Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Pán Ježiš žil medzi ľuďmi ako služobník všetkých a predsa ho dnes oslavujeme ako Kráľa všetkých Kráľov, ako Kráľa všetkého.

Aby to však neboli len plané ovácie, aké sa prevolávajú mocným tohto sveta, pýtajme sa najprv svojho svedomia: ako je to s mojou vernosťou Kristovi Kráľovi? Vyznajme svoje previnenia proti službe a láske a ľutujme ich. 

Uvedenie do čítaní: 

  1. Dan 7,13-14

 Zo všetkých oslavných titulov, ktorými proroci označovali Mesiáša, ako: Davidov syn, Pán, Syn Boží - používal Pán Ježiš najčastejšie, najskromnejšie označenie: Syn človeka. Pochádza z knihy proroka Daniela, z ktorej budeme teraz čítať.

  1. Zj 1,5-8

Apokalypsa má pre Pána Ježiša oslavné pomenovania: verný svedok, prvorodený z mŕtvych, vládca nad kráľmi zeme, vládca na veky. Odtiaľ pochádza i označenie Pána Ježiša z dnešného sviatku: Kristus Kráľ.

  1. Jn 18, 33 b-37

Dnešné sviatočné evanjelium nie je o Ježišovom triumfe, vladárskej sláve. Pán Ježiš je bezmocný väzeň. Práve v tejto situácii sa vyhlasuje za Kráľa, ale dobre počúvajme, za akého!

 KRÁĽ?

Aký význam má slávenie Krista kráľa? Nie je to anachronizmus? Aký vyznám to má pre náš? Veríte, že nezaškodí konfrontácia s Kristom Kráľom?! Každý má totiž v živote svojho kráľa. Je to to, na čo najviac myslíme, pre čo žijeme, pre čo sa obetujeme...

Často sme poddaní, až otroci. A často sa nevieme z niečoho vymaniť. Môže to byť nejaká vášeň, naše sebectvo, ale i naša beznádej, smútok...

Skôr než budeme riešiť seba, pouvažujme nad ľudstvom. Človek si viac uvedomuje seba v kontexte všeobecných udalosti. Najmä tragických. Takými boli i vojny. Po prvej svetovej vojne sa svet zdvíhal z trosiek a obzeral sa, na akom princípe, pod akým vedením sa má spoločnosť ustáliť, aby sa neopakovala znova taká hrôza. Pápež Pius XI. povedal: „Uznajte Kráľovskú Kristovu vládu a postavte ju proti ničivým silám dnešnej doby.“ Roku 1925 zaviedol sviatok Krista Kráľa a vyzval ľudstvo, aby ho prijalo za Kráľa sveta, jeho evanjelium za chartu ľudských práv.

V rovnakej dobe sa začali k moci tlačiť i iné princípy tvorby sveta. Ponúkali sa iní králi: V Rusku Lenin a Stalin ponúkajú ráj na zemi - komunizmus. V Taliansku Mussolini dobýva Rím pre fašizmus. A v Nemecku sľubuje Hitler, že spasí svet svojim nacizmom v Tretej Ríši. Traja stavitelia, tri nové náboženstva ponúkajú ľudstvu spásu.

Proti nim dvíha pápež prápor Spasiteľa Krista a zavádza sviatok Krista Kráľa. Viete na vlastnej koži čo ľudstvo prijalo.

Ako inak by boli vyzerali dejiny Európy, sveta, keby sa bol rozvíjal náš život podľa Krista Kráľa, keby miesto Lenina, Stalina, Mussoliniho a Hitlera ľudia boli počúvli pápeža a prijali Krista. Keby zaviedli zákony podľa zásad evanjelia, v duchu Kristovej lásky a spravodlivosti.

Od tej doby máme za sebou druhú svetovú vojnu, po nej dobu diktatúry proletariátu, a teraz sa všade s veľkým účinkom presadzuje demokracia. A opätovne, po stáročiach sa nám tu tlačí s hrôzou diktatúra islamu.

Ale už sme spoznali, že ani s demokraciou to nie je jednoduché. Slobodu, ktorú prináša demokracia, si mnohí vysvetľujú ako slobodu k čomukoľvek. Za mravné normy, za správne považujú to, čo robí väčšina ľudí.

A ak predtým sa hlásala zásadne nadvláda spoločnosti, ty nie si nič - ľud je všetko, - tak teraz s úžasom pozorujeme opačné správanie: Národ? To nie je nič. - ja, ja som všetko! Čo ja z toho budem mať? Rovnako sa to aplikuje aj na Cirkev. Čo nám tu má kto čo hovoriť. Už nie sme v stredoveku, ja to viem lepšie... Jasne to vidíme na mládeži. Koľkoráz vám už povedali: Ale mama, otec, dnes je iná doba. A nielen na mládeži!

Jediná šanca k vybudovaniu ľudského, zdravého sveta, v demokracii pre všetkých, je kresťanský sociálny poriadok v duchu Ježišovho evanjelia.

Sme zase v podobnej situácii, ako po prvej svetové vojne. Ktoré princípy, koho si tentokrát zvolíme za Kráľa? Ježiša, alebo cisárov dnešnej doby?

Iná doba, ktorú nevytvárajú princípy evanjelia. Kto ich vytvára? Média. Všimnite si na čom stavajú, na čo útočia. Na vášne človeka. Nehľadajú jeho dobro a spravodlivosť, ale jeho slabé stránky, jeho chúťky – sexualitu, agresivitu, požívačnosť. Skoro na každom kanáli sa napríklad varí. Jedného uvažujúceho herca sa pýtali, prečo je málo v TV. Odpovedal: Lebo ja nevarím. Média a vôbec verejná mienka nevychováva, ale útočí na nedostatky človeka a rozmnožuje ich. Ide im totiž len o sledovanosť a tým o zisk. Nie sú média tým všemocným kráľom? Asi, nedokážeme sa od nich oslobodiť.

Sme ochotní nasledovať Krista?

Toto nasledovanie nás vedie k človeku vedľa mňa, k starostlivosti o nich. I nám Ježiš hovorí: „Čo ste urobili pre jedného z mojich najposlednejších bratov, to ste urobili pre mne.“

Sviatok Krista Kráľa slávime na konci cirkevného roku. Kristus ako náš Kráľ, to je vrchol našej celoročnej cesty za Kristom. Ježiš akoby aj nám dnes hovoril: „Ja som váš Kráľ. Ja som Kráľ pravdy. Prišiel som, by som vám ponúkol záchranu, keď prijmete moju vládu.“

Kristova vláda prináša záchranu všade tam, kde ľudia začnú žiť podľa jeho zákonov.
Čo urobí s touto ponukou svet, to nevieme. Ale môžeme vedieť, čo s ňou urobím ja, ty. Či ju chceme prijať.

Na Lectio divina túto stredu, keď sme uvažovali nad slovami dnešného evanjelia, pozastavili sme sa nad slovami Ježiša Pilátovi: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“

Prečo tam hovoril o pravde? Lebo ten je v jeho kráľovstve, kto žije podľa pravdy. Žil podľa pravdy ľud, ktorý tam kričal: Ukrižuj ho? Nie. Boli zmanipulovaní (médiami, ktoré tvorili poskokovia mocných a našepkali im ich), neskúmali pravdu, volali ako im prikázali, možno nejakým spôsobom mali z toho výhodu, niečo im bolo sľúbené. Veľkňazi, zákonníci, elita Izraela žila v pravde? Nie hľadali svoje výhody, svoju moc, svoju slávu. Pilát – žil v pravde? Kdeže! Bál sa, žeby ho predstavení židovského úradu zažalovali u cisára a pre svoju kariéru ho nechá Ježiša bičovať a potom aj ukrižovať, hoci na ňom nenašiel žiadnu vinu! Jednoducho si „umyl ruky“. Bol slaboch, ktorý nedokázal žiť podľa pravdy, nebol spravodlivý. Mál kráľa, bol poddaný.

Kto tam žil podľa pravdy? Ježiš, ktorý sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Zbadali ste v evanjeliách, žeby Ježiš cúvol pred pravdou, žeby kľučkoval?

Pán Ježiš dodal: Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas. Prihlásme sa dnes všetci ku Kristovej vláde tým, že budeme žiť podľa pravdy! A modlime sa: „Pane Ježišovi, ja sa hlásim za člena tvojho Kráľovstva. Nech tvoja vláda začne u mňa.“

Turzovka, Vigília 21.11.2015




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.