Sir 15,16-21, 1 Kor 2,6-10, Mt 5,17-37
V ČOM JE NOVÝ ZÁKON NOVÝ
Evanjelista Matúš zredigoval niektoré Ježišove reči do jedného celku. Keďže boli prednesené na vrchu (5,1), zbierka dostala názov Horská reč. Ježiš sa v nej prihovára učeníkom ale i širšiemu okruhu zástupov, ktoré k nemu prichádzajú.
Po blahoslavenstvách (5,3-12) a po obrazoch o soli a svetle (5,13-16) – čo sme počuli minulú nedeľu - zaznieva kľúčová odpoveď na otázku, ako sa má učeník postaviť k „Zákonu a Prorokom“ (súhrnné označenie pre to, čo nazývame Starý zákon).
Novosť Ježišovho učenia nespočíva v tom, že ruší všetko predošlé. Pán Ježiš nám v evanjeliu ukazuje, že jeho Nový zákon je naplnením Starého, mojžišského zákona.
Hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“. Cesta múdrosti vložená do prikázaní Starého zákona zostáva naďalej platná. Ak pre iné nie, tak rozhodne preto, že Boh nie je z tých, čo raz niečo povedia, a potom to zmenia.
No Ježiš prináša radikálnu novotu: „Počuli ste, že (otcom) bolo povedané… No ja vám hovorím“. O čo ide? Ježiš to ilustruje na niekoľkých príkladoch, no princíp je v zásade rovnaký. Nestačí uspokojiť sa so stručnou formuláciou toho-ktorého prikázania. To vedie k alibizmu: neprestúpil som to, čo je výslovne zakázané [„Nikoho som nezabil“], a čo sa zvyšku týka, môžem si robiť čo chcem.
Postoje kresťana sú každodenné verné odpovedanie na volanie Božej lásky. Zdá sa však, že niekedy k tomu treba hrdinstvo.
Uvažujme trochu nad jeho výzvami:
„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“
Ako týmto výhražným slovám Pána Ježiša rozumieť? Veď všetci vieme, ako usilovne sa zákonníci snažili konať spravodlivo, zachovávať presne Boží zákony. Pán Ježiš si na nich stážoval aké veľké bremena ľuďom ukladajú - a žeby teraz Pán kládol ešte väčší bremena na nás?
Niektorí kresťania to tak chápu a sú stále ustarostení či sa dosť modlia, dosť postia, dosť zapierajú. Vyhlasujú preto stále nové modlitebné ťaženia a pôstne akcie. To potom Ježišovo evanjelium nie je radostná zvesť, ale zvesť hrozivá a Ježišova cirkev vyzerá ako čosi neprirodzeného, od čoho je lepšie radšej sa držať ďalej. Takí kresťania nepochopili, že prijatie evanjelia prináša radostné pozdvihnutie hlavy a nie strach a zneistenie.
Aby sme sa uchránili tohto nepochopenia evanjelia, mali by sme Ježišove prikázania nazývať radšej ako výzvy, pozvanie k radostnejšiemu životu.
Nestačí „nerobiť zlo“, je potrebné bdieť nad jeho zárodkami vo vlastnom srdci. Nestačí dodržať literu, je nutné hľadať „ducha prikázania“. To riziko stále trvá, že zabudneme na „Boží úmysel“ vložený do formulácie prikázania a ospravedlníme sa zachovaním minima.
Ak Ježiš kladie učeníkom na srdce „väčšiu spravodlivosť ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov“, nemá v úmysle naložiť na plecia „viac“ prikázaní. Len vyzýva žiť, teda múdro uskutočňovať pôvodný Boží plán, ktorý vedie vždy k rešpektu dôstojnosti druhého: brata, sestry, i samotného Pána.
Všimneme si trochu, ako Ježišove výzvy vyhovujú základným potrebám ľudskej existencie.
Svet okolo nás – pretože je bez Krista - je plný vrážd, surovostí, násilností. Celý svet, celú našu spoločnosť naraz zmeniť nedokážeme. Ale existujú už medzi nami malé oázy lásky a pokoja. Existujú už také miesta, kde ľudia na seba zlostne nekričia, kde sa nebijú, kde sa majú radi. Je to ako závan neba, keď do toho prostredia vstúpiš. Prečo by to tak nemohlo byť i okolo teba: ľudské hovorenie, ľudské správanie, ochotná spolupráca?
Svet okolo nás – pretože je bez Krista - je plný rozvrátených manželstiev, detí - sirôt po živých rodičoch, plný nenávisti namiesto vyspelej lásky. Všetky rozvrátené rodiny zachrániť nedokážeme - ale tu jednu rodinu, tu našu, tu tvoju, tu zachrániť môžeme. Ovzdušie vašej rodiny je vo vašej moci. A je to ako kus neba na zemi, kde manželia hľadajú čo je pokoj, miesto aby hľadali, čo druhému hodiť na hlavu.
Svet okolo nás - pretože je bez Kristova evanjelia - je plný podvodníkov, lží. Už ani ich prísahám sa nedá veriť - pretože neveria v Boha. Celý svet neprerobíme, ale prečo by sa nemalo zachovávať ôsme prikázania v našom domove, prečo by reč nás, kresťanov, nemala byť ANO - ANO, NIE - NIE? Keď prídeš do prostredia, kde si ľudia navzájom veria, tam ti zavonia nebeské kráľovstva. Prečo by úprimnosť nemala byť i medzi nami, kresťanov, v našich domovoch?
Verte, že Ježišovo evanjelium, jeho výzvy, nevedú k úzkostlivosti, ku kŕčovitému pachteniu. Vedú k radostnému uvoľneniu. Je to cesta od pomerov zvieracích k pomerom ľudským. Kde sa objaví len trochu snahy žít v láske a slobode Božích detí - tam sa tvorí zárodok nebies, začne rast ostrovček Božieho kráľovstva.
Starý zákon chápal náboženstvo ako súbor príkazov a zákazov. Tušíte už, v čom Ježišov Nový zákon je nový, ako Pán Ježiš zdokonalil staré zákony?
Z Božej dobroty sme tu mohli dnešné evanjelium prečítať, uvažovať o ňom.
Teraz je na nás, aby sme sa túto ukázanú cestou každé ráno s chuťou vydali.
Pozrite tiež:
Pre deti:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1165-6-nedela-v-cezrocnom-obdobi-deti-2