Uvedenie do bohoslužby:
Sme občanmi Božieho kráľovstva a sme aj občanmi sveta. To vyvoláva niekedy napätie. Dnešná bohoslužba nám ukazuje cestu k riešeniu.
Najskôr uvážme, ako sa nám darí, aby sme žili ako dobrí kresťania. Rozpomeňme sa na svoje hriechy, nedostatky a prehry z uplynulého týždne a prosme za odpustenie.
Uvedenie do čítaní:
1. Iz 45,1.4-6
Málokedy si uvedomujeme, že i nekresťanské vlády sveta sú nástrojom v rukách Božej prozreteľnosti. Starozákonný prorok si to dobre uvedomoval. Za nástroj Božej prozreteľnosti neoznačuje kňaza či zbožného mudrca, ale krvavého bojovníka a pohanského kráľa.
2. l So 1,1-5b
Svätý Pavol píše list Solúnčanom, ktorých kedysi priviedol k viere. Chváli ich, lebo sa všetci verne držia. Ako by asi písal o našej farnosti?
3. Mt 22,15-21
Vo svetle Božej lásky sa všetky problémy i zdanlivé neriešiteľné rozpory, vyjasňujú a zjednodušujú. Ako sa má kresťan správať voči pohanskej vláde? Pán Ježíš to rieši jednoducho.
PREJAVY DUCHA VO SVETE
Viac ako inokedy vidíme, že vo svete je veľký politický chaos. Možno je to tým, že média nám bleskovo prinášajú správy z „kraja zeme“ a iste je to aj preto, že chýba duchovná stabilita. Preto nám ľahko môže napadnúť, že sa to vyšmyklo Bohu z rúk.
Boh je Pánom dejín
Izaiáš - ako to zaznelo v prvom čítaní - je presvedčený, že svetové dejiny sa nevyvíjajú nahodilo, bez zmyslu a bez cieľa. Že za všetkým ľudským pôsobením pôsobí ešte konečný činiteľ - Duch Boží, ktorý i neveriacich vladárov, i ľudí so zlými zámermi používa ako nástroje k svojim zámerom.
Nielen Izaiáš, ale každý bedlivý pozorovateľ ľudských dejín môže rozpoznať, že ako v živej prírode, tak i v ľudských dejinách panuje zákonitosť. I prostý človek vie posúdiť ktorý politik, ktorý režim dopadne špatne, ako ten a ten vladár a režim pred ním.
Napriek tomu, že na vývoj dejín pôsobí často mocná ľudská vôľa, často pôsobia i nahodilo udalosti, predsa tu vidíme i zákonitosť a hovoríme: „Toto nemohlo inak dopadnúť. “
A človek cíti: Nie kyrovia, nie napoleoni, nie hitlerovci, nie stalinovci, nie ľudskí vladári sú konečnými pánmi dejín. Boží Duch pôsobí a obracia ich činy k iným konečným výsledkom, než oni zamýšľali. Pánom dejín je Boh.
Boh vedie človeka
Áno, Pánom dejín je Boh. Toto pochopiť nám spravidla nerobí zvláštne ťažkosti. Že sú tu príslovečné Božie mlyny, ktoré melú pomaly, ale iste, to už sme v svojom živote zažili. Koľko násilníkov zahynulo na násilie. Koľko režimov postavených na lži sa dostalo k pádu. Koľko zlých sa udusilo vo vlastnej zlobe. Koľko tajných zločinov vyšlo najavo. - A koľko zlých zámerov nakoniec Božia Prozreteľnosť obrátila k dobrému, opačnému, než zamýšľali tí, čo to osnovali.
Áno, Božie zákony platia nielen v neživej prírode, ale i v dejinách ľudstva.
Je to tak i v živote jednotlivca?
Zasahuje Boh i do osobného života človeka, i do môjho života?
Odpoveď nie je jednoduchá. Duch svätý nenecháva človeka napospas bezmocnosti a bezradnosti. Boh ponúka svoju pomoc, ale diskrétne. Nenúti; môžeš ju prijať, môžeš odmietnuť - máš slobodu.
Že vedenie Ducha svätého k dobru nebýva vždy prijaté, to poznáme všetci z každodennej skúsenosti.
Lož má niekedy dlhšie nohy, než by sme si priali.
Nespravodlivosti sa niekedy darí, až slušným ľuďom oči slzia.
Láska, hoc sebakrajšia, nakoniec kráča na smrť.
Ale navzdory týmto faktom si môžeme povedať: Od Nedele zmŕtvychvstania má človek právo smiať sa i cez slzy. Všetky fakty silných pánov sa stali smiešnymi po Ježišovom zmŕtvychvstaní.
Ako si medlili páni ruky, keď zabili Ježiša! A po troch dňoch bolo všetko inak: Ježíš žije. Stále sa v dejinách opakuje pre katov tato blamáž! Myslí si, že môžu násilím umlčať pravdu. Stále sa opakuje, že posledné slovo nemá surová svojvôľa, ale spravodlivosť, nie otroctvo, ale sloboda. V tom je dôvera kresťana. Duch svätý obracia nakoniec v dobro i najväčšiu zlobu a hlúposť ľudskú.
To je, bratia, pôsobenie Ducha svätého v človeku: Kto túži po šťastí, ten je zachytený a nesený Božím Duchom k šťastiu a radosti: tu v okamžikoch - v Bohu potom naveky a trvale.
Ale ako diskrétne, ako nežne si pri tom počína Duch Nekonečného a Všemohúceho, aby malému človeku ponechal slobodu rozhodovania.
Počujte, ako toto pôsobenie a vedenie Božieho Ducha v svojom živote prežíval taliansky spisovateľ Carlo Caretto:
„V dospievaní som sa potácal od dôvery v Boha k nedôvere, od hriechu do nočných môr.
Keď som začal dospievať, šiel som hľadať Boha na púšť. Teraz už nemám potrebu vydať sa na cestu, aby som hľadal Boha. Teraz mi stačí zavrieť oči a nachádzam ho v sebe. Stačí stíšiť sa a počujem ho hovoriť v mojom srdci, v mojom svedomí. A on sa ozýva stále, k každému človeku hlasom svojej Božskej reality.
Je to tak, ako asi jedna hviezda hovorí s inou. Neužíva ústa, ktoré nemá, ani uší, ktoré nemá. Hovorí tým, čo má, čo je: zákonom príťažlivosti, dráh, ktorými žije.
Boh hovorí tiež skrze veci, ktoré stvoril, skrze logiku, ktorá ich riadi, účelností, ktorú rešpektuje. Boh mi nehovorí ústami, že je krásou – necháva mi ju zbadať v západe slnka alebo v trblietavej hladine rybníka. Nehovorí mi ústami, že je život, ukazuje mi pole so zrelým obilím. Nehovorí mi slovami, že je láska, ale vkladá tu lásku k ľuďom do môjho srdce. Nehovorí mi, čo by som mal robiť, ale vkladá mi to do svedomia.
A potom je tu biblia – mystická realita Ducha svätého. I tam hovorí Boží Duch. Boh je to, čo celým životom hľadáš. Boh je ten, ktorý po celý život hľadá teba. Boh ti tvoju životnú cestu stále ukazuje. Je len na tebe, či zvolíš cestu Božiu, alebo cestu bezbožnú.“
Duch svätý je v činnosti dnes ako za dôb Petrových a Pavlových. Na nás je, aby sme sa nimi dali viesť:
- aby jeho dych dal nášmu svetu novú sviežosť;
- aby jeho oheň prečistil našu namrzenosť a únavu;
- aby som svojim životom radostne nasledoval Krista.
Turzovka, 19.10.2014