Ez 34,11-12.15-17, 1 Kor 15,20-26.28, Mt 25,31-46
Možno nič nie je človekovi také vlastné ako túžba vládnuť, byť na prvom mieste, rozkazovať... a neposlúchať.
Máme Slávnosť Krista Kráľa. Nie je to anachronizmus? Akú vládu je dnes človek schopný prijať? Po akom „kráľovi", po akom kraľovaní nad sebou vlastne človek túži? Túži vôbec po nejakom? Nie sú ľudia skôr skeptickí a nemajú dojem, že každý kráľ a vládca myslí len na seba? Obraz vznešeného panovníka, ktorému sa poddaný ľud rád a ochotne klania, to je naozaj dnes už len rozprávkový obrázok.
Tu sa dostávame do paradoxu. S človekom to nie je úplne tak, že chce vládnuť a nechce počúvať. Človek sa vo svoje pohodlnosti dáva k dispozícii mocným, aby za neho vládli. Počúvame o mocnom štáte, k vláde sa dostávajú diktátori, ktorí presviedčajú akí sú silní, ako urobia poriadok....
A ani toto nedáva body Kristovi Kráľovi. Obraz, ktorý kreslí dnešné Božie slovo o Kristovi Kráľovi hovorí, že nastolí spravodlivosť, ktorý chce odmeniť dobro. Ale žiadna tvrdosť, sila.
Aký je Kristus Kráľ?
Ježišovo kráľovstvo je vyjadrené pomocou troch hlavných obrazov – kráľ, pastier a sudca, a v troch vedľajších obrazov – kráľovstvo, stádo a ľud. Tieto obrazy sa navzájom dopĺňajú a objasňujú.
Liturgia dnešného sviatku uprednostňuje obraz Ježiša nie ako Kráľa, skôr pastiera. Tento obraz však nemôže naplno vystihnúť tajomstvo Ježišovej osoby vo vzťahu ku všetkému stvoreniu, ktoré môžeme slovami hymnu sv. Pavla z Kol 1,13-20 označiť ako „prvenstvo vo všetkom“; Ježiš dáva zmysel všetkému, čo je.
Modlitba dňa predstavuje Ježiša, milovaného Božieho Syna, ako Kráľa neba i zeme, a tento obraz rozvíja v prefácii (eucharistickej piesni) tohto dňa obrazom „večného a vesmírneho kráľovstva, kráľovstva pravdy a života, kráľovstva svätosti a milosti, kráľovstva spravodlivosti, lásky a pokoja“.
A Kristus volá lenivých a pohodlných ľudí dneška k angažovanosti. Dokonca ku konaniu skutkov lásky k tým najúbohejším a najslabším. Doslova ku službe a pomáhaniu iným.
Do tejto všeobecnej nátury človeka lenivého a nepočúvajúceho má byť Kristus kráľom. Ale akým kráľom?
Prvé čítanie hovorí, že bude Pastierom. Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Ako sa pastier ujíma svojho stáda, keď príde medzi svoje rozptýlené ovce, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase... Stratené ovce vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť, zranené obviažem, slabé posilním, tučné a silné ochránim a budem ich pásť svedomito.“
Objavuje sa tu niečo, čo nás môže povzniesť z letargie skepticizmu. Mesiáš – Kristus zachráni ľud a ďalej hovorí, že bude súdiť: Tebe, moje stádo, hovorí Pán toto: „Hľa, ja budem súdiť.
To je však podobenstvo. Lekcia vysvetľuje z čoho nás môže zachrániť.
Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť.
A to už niečo je. To je ozaj kráľovský prísľub!
Možno sa nájdeme v tomto postrehu:
Anton Hlinka popisuje dosť rozšírený názor ateistov; Ak náhodou bude večnosť, poviem Bohu: Prepáč, ale nevedel som, že si. Mal si sa mi zjaviť. Čo mu mohol povedať Ježiš? Prepáč, ja som ti nezjavoval Boha, ale človeka. Ako si sa správal k človekovi?
Dokresľuje to legendou:
Ľudia čakajúci na Boží súd. Jeden: Ja tam Bohu niečo poviem. Keď sa blížil k bráne, vrátil sa so slovami: Nie nemôžem. Cítim zodpovednosť. Musím ešte toho veľa urobiť.
Dokreslí nám epizódka z návštevy Matky Terezy v ČSSR. Keď bola za komunistov na návšteve v Brne, zahrnuli ju na radnici informáciami o tom, ako je o všetky potreby starých a chorých postarané v štátnych zariadeniach a teda vlastne nie je tu potrebná práce jej sestier. Matka Tereza na to lakonicky povedala: „Lásky nie je nikdy dosť“.
A to je zrejme jadrom posolstva dnešného evanjelia. Ježíš je skutočne tým, kto miluje všetkých ľudí – a preto chce pre ne lásku i od druhých ľudí. Ti, kto akokoľvek trpia, o ktorých píše evanjelium, ju zakusujú veľmi málo. A preto je treba najskôr ukázať im lásku.
Nie je dôležité či chce človek vládnuť a nechce sa mu počúvať. Potrebuje Kráľa, ktorý ho naučí láske prejavujúcej sa v spravodlivosti a šírení pokoja.
A tak umožníme Ježišovi, aby bol kráľom nášho zmýšľania, našej lásky, nášho srdca. Nič viac a taktiež nič menej.
Lutiše 26.11.2023
Pozrite tiež: