Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Stojíme na prahu dobrodružstva nového roka. Odborníci robia hospodárske a politické prognózy. My kresťania vieme: Nový rok bude lepší, ako bol starý, ak budeme my lepší, než v starom roku.

A ešte jedno vieme: Nebudeme v ňom sami, veď sme veriaci kresťania. Preto hneď na začiatku prvej bohoslužby si v našej slabosti a neistote pozvime na pomoc nášho Pána Ježiša.

Uvedenie do čítaní

  1. Nm 6,22-27

V prvom čítaní tohto roka budeme počuť, ako žehnali svojim deťom izraelskí otcovia. Nemali by sme sa naučiť aj my podobne žehnať svojim deťom? 

  1. Gal 4,4-7

Svätý Pavol nám dáva na cestu do nového roku nádej: Boží večný Syn je podľa ľudskej matky Márie i náš ľudský brat a bude spoločníkom na našej ceste života aj v tomto roku

 Lk 2,16-21

 V evanjeliu budeme čítať, ako Mária s Jozefom dali dieťaťu meno. Hebrejské „Ježiš“ sa prekladá: „Boh je záchrancom.“ V mene Ježiša, v dôvere v Božiu záchranu, sa teda vydajme v ústrety budúcim dňom. 

Kade ďalej?

Začíname nový rok. Domnievam sa, že nezaškodí poukázať na smer, kade by sme sa mali uberať, ako žiť, aby sa splnilo aspoň niečo z toho, čo si prajeme.

História je učiteľka života. Nezaškodí trošku načrieť do nedávnej minulosti.

Česky publicista L. Simajchl, (ktorého uznávam a často citujem) napísal krátko po nežnej revolúcii:

Tohto roku sme si nemohli sťažovať, že by sa o jasličkách, o narodení Pána nepísalo, nehovorilo. I tí, ktorí sú doteraz v zajatí starého myslenia, sa nad tým pokúšali zamyslieť, ako napríklad jeden žurnalista, ktorý napísal:

„Stojím nad jasličkami. Ani by som tu v kostole nemal byť, veď už dávno som prestal veriť a chodiť do kostola. Ale vedú ma sem spomienky na mladosť, keď všade zase počujem koledy. Tak som tu, hľadím na jasličky a nemôžem pochopiť, nemôžem uveriť, žeby toto roztomilé ľudské dieťa malo byť Boží syn. Ktože je ten jeho otcovský Boh - a čo ten má čo robiť v našom ľudskom svete?”

Tieto slová sú charakteristické pre našu ateisticky vyškolenú generáciu. Koľkokrát sme to počuli vyhlasovať: „Súdruhovia, Boh je mŕtvy!” Koľkokrát sme počuli sebaisté slova Karla Marxa: „Keď dospejeme od socializmu ku komunizmu, nebude už potrebné, aby sme Boha popierali. Ľuďom bude rozhovor o Bohu tak cudzí, že už nebudú chápať o čom je reč, keď by niekto hovoril o náboženstve.”

Ideológovia ateizmu tiež presne vedeli, ako bude svet vyzerať po zániku kresťanstva. Francúzsky marxista Malraux napísal: „Smrť Boha znamená víťazstvo človeka. Keď človek prestane snívať o nebi, bude  vede, technike, psychoanalýze, a tá nahradí náboženstvo. Vedeckotechnická revolúcia vytvorí raj na zemi. Až zomrie Boh, až potom sa plne narodí človek.“

Touto cestou sa dal zrejme viesť i neveriaci žurnalista, ktorého som citoval na začiatku. Tou cestou sa dali viesť milióny ľudí - nielen u nás, či v Rusku. Všade vo svete. Vyzeralo to tak jednoducho: zvrhnúť Boha a miesto neho nastoliť človeka. Odvrhnúť náboženstvo a nahradiť ho politickou ideológiou. Odmietnuť poslušnosť Božiemu desatoru a nahradiť ho poslušnosťou línii strany.

Dnes sme vo zvláštnej situácii. Že marxistický ateizmus nedoviedol ľudstvo do raja na zemi, že to bola slepá koľaj evolúcie, to už je dnes mysliacim ľuďom jasné. I v Rusku to vedia: Sovietsky básnik Mandelštam napísal: „Ateizmus, ten už dnes vyšiel z módy. Sú ešte masy ateistov, ale to sú masy tých nemysliacich. Vzdelaný človek sa dnes snaží zoznámiť s kresťanstvom, miesto Marxovho Kapitálu číta Bibliu.”

Áno, teraz už to vie kdekto, že ateizmus porazil sám seba. Nič nové nevysvetlil, nedal životu nový zmysel. Obrátil svet na cestu ku katastrofe: manželstvá a rodiny sa začali rozpadávať, poctivá práca stratila zmysel.

Na tých troskách stoja ateisti a nevedia, čo s týmto svetom, ktorý tak poškodili.

A my, čo sme si zachovali vieru, stojíme na tých troskách s nimi. Kladieme si otázku, ako my môžeme pomáhať, aby ľudia už začali hľadať pravé hodnoty krásneho ľudstva.

Teoreticky by sme to mohli robiť jednoducho. Povedať tým ľuďom: „Vezmi bibliu a čítaj. Tam nájdeš všetko, ako je možno žiť svoj život krásne a ľudsky, ako sa stať Božím Dieťaťom.

Nový záujem o bibliu sa v súčasnej dobe naozaj prejavuje všade. Európa sa rozpomína, ktorej knihe vďačí za svoju kultúru a civilizáciu, vracia sa k biblii. A v oslobodenej východnej Európe vychádza biblia v státisícovom náklade. V Rusku vyšla biblia v miliónovom náklade - a všetko bolo obratom rozobrané.

Všade hľadajú mysliaci ľudia novú orientáciu. I keď svoje hľadanie nevedia ešte vyjadriť - mnohí potrebu novej orientácie už tušia - je to zdroj veľkej nádeje.

Čo na to poviete, splnila sa táto nádej? Mnohí zo strednej a staršej generácie ste to prežili, tieto citované myšlienky poznáte. Je svet lepší, je to tak ako do určitej miery prognózoval? Venujú sa ľudia dnes viac duchovným veciam? Sme lepší jeden k druhému? Je náš život krajší, pokojnejší?

Porovnajme. Malo by nám ísť viac o náboženstvo, vieru, ale najskôr vnímame: Ako sme sa mali? Vďaka spomienkovému optimizmu mnohí hovoria, že lepšie. Ekonomicky to bolo však neudržateľné. Komunizmus a socializmus nedobyl nik vojensky, ale padol ekonomicky. Sám sa zrútil. Keby pokračoval, ocitli by sme sa v situácii Severnej Kórei, v lepšom prípade Kuby.

Ako je to v duchovnej oblasti?  

Pripomeňme pár faktov.

Dnešná spoločnosť, aj naša farnosť sa skladá z veriacich, ktorí si zachovali vieru napriek veľkým obetiam – dokonca i väzeniu.

Iní dávali krstiť svoje deti – mnoho ráz vo vzdialenom meste, aby neboli perzekvovaní. Sobášili sa tajne.

Iní sa odvážne postarali o zaopatrenie svojich starých a chorých napriek tomu, že zakazovali kňazom chodiť do nemocnice vysluhovať sviatosti; prihlásili deti na vyučovanie náboženstva, hoci s tým boli problémy. To zažila staršia, čiastočne stredná generácia.

Teraz? Kto niečo z toho zakazuje? Čo nám v hlbšom vzťahu s Bohom, v živote podľa viery bráni? Nik! Kto teda? Žeby my sami? Veru je to tak! Ale prečo? Počuli sme K. Marxa: Ľuďom bude rozhovor o Bohu tak cudzí, že už nebudú chápať o čom je reč, keď by niekto hovoril o náboženstve.” A je to presne tak. Prečo?

Prestali sme rozmýšľať. Nechali sme za seba rozmýšľať iných. A kto uvažuje za nás? Tí čo chcú na nás zbohatnúť, získať. Posúďte, či to nie je tak? Ani si neuvedomujeme, ako za nás rozmýšľa reklama, politici, média: Toto potrebuješ, toto je lepšie, toto je ozajstný štýl, vtedy budeš šťastný, my vás dovedieme k šťastiu, my ochránime našu spoločnosť...

Aká je to spoločnosť? Ocitli sme sa v spoločnosti, ktorú sa neodvážim pomenovať.

Ako, kde to to začalo?

Najväčšia svetová veľmoc - USA - po druhej svetovej vojne prešla obrovským hospodárskym rozvojom, ktorý sa zastavil až niekedy ku koncu päťdesiatich rokov. Krajina bola v záplave tovaru, ľudia mali nadbytok peňazí, ale chýbali im konzumentské návyky. Peniaze radšej ukladali alebo investovali, než by ich míňali na tovar. Bola to generácia, ktorá si pamätala veľkú krízu a preto sporili.

Veľké koncerny sa museli vážne zaoberať otázkou, ako zapôsobiť na psychiku jednoduchého občana, aby sa rozhodol kupovať tovar - míňal peniaze, a neukladal ich v bankách.

Prišiel rozmach televízie. Tak vznikol reklamný priemysel a showbiznis. Tie splodili svoju elitu pokroku, ktorá sa vydala smerom „ku radostnej budúcnosti ľudstva". Sú to ľudia veľkých oslňujúcich reklám, oznamovacích prostriedkov a kultúry konzumizmu. Ich morálka sa diametrálne odlišuje od etiky a morálky kresťana.

Prezentuje sa ideál supermana, nový typ Nietscheovho nadčloveka. Je ním obvykle hviezda strieborného plátna alebo koncertného pódia, prezentovaná umele ako idol krásy, úspechu slobody. Sympaťák, miláčik davu. Pritom samozrejme človek, ktorý je „oslobodený" od nejakých morálnych zábran, z ničoho nemá strach. Holduje alkoholu, drogám, sexu. Jeho úsmev pritom vyžaruje dokonalý pocit šťastia „oslobodeného" človeka.

Nezastupiteľnú úlohu tu zohrávajú média.

Vnímate, ako to pôsobí na mládež? Aké vzory nasledujú? A nielen na ňu.

V úvode spomínaný L. Simajchl vedel, že to tak ľahko nepôjde. Preto k nadšeniu ľudí za Bibliu ešte dodal:

Táto cesta k novej orientácii s Bibliou v ruke nie je však nijako ľahká. Nie každý dokáže biblii porozumieť, aj keby mal v ruke najlepší preklad.

Potom vysvetľuje ako správne čítať bibliu.

Ako je to s vami? Vo farnosti som z iniciatívy farníkov začal Lectio Divina, kde čítame, vysvetľujeme Bibliu a modlíme sa. Čo poviete, koľkí majú záujem? Sporadicky chodí 4-5 farníkov.  Ja sa tomu teším, aspoň niekto chce mať za smer Božie slovo a nie reklamu.

Do nového roka vám prajem, aby ste nasledovali Pannu Máriu, ktorá nám je v prvý deň roka daná za vzor. Je nadčasová, lebo: Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.

Turzovka, 1.1.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.