Joz 5,9a.10-12, 2 Kor 5,17-21, Lk 15,1-3.11-32
Otec im rozdelil majetok.
Pozor, Ježiš v podobenstve nehovorí: „otec vyčlenil mladšiemu synovi jeho podiel", ale: rozdelil im majetok. Z toho vyplýva, že aj starší syn nevyhnutne dostal svoj podiel. Alebo aspoň bol mu ponúknutý jeho podiel. Preto možno povedať, že sa mýli, alebo dokonca, že klame, keď hovorí: „mne si nikdy nedal ani kozliatko". Ako veľmi sa fňukanie staršieho podobá syna hadovým prekrúcačkám v rajskej záhrade.
Nestáva sa nám nikdy, že lamentujeme nad "kozliatkom", ktoré sme nikdy nedostali, a ani nás nenapadlo pozrieť sa, čo všetko obnáša „synovský podiel".? Alebo usedavo plačeme pod jediným stromom, z ktorého nám Boh jesť zakázal, a ani nevieme, kam až siaha záhrada?
Mladší syn bežne používa oslovenie otec. Keď si ale v cudzej krajine uvedomuje svoje rozpoloženie, uvažuje: "Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom". Hoci stále hovorí „otec", mylne sa domnieva, že synovstvo si možno nejakým spôsobom zaslúžiť, a že otec ho „udeľuje" ako odmenu za slušné správanie. Ešte stále nepochopil, že synovstvo je výlučne nezaslúžený a nezištný dar.
Ale nepochopil to ani starší syn. Tiež si myslí, že otcovu priazeň je možné nejakým spôsobom si zaslúžiť: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal..."
Prijať absolútne nezaslúžiteľný dar synovstva nepasuje do našej komerčnej logiky. Niekedy je pohodlnejšie zostať v pozícii „chudáka nádenníka", ktorý si nezaslúži..., lebo vďačné prijatie daru zraňuje našu ješitnosť.
Keď sa starší syn vracia domov z poľa a zisťuje, že sa doma niečo deje, zavolá si jedného zo sluhov a pýta sa ... - Prečo sa vyhýba komunikácii s otcom (mimochodom, nikdy ho ako otca neoslovuje), ak nikdy neprestúpil jeho príkaz a verne mu slúži? Nepripomína jeho správanie postoj Adama ktorý sa krčí v kroví pri Stvoriteľovej otázke: „Kde si?"
Nikdy sa nám v hlave nevynorí námietka: „Veď vlastne žijem slušným životom, tak načo ešte pridávať tie rôzne modlitby a náboženské úkony...?"
Áno, ale práve statočný život, v mojom srdci nevyhnutne podnecuje túžbu rozprávať sa s Otcom. Ak tomu tak nie je, ako je to vlastne s tým životom?
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/739-4-postna-nedela-2