Ez 37,12-14, Rím 8,8-11, Jn 11,1-45
Dobrá správa, ktorú prináša Ježiš je, že smrť, nielenže neprerušuje život, ale je tým, čo mu dovoľuje rásť v novej a úplnej forme.
Na to poukazuje Ján vo svojom evanjeliu s epizódou o vzkriesení Lazára.
Lazár, Ježišov učeník, je chorý, zomrie a keď príde Ježiš, Lazár je už v hrobe. Pozrime sa, ako evanjelista predstavuje stretnutie Ježiša so spoločenstvom, ktoré je zastupované Lazárovými sestrami.
Prvá reakcia jednej zo sestier – Marty – je výčitka. Poslali po Ježiša, aby mu oznámili, že Lazár je chorý a Ježiš na to ani nezareagoval. Čiže prvá reakcia je výčitka: Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, a odvoláva sa na to, čo pozná z tradície, „že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Slová typické pre kresťana, ktorý sa dostane do nejakého problému.
Aby sme pochopili celú dynamiku tohto rozhovoru je potrebné všimnúť si detaily. Sloveso „prosiť“. Naznačuje žiadosť niekoho podriadeného svojmu nadriadenému, kým v prípade rovnocenných strán sa používa sloveso „žiadať“.
Čiže Marta si myslí, že Ježiš je podriadený Bohu; nepochopila, že v Ježišovi sa prejavuje plnosť Boha. Ježiš jej odpovedal: „Ja som vzkriesenie a život.
„Ja som“ používa prítomný čas, nie budúci - „Ja budem“. „Ja som vzkriesenie“. Vzkriesenie nebude v nejakej budúcnosti. Ježiš je vzkriesením a životom. A potom nasleduje dôležité vyhlásenie týkajúce sa života a smrti: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ A teda učeník, konkrétne Lazár, ktorý sa pridal k Ježišovi, hoci je teraz mŕtvy, stále žije. Čiže ten, kto verí, bude žiť aj keď zomrie.
A potom sa Ježiš obrátil na tých, ktorí žijú a hovorí im: „A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.“ Ježiš prichádza zmeniť koncepty života a smrti. Pán nekriesi mŕtvych, ale dáva život živým; život, ktorý je schopný prekonať aj smrť. Večný život nie je viac akási nádej pre budúcnosť, ale istota súčasnosti. Čiže tvárou v tvár tejto radikálnej zmene života a smrti, sa Ježiš pýta Marty: „Veríš tomu?“ To znamená, veríš, že ten, kto je mojim učeníkom má život schopný prekonať smrť?
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Po týchto slovách Marta ide tajne zavolať Máriu. Prečo potajme? Bola exkomunikácia pre tých, ktorí vyznávali, že Ježiš je mesiáš. Ak spoločenstvo verí, že Ježiš je prorokom, ktorého poslal Boh, teší sa obľube aj medzi jeho predstaviteľmi. Ale keď vyzná, že Ježiš je Mesiáš, vtedy začínajú problémy.
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Opäť výčitka.
Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“
Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
A tu treba rozlíšiť medzi dvoma gréckymi slovesami: medzi „plakať“ a „vzlykať“ – preložili sme to slovom zaslzil. Sestry a Židia plakali a plač znamená zúfalstvo pre niečo, čo tu viac nie je. A preklad hovorí, že keď to Ježiš, videl, zachvel sa v duchu. Nezachvel sa. Sloveso, ktoré je tu použité znamená „ťažko vydýchnuť“. Ježiš bol rozrušený pretože vidí, že jeho spoločenstvo rozmýšľa presne ako jeho protivníci. Ešte nepochopili nové posolstvo, ktoré im povedal, že život, ktorý dáva on, má schopnosť prekonať smrť.
Ježiš povedal: „Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ (Jn 8, 51), ale ešte stále to nepochopili. Čiže veľmi rozrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Čo znamená, že ste to vy, čo ste ho niekam dali. A Ježiš nezačal plakať, ale zaslzil. Evanjelista rozlišuje medzi plačom Židov a Lazárových sestier, ktorý je plačom zúfalstva a zaslzením Ježiša, ktoré je vyjadrením bolesti. A teda Ježiš, ktorý bol ešte stále rozrušený, prišiel k hrobu – k jaskyni – „bola to jaskyňa uzavretá kameňom.“ Všetci poznáme príslovie „zavaliť to kameňom“, ktoré znamená, že tu to všetko skončilo. Áno, áno, v posledný deň vstane z mŕtvych, ale to určite nie je nádej. A tu prichádzajú tri slovesá v rozkazovacom spôsobe, ktorými Ježiš prikazuje komunite: „odvaľte“, „porozväzujte“ a „nechajte ísť“.
Prvé sloveso „odvaľte kameň“. Ste to vy, čo ste tam dali kameň, ktorý bráni v komunikácii medzi mŕtvymi a živými. „Marta, sestra mŕtveho, mu povedala...“ Je zvláštne, že evanjelista nám pripomína Martu ako sestru mŕtveho a nie ako sestru Lazára, to preto, lebo v ich spoločenstve prevládala myšlienka smrti. „Pane, už páchne“. Smrť sa pokladala za skutočnú a konečnú na tretí deň, keď začínalo už nezvratné rozkladanie tela zosnulého. Čiže na štvrtý deň, boli už telesné pozostatky v procese rozkladu a jeho sprievodným znakom bol aj zápach. „Veď je už štyri dni v hrobe.“
Pripomeňme si Martino vyznanie: „Ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet,“ navodzuje dojem, že dospela k pravej viere. Scéna pri hrobe však naznačuje opak. Tam namieta proti otvoreniu hrobu s tým, že Lazár bude po štyroch dňoch v hrobe už zapáchať. To dosvedčuje, že to „ja som uverila“ je iba jej domnienka! Myslí si, že všetko správne chápe i verí. Stále pritom pod tlakom udalosti smrti a pohrebu ostáva roztržito len pri pozemských záležitostiach. Vlastne neuverila. Má len „katechizmovú“ vieru!
Ježiš jej odvetil: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Ale keď sa Ježiš Marty pýtal či verí, opýtal sa jej „Kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ A teraz sa naopak Ježiš pýta: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Čo to znamená? Znamená to, že s nezničiteľným životom, ktorý je schopný prekonať smrť, sa zjavuje Božia sláva. Božou slávou je život, ktorý je schopný prekonať smrť. „Odvalili teda kameň a Ježiš zvolal veľkým hlasom...“, obracia sa na živého, „Lazár, poď von!“, pretože kráľovstvo smrti nie je miestom pre učeníka Ježiša. Kto sa pridal k Ježišovi, má ducha a duch je život. A tam, kde je život, nemôže byť smrť.
Je zvláštne, že kým Ježiš volal Lazára, evanjelista píše, že „mŕtvy vyšiel“. Tým pádom tu máme problém: ak je mŕtvy, nemôže vyjsť, no ak je živý nemôže byť nazývaný mŕtvym. Prečo teda evanjelista hovorí, že „mŕtvy vyšiel“? A dokonca vraví, že „Nohy a ruky mal ovinuté plátnom“. A Ježiš im prikazuje: „Porozväzujte ho“, rozväzujúc mŕtveho je to vlastne spoločenstvo, ktoré sa oslobodzuje od strachu smrti.
Lazár vychádza a nehovorí ani slovo Ježišovi alebo svojím sestrám. Evanjelista to nepovažoval za dôležité zdokumentovať. „Nechajte ho ísť“. Ale kam musí ísť? Alebo ešte lepšie: kam musí ísť mŕtvy? Musí pokračovať v kráčaní za Otcom. Sloveso „ísť“ v Jánovom evanjeliu a použité Ježišom na ukázanie svojej cesty k Otcovi.
Čo chce evanjelista povedať prostredníctvom týchto obrazov? Naznačuje, že je to spoločenstvo – teda my sa musí oslobodiť od myšlienky, že smrť znamená koniec osoby, pretože pokiaľ sa oplakáva osoba ako mŕtva, nie je možné ju vnímať ako živú. Preto treba mŕtveho rozviazať, nechať ho ísť za Otcom, kde je živý Lazár, žijúci viac ako kedy pred tým.
Turzovka - vigília, Dlhá,, 22.3.2026
Pozrite tiež: