Gn 14, 18-20, 1 Kor 11, 23-26, Lk 9, 11b-17
Asi najznámejší obraz zobrazujúci príbeh dnešného evanjelia a slávnosti je maľba Poslednej večere od Leonarda da Vinciho.
Jeho reštaurovanie trvalo viac ako dvadsať rokov. V priebehu storočí sa na tejto maľbe usadzoval prach, špina, vlhkosť, výpary sviečok... Preto bolo potrebné vykonať očistenie, aby sa opäť vrátila na svetlo scéna namaľovaná Leonardom, lebo pôvodné postavy už takmer nebolo vidieť.
Podobne si musíme obnovovať udalosť poslednej večere, ktorú pred 2000 rokmi slávil Ježiš v Jeruzaleme. Toho večera Pán povedal: „Toto robte na moju pamiatku“. Bolo to potom, ako rozlámal chlieb a podal všetkým kalich s vínom.
Spoločenstvá prvých storočí, ktoré sa riadili týmto Majstrovým príkazom, sa zhromaždili v „Deň slnka“ - nedeľu, aby jedli „večeru Pána“. Toto bola eucharistická slávnosť prvých storočí, neexistovali iné pobožnosti okrem lámania chleba spoločenstvom veriacich. Konali tak na pamiatku toho, čo Pán urobil počas poslednej večere. Zhromažďovali sa v súkromných domoch, lámali eucharistický chlieb na svojich stoloch - teda v prostredí, ktoré nebolo posvätné. V ich oslavách nebolo nič, čo by pripomínalo pompéznu liturgiu jeruzalemského chrámu. Obrad bol jednoduchý, sviatočný, autentický, dokonca provokatívny, pretože prvotné spoločenstvá dobre poznali význam obradu, ktorý vykonávali; dobre vedeli, čo to znamená vystrieť ruku, vziať a zjesť ten chlieb, vziať ten pohár vína a piť ho spolu s bratmi... veľmi dobre chápali veľkosť a záväznosť tohto úkonu, ktoré urobili.
Počas samotnej poslednej večere apoštoli určite nepochopili veľkosť tohto Ježišovo úkonu v plnosti, ale po Veľkej noci ho pochopili veľmi dobre.
Čo sa stalo v priebehu storočí?
Začali sme strácať zo zreteľa význam tejto slávnosti lámania chleba a tiež v súvislosti s poslednou večerou vzniklo veľa pobožností k úcte voči Eucharistii. Niektoré sú skutočne veľmi pekné a dôležité, ale sú aj také ktoré sú pochybné.
Naozaj bolo dôležité, že Druhý vatikánsky koncil, aby objasnil autentický význam toho, čo Ježiš urobil počas poslednej večere, nehovoril viac o eucharistických pobožnostiach, ktoré boli v priebehu storočí veľmi dôležité. Eucharistia sa začala sláviť v reči, ktorej ľudia rozumejú. Sv. omša už nemala byť predstavením, ktorej ľudia nerozumejú.
Dnešná pasáž evanjelia umiestňuje pred naše oči pôvodný obraz, prvé slávenie Eucharistie, teda obraz očistený od všetkých tých nánosov, ktoré vznikli v našich náboženských tradíciách v priebehu storočí. Pre život Cirkvi je rozhodujúce, aby sme si uvedomili, čo sa stalo počas Veľkej noci v Jeruzaleme, pričom je vždy potrebné sa zmieniť sa o tejto večeri, ak chceme pochopiť, čo robíme, keď slávime eucharistickú hostinu v deň Pána.
Poznamenávame, že to nie je chlieb, ktorý sa stáva Ježišom; v minulosti sa zdôrazňovalo, že pri konsekrácii Ježiš zostúpi z neba nechá sa vstúpiť do chleba... Ježiš sa stáva chlebom!
Ježiš v Eucharistii predstavuje celý svoj príbeh a hovorí: „Chceš vedieť, kto som? Chlieb! Celý môj život sa mal stať pokrmom života, pokrmom radosti pre bratov; toto som ja, zoberte a jedzte“. Zoberte – je to prvý príkaz, ktorý Ježiš dáva. Zobrať, to je vedomé gesto tých, kto prijíma tento návrh, ktorý ti dáva. Čo to znamená jesť? Znamená to asimilácia. Keď vezmeme tento chlieb, zjeme ho, vykonáme gesto, ktoré znamená: „Chcem pripodobniť tento príbeh tvojho života, ktorý som dostal“.
Toto je jediný význam Eucharistie a je potrebné ho jasne zdôrazniť. Pripomeňme si, že tento význam bol často veľmi zahalený rôznymi pobožnosťami. Musíme ho preto vrátiť späť k jeho provokatívnemu významu, brať a jesť, že chlieb znamená dať odpoveď na návrh života, ktorý ti Ježiš dáva: „Chceš spojiť svoj život s mojím darovaným životom?" Vezmite a jedzte. Urob toto znamenie a postaraj sa, aby bol skutočným znamením, nie iba obrad, pre ktorý si možno stratili zmysel.
Svätý pápež Pavol VI. pripomínal to známe: „Keď idete prijímať ten chlieb, povedzte: Blahoslavení tí, čo sú pozvaní na svadobnú hostinu baránka.“ Jesť tento chlieb je ponuka lásky: „Chceš spojiť svoj život s tým mojim?“.
Hľa tu je význam eucharistického gesta, ku ktorému pristupujeme v deň Pánov, aby sme zobrali tento chlieb a pochopili, že to znamená asimilovať jeho život, jeho telo tak, aby sa potom stalo našim telom. Ktokoľvek nás potom uvidí po slávení eucharistie, mal by vidieť Kristov život daný prostredníctvom nášho života, pretože sme spojili náš život s jeho.
Turzovka, Vigília, 29.6.2024