Uvedenie do bohoslužby: Dnes máme misijnú nedeľu.
Budeme sa v nej zaoberať pradávnym problémom ľudskej spoločnosti, ako správne používať moc. Je tu vždy nebezpečenstvo jej zneužitia. Riešenie pozná biblia, ktorá hlása: Moc nie je k panovaniu, ale k službe.
Nemyslime len na prezidentov a vlády. V každom z nás sa stále odohráva zápas diktátora a služobníka. Od toho, či slúžime závisí, či sme misionármi v prostredí, kde žijeme.
Vyznajme pokorne svoje previnenia proti slúžiacej láske, aby sme mohli byť šíriteľmi viery.
Uvedenie do čítaní:
- Iz 53,10-11
V postave služobníka, ako ho popisuje v prvom čítaní prorok Izaiáš, môžeme rozoznať Pána Ježiša: Svoje utrpenie obetoval za iných. Vlastne by sme v tom služobníkovi mali spoznať i seba; - lenže, - nechýba nám trpezlivosť k znášaniu životných ťažkosti?
- Hebr 4,14-16
Druhé čítanie vysvetľuje, prečo sa na Pána Ježiša môžeme obracať s jednoznačnou dôverou. Ježíš nie je neosobný a bezcitný úradník, je náš súcitný Brat, milosrdný Boží syn.
- Mk 10,35-45
Niet pre nás inej cesty. Nech sa nám to páči alebo nie, Ježiša treba nasledovať v službe. Počúvajme, ako dôrazne to Pán Ježiš prízvukuje apoštolom i nám, aby sme aj my mohli byť misionármi jeho lásky.
CESTA K VEĽKOSTI
Mnohí tvrdo trénujú, iní spôsobujú rôzne aféry, len aby sa stali známymi, aby boli slávni, aby boli prví. Už malé detí sa predbiehajú v tom, aby sa dostali do priazne rodičov, či vychovávateliek v škôlke. Kto by nechcel byť veľký, slávny, mať úspech?!
Pán Ježiš nám dnes v evanjeliu dáva návod, ako urobiť zo svojho života niečo veľkého, ako sa stáť veľkým.
Ale nie je to podivná cesta k úspechu, ku ktorej nás Pán Ježiš pobadá? Veď hovorí: Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.
Či cesta k veľkosti nie je práve opačná? Či sa nehovorí, že kto to chce niekam dotiahnuť, musí dát bokom všetky ohľady, zabudnúť na všetky prikázania a hrabať pre seba, len a len pre seba? Či veľkí niekomu slúžia? Tí si predsa nechávajú slúžiť, posluhovať od druhých.
A proti tejto ľudskej skúsenosti stojí Ježišov návod: „kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom“ - Všimnete si, že Pán Ježiš tu neodsudzuje túžbu po veľkosti. Každý sa máme snažiť urobiť zo svojho života niečo veľkého. Pán Ježiš ukazuje tej snahe správny smer: neusiluj o veľkosť v panovaní, radšej chci ľuďom okolo sebe dobre robiť - slúžiť.
Ešte, že to je takto! Keby o cene ľudského života rozhodoval len spoločenský úspech, aké by to bolo kruté pre ľudí, ktorí nie sú draví, ktorí sú menej zdatní, nemocní. Tí by sa potom museli považovať za menejcenných.
Našťastie Pán Ježiš vyhlasuje, že veľkosť života nie je v dravom predbiehaní a súťažení, ale v službe druhým, v pomáhaní.
Ale môže toto byť zmyslom života i pre ľudí mimoriadne schopných? Áno. Môže, má byť! Veď dostali talenty, aby ich dávali v prospech iných. To bol životný program i pre samotného Ježiša. A kto bol a je slávnejší ako on. Povedal o sebe: Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. A podľa toho sa aj riadil.
Náš život v nasledovaní Krista má teda byť životom služby v malom i veľkom. To vytvorí nový vzťah k ľuďom. Už nejde o to, aby sme druhých predstihli, aby sme na nich hľadeli ako na konkurentov, ktorých je treba poraziť, ale ako na blížnych, ktorým môžeme podať pomocnú ruku, od ktorých tiež prijmeme pomoc, aby sme s nimi žili v pokoji.
Uvedomujete si veľkosť tejto zmeny, postoja, vzťahu?
Život zameraný na boj o úspech je plný nepokoja, drása nervy, prináša sklamanie. Ak vychovávame deti k tejto ctižiadostivosti, nechystáme im do života nič príjemného.
Sú teda dve cesty ľudského života: cesta veľkosti v panovaní, predbiehaní druhých - a cesta veľkosti v službe. Na ktorú sa dáme?
Ale pozor. Na tej cesty služby je ešte niečo, o čom sme doteraz nehovorili, niečo, čo rozhoduje o jej cene a kvalite.
Je to láska. Ten, kto chce slúžiť, musí to robiť láskavo, vľúdne, s láskou, rád. Matka Tereze: Robme malé veci s veľkou láskou.
Jedna pani slúži svojej rodine od rána do večera, do sebazničenia. A napriek tomu je pre všetkých postrachom. Prečo? Pretože o tom, čo pre druhých robí, stále hovorí. Stále všetkým pripomína, ako sa pre nich zodiera, obetuje, a ako málo vďačnosti jej za to prejavujú.
Toto nie je o službe. Je to tyrania.
Stretávam sa aj tu v našej farnosti s peknými prípadmi služby. Napríklad sú to pracovníčky v oblasti charity. Pamätáte keď sme vyhlasovali, či by bohoslužobné veci niekto neodviezol terénnym autom ku kaplnke na Hlinenom. Vtedy sa nik nenašiel, ale napríklad z vlastnej iniciatívy tento týždeň odviezol jeden farník odpadky po kosení trávy. To poteší!
Koľko povzbudení a poučení nachádzame aj v prírode. Čo tak, poučiť sa od divokých husi.
Zamysleli ste sa prečo divoké husi lietajú v tváre písmena „V“? Ako v správaní všetkých živočíchov, Stvoriteľ aj tu mal dobrý dôvod, aby husi obdaril práve takýmto darom. Keď hus zamáva krídlami vytvorí sa vzdušný prúd dvíhajúci hus letiacu za ňou.
V kŕdli v tvare V celá skupina prejde až o 71 % dlhšiu cestu, ako keby leteli každá sama. Akonáhle hus opustí formáciu, pocíti akoby ju ťahalo k zemi ťažké závažie a hneď sa vráti ku skupine.
Rovnako ako husi aj ľudia, ktorí spolupracujú a idú jedným smerom, dostanú sa rýchlejšie k cieľu, ako tí čo to skúšajú osamotene.
Ak sa vedúca hus unaví, zaradí sa na koniec kŕdľa a na jej miesto sa posunie iná.
Keby ľudia mali toľko rozumu ako husi, prišli by na to, že ich úspech je v spolupráci, striedavo by robili ťažkú prácu a zdieľali by ťažkosti vedúcich.
Husi letiace na konci povzbudzujú tie letiace vpredu. Povzbudzujú, nie je to šomranie, alebo kritizovanie.
Ak hus onemocnie, zraní sa, dve sa oddelia od kŕdľa a pomáhajú jej, chránia ju. Zostanú, kým nebude schopná letu, alebo nezahynie. Potom sa vydajú na cestu. Buď dobehnú svoju skupinu, alebo sa pridajú k inej.
Kiež by sme boli takí obetaví, aby sme si zaslúžili takých priateľov, ktorí ostanú pri nás v ťažkostiach. Ktorí sa venujete cyklistike, viete, že družstva si tam takto pomáhajú.
Kresťanské je chcieť byť veľký v službe, nie v panovaní, v tyranizovaní. Kresťan vie poslúžiť s úsmevom, s láskou, rád.
Poďme sa tomu učiť.
Turzovka, 18.10.2015