Jer 20, 10-13, Rím 5,12-15, Mt 10, 26-33
Chlapci a dievčatá,
Čoho sa najviac bojíte?
Ja som sa bál koňa. Viezol som sa ako malinký na voze. Kôň sa staval na zadné nohy a erdžal. Keď som v noci vyšiel von, rýchle som bežal dnu, aby ma nepridlávil.
Aj apoštoli sa báli. Napríklad búrky na mori, že ich chytia ako Ježiša...
Dnes ich aj nás utešuje: „Nebojte sa ľudí." Prečo sa báli ľudí? Lebo mali obavu, že ich chytia ako Pána Ježiša.
Pán Ježiš: "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu."
Ako sa zabije duša?
Dominik Sávio a kamaráti. Volali ho kúpať sa. On: Opýtam sa rodičov. Kamaráti: Jaj, to sa nepýtaj, to by nás nepustili. Sávio si nedal „zabiť dušu“.
O čom sa Adamkovi snívalo
„Adamko, vstávaj!“ budila mamička svojho synčeka. „No tak, Adamko, prebuď sa, už je ráno.“
Adamko sa strhol a pomaly sa posadil v postieľke.
„Mami, mne sa sníval taký krásny sen! Bol som v záhrade, akú som ešte nikdy nevidel. Predstav si, zvieratká, motýle a vtáčiky sa ma vôbec nebáli, mohol som sa s nimi hrať. A tie stromy! Vysokánske, košaté a všade plno kvetov a hebučkej trávičky.“
„To musela byť nádhera, Adamko, bolo ti tam veľmi dobre, však?“
„Ani v lese, ani v parku, ani nikde inde mi ešte tak dobre nebolo. Ani v žiadnej záhrade. Tam akoby všetko spievalo a žiarilo. Cítil som sa tak ľahko a videl som tam krásne svetielko. Prečo tu také svetielko nie je?“
Mamička pohladkala Adamka po vláskoch: „Adamko, to svetielko svieti až sem k nám, ale my ho sem nechceme pustiť. Predstav si, že vonku svieti slniečko – keby sme mali špinavé okná, slniečko by k nám nemohlo prísť. Tak isto je to aj s tým krásnym svetielkom: všetkým, čo robíme zle, mu bránime v ceste a ono sem potom nemôže preniknúť.“
Adamkovi to bolo ľúto ... ako krásne by tu mohlo byť... „Mamička, a prečo sem tí ľudia svetielko nepustia?“
„Tí ľudia, Adamko? Oni? A ty nie? Kto včera na piesku buchol Julku? A kto odvrával babičke?“
Adamko sa zahanbil. „Mami, ja už budem dobrý, aby tu mohlo byť tiež tak pekne ako v tej záhrade. Ale vieš čo? Jedno okienko pre celú Zem nestačí.“
„To nie, Adamko, ale veď nie si sám, je nás predsa viac, čo sa o to usilujeme a ešte ... keď niekto uvidí krásne čisté okienko, možno ho napadne umyť to svoje špinavé, tak, ako to napadlo teba.“
„Hm, mami, ale to je asi ťažké, kým sa človek stane čistým a žiarivým, však?“
„Veru, je to námaha. Dá to veľa, veľa práce, ale stojí to za to, či nie?“
Adamko skákal po posteli: „Hurá, hurá, bude tu krásne svetielko, mami, vieš ako bude všetkým dobre?“
Adamko sa naozaj snažil. Keď prišiel na prázdniny k babičke, čudovala sa, aký je Adamko dobrý a poslušný. Adamkovi kamaráti boli prekvapení tiež. Niektorým sa veľmi páčilo, že Adamko je správny chlapec, ktorý každému rád pomôže, je s ním zábava a nikdy nikomu neubližuje. Ale našli sa aj takí, ktorí Adamka naschvál hnevali. Svoje okienka si umyť nechceli a vedľa toho Adamkovho čistého, žiarivého okienka bolo špinu veľmi vidieť. Z nich si Adamko nič nerobil. Vedel, koľko krásneho svetielka potrebujú ľudia, zvieratká, kvety, stromy a vtáky, aby tu bolo raz tak krásne, že si to zatiaľ ani nedokážeme predstaviť. Čaká nás mnoho, mnoho práce ... a tí, čo dnes hnevajú, možno začnú pomáhať už zajtra...
Modlíme sa:
- Pane Ježišu,
daj všetkým ľuďom radosť z toho,
že si a všetkým pomáhaš.
- Pane Ježišu,
svetlo našej duše,
ukáž cestu radosti všetkým ľuďom.
- Pane Ježišu,
ty si uzdravoval utrápených,
posilňuj tých, čo pre teba znášajú ťažkosti.
- Pane Ježišu,
ďakujeme ti za naše matky a otcov
a odmeň ich za to, že sa o nás starajú.
- Pane Ježišu,
pomáhaj nám, aby sme boli cez prázdniny
svetlom pre iných
- Pane Ježišu,
útecha tých, ktorí sú ti verní,
stoj pri svojich veriacich.
Turzovka, 25.6.2023