala to vôbec jednoduché! Vieme, že hneď nastali problémy so snúbencom Jozefom, ako mu vec vysvetliť. Žila s veľkým tajomstvom a preto s veľkými problémami. Nečudo, že ju voláme Sedembolestnou.
Mária sa považuje za služobnicu Pána a preto je ochotná stať sa matkou Božieho Syna, stať sa matkou jej Synom vykúpeného ľudstva, po Eve druhou pramatkou ľudstva.
Kedykoľvek sa modlíme Anjel Pána, pripomíname si tieto radostné skutočnosti: - že človek sa podieľa na osudoch sveta a ľudstva, - že Boh prichádza na náš svet, vstupuje do ľudských dejín, do ľudských osudov, aby pomáhal, zachraňoval, spasil.
Takto to platí stále. I dnes, i s nami: Boh robí človeka svojim partnerom, keď sa človek slobodne rozhodne pre Boha. Ale Boh nikoho nenúti, neporúča. Božie oslovenie je dialóg, ponuka. Jeho poslom - anjelom - je hlas nášho svedomia. Našou odpoveďou je rozhodnutie, ako sme to čítali v epištole! „Tu som, aby som plnil, Bože, tvoju vôľu" (Hebr 10,5). Poslušnosť Božiemu hlasu, svedomiu, potom umožňuje Božej láske, aby v našom živote pôsobila divy. Poslušnosť hlasu svedomia pôsobí, že žijeme a konáme ako kresťania.
"Buď vôľa tvoja" - modlíme sa denne. Ale uvažujeme vôbec niekedy, aká je vôľa Božia s nami? Dnešný sviatok nech je nám príležitosťou k týmto úvahám, k vysloveniu najstatočnejšieho slova nášho života: „Bože, i v mojom živote buď vôle tvoja na prvom meste“.
Turzovka, 4.4.2016