1 Král 19,4-8, Ef 4,30-5,2, Jn 6,41-51
Po prečítaní prvého čítania a najmä Evanjelia, by ste asi povedali, že Ježiš hovorí o Eucharistii, teda o svätom prijímaní.
Lenže pozor, priamo k Eucharistii prídeme až na budúcu nedeľu.
Ježiš Kafarnaumčanom i nám povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“
Ježiš je chlebom života - to povedal v čase, keď ešte nebola ustanovená Eucharistia. Teda, Chlieb života, nie je len Eucharistia, sv. omša, sväté prijímanie. Je to jeho vtelenie, že sa stal človekom, jeho detstvo, jeho kázanie, zázraky... Celý Ježišov život je „chlebom života, ktorý zostúpil z neba“.
Najskôr sa musíme nechať poučiť Jeho životom. Veď aj dnes sme počuli: Všetkých bude učiť sám Boh. Skôr než prijmeme Pána Ježiša musíme sa nechať učiť - teda počúvať Božie slovo. Nie je problém ísť na sväte prijímanie. Dôležitejšie a náročnejšie je prijať Pána Ježiša do svojho života. Nechať preniknúť svoj život jeho náukou, jeho postojmi. Preto nám dnes zdôraznil: A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.
Aktualizujme Božie slovo do nášho života!
Kto nepozná takúto situáciu? Som vyčerpaný, zunoval ma už aj život, nebaví ma povolanie, napätie medzi kolegami na pracovisku je neznesiteľné, aj stres z očakávaného výkonu. Čo sa odo mňa žiada, je až neľudské, hádky s partnerom sú na dennom poriadku, napätia v rodine, deti nežijú tak, ako by to pre ne samé a pre ich budúcnosť bolo lepšie. Trápi ma aj bieda vo svete, ktorá je stále väčšia, zbrojenie a vojny nemajú konca. Korupcia, ten obludný egoizmus našej civilizácie a zlo vo svete. Takto by sme mohli pokračovať.
A už sme pri prvom čítaní.
Pre každého je to niečo iné, niečo priťažujúce, čo berie sily. Ako ľahko – tak ako prorok Eliáš – by som si potom najradšej ľahol pod strom; síl niet, ochrnutie sa stupňuje, nádej mizne, človek si želá už len smrť.
Ako dobre by mi padlo, keby – ako vtedy k Eliášovi – ku mne prišiel anjel s chlebom a krčahom vody. Lenže, to sú všetko príbehy, a ak sa aj niekedy stali, patria dávnej minulosti, povieme si. Ale prečo by nemohli byť skutočnosťou aj dnes, prečo by sa nemohli stať teraz, tu, pýtam sa? Možno rozprávač príbehu zo života proroka Eliáša nám nechcel vyrozprávať konkrétnu udalosť a použil obraz, ktorý hovorí o našom živote a našej záchrane.
Autor tohoto starozákonného príbehu nám chce vyrozprávať príbeh o Bohu, ktorý sa stane aj tu a teraz v našom živote. Boh posiela svojich poslov. Sú to ľudia, ktorí nás stretnú v ich čistote a úprimnosti. Nalejú nám čisté víno. To mi môže otvoriť oči, v situácii, v ktorej som. Niekedy to môže aj bolieť, lebo pravda, zvlášť o mne samom, bolí.
Anjeli môžu byť ľudia. Sú to poslovia prinášajúci správu, ktorá mi pomôže, často netušene, neočakávane, ale vždy ma posunie o niečo ďalej. Nemusia to byť „bytosti s krídlami“.
Čo zažil prorok Eliáš, môžete zažiť dnes. Keď sa vám nedarí, keď nemôžete alebo nechcete ísť ďalej, keď si sadnete do kúta a chceli by ste už len zomrieť; práve vtedy k vám príde nejaký anjel, niekto, kto vám naleje čisté víno, podá kúsok chleba, ktorý vám dá silu, práve v tom okamžiku beznádeje vás postretne človek plný úprimnosti, otvorenosti a lásky a podá vám pohár vody.
Čo keď toto zlyhá?
Keď táto túžba v človekovi zlyhá, potom vám ešte stále môžem pripomenúť Ježišove slová z evanjelia: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6,41). Keď zlyhajú poslovia, aj potom ešte stále za všetkým bude Boh, Dobrý pastier, ktorý sa stará: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy viac nebude hladný a kto verí vo mňa, nikdy viac nebude smädný“ (Jn 6, 35). Veľmi silné a obsažné výroky.
Máme účasť na Ježišovom božskom bytí a živote. Kto verí, kto vieru hľadá, skúsi uprostred všednosti a ťažkosti dňa, že Boh nikoho neopustí. Božia láska a vernosť zostávajú. Božia láska, ktorá vždy znovu a znovu sľubuje milosrdenstvo a obnovu, je nekonečná a večná, lebo je to láska medzi Otcom a Synom. Dôverujme, posledný posol, ktorý je tu pre nás, je sám Boh. A tak nám rezonujú Ježišove slová: Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.
Ak v našom živote prichádza niečo zlé, nebojme sa a verme, že Boh pošle aj nám poslov, ktorí nás usmernia a budú sprevádzať.
Ako je Ježiš chlebom života?
Ježišova smrť – teda jeho darovaný život za nás – je chlebom, pretože to, čo ľudské bytosti najviac potrebujú je práve láska; ona je najväčším hladom človeka. Dnešné uvažovanie by sme mohli zakončiť slovami M. Marcheselliho, talianskeho biblistu, keď komentuje záverečný verš z evanjelia dnešnej nedele: „Čo však znamená, že Ježiš dá svoje telo ako chlieb? Ako vôbec by jeho pozemský život vydaný na smrť mohol byť pokrmom? [...] Jánovo evanjelium vidí v Ježišovej smrti na kríži najradikálnejší a najjasnejší prejav Božieho tajomstva, ktoré nie je ničím iným než tajomstvom lásky (1 Jn 4,7-11). Ježišova smrť – teda jeho darované telo – je chlebom, pretože to, čo ľudské bytosti najviac potrebujú je práve láska; ona je najradikálnejším hladom človeka. Je to v Ježišovej smrti ako v najextrémnejšom prejavení sa Boha-lásky, kde človek nachádza ten pokrm, ktorý neustále zúfalo hľadá: chlieb agapê, cítiť sa a byť skutočne milovaný.“
Turzovka – Turkov, Dlhá, 11.8.2024
Pozrite tiež: