Iz 49, 1-6, Sk 13,22-26, Lk 1 57-66. 80
V živote prichádzajú situácie, keď človek musí ukázať „svoju vlastnú tvár“, demaskovať sa.
Je to vtedy, keď musí zaujať jasný postoj k nejakému problému alebo k nejakej vážnej otázke. Čaká sa na jeho zrozumiteľné slovo a pevný postoj. Ak sa niekto v takýchto situáciách správa veľmi opatrne a nechce zaujať postoj, zvykneme hovoriť, že si „nasadil masku“. Naozaj je veľa ľudí, ktorí si nasadia takú masku, ktorá im v danej chvíli vyhovuje a prinesie im určité výhody. Niektorí ľudia sú ochotní zmeniť tri, štyri politické strany, len aby urobili kariéru a mali nejakú moc. Alebo sú ľudia, ktorí medzi veriacimi sú veriaci, medzi neveriacimi neveriaci, medzi čnostnými čnostní, medzi hriešnymi hriešni. Sú to ľudia s maskou, ľudia bez charakteru.
Vzorom charakteru a tváre bez masky je Ján Krstiteľ. Ukazuje nám to v konkrétnych situáciách svojho života.
Prvým znakom jeho charakternej povahy je pokora. Terézia Avilská povedala: Pokora to je pravda! Boh mu zveril veľké poslanie. Ako prvý z ľudí mal oznámiť svetu verejné vystúpenie Ježiša Krista. Jeho slová: “Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi“ (Mk 1, 7; porov. Mt 3, 11; Lk 3, 16; Jn 1, 27) sú dôkazom, že nechce urobiť pri Ježišovi náboženskú a tým aj politickú kariéru. Samotní Židia naliehajú na neho s otázkou: „Kto si ty?“ On pokorne vyznáva, že nie je ani Mesiášom, ani Eliášom, ani prorokom. Sám sa nazýva hlasom „volajúceho na púšti“, ktorý chce pomôcť ľuďom pripraviť sa na príchod Ježiša (Por. Jn 1, 19-23; Lk 3, 4-6; Mt 3, 3).
Jeho povahu charakterizuje aj pravdovravnosť. Nemá strach pred váženými židovskými náboženskými predstaviteľmi. Nazýva ich hadím plemenom, ktoré špekuluje, ako uniknúť Božiemu hnevu (Por Mt 3, 7; Lk 3, 7). Nebál sa ani kráľa Herodesa. Vidí jeho nemravný život a bez nejakých škrupúľ mu jasne prikazuje: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ (Mk 6, 18; porov. Mt 14, 4)
Napokon je ochotný za svoje presvedčenie trpieť a zomrieť. Nenárokuje si od Ježiša, aby ho za svoje zásluhy nejakým zázračným spôsobom dostal z väzenia. Nad vlastný život postavil starostlivosť o to, aby národ viedli ľudia morálne na výške, ktorí nebudú dávať pohoršenie. Zachoval si „svoju tvár“ až do chvíle, keď ju Herodiade priniesli sťatú na miske z väzenia. Preto Ježiš právom môže povedať: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11, 11; por. Lk 7, 28).
Vidíme, že Ježiš si váži ľudí, ktorí majú pevný charakter. Mohol by aj o nás povedať, že sme ľudia charakterní, bez masky?
Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť hovoria, že videli svoj život ako na filmovom páse. Mali by sme aj my teraz prebehnúť svojím životom a sledovať, aké boli naše životné postoje. Môžeme si rozdeliť svoj život na oblasť rodinnú, náboženskú, pracovnú, spoločensko-politickú a sledovať, ako sme sa v týchto oblastiach správali.
Boli sme napríklad svojim deťom vzorom v našich životných postojoch? Môžu naše deti povedať, že môj otec a moja matka to, čo hovoria, za tým si aj pevne stoja? Dali sme deťom do života zásady? Rodičia, ktorí sa pretvarujú, učia aj svoje deti, že život sa môže prežívať len na spôsob falošnosti a pretvárky.
Čo by o nás povedali naši kolegovia v zamestnaní? Aký dojem sme zanechali po niekoľkých rokoch vo svojom pracovnom prostredí? Boli sme súčasťou určitej stádovitosti, alebo sme sa snažili vyčnievať a ukázať, že máme svoje zásady, svoju morálku a svoje náboženské presvedčenie? Koľkokrát sme zapreli svoju vieru? Oľutovali sme niekedy svoje postoje? Ako sme sa angažovali spoločensky? Mali sme úprimný záujem pomôcť vo verejných veciach, alebo sme hľadali len svoju kariéru a svoj osoh? Aká je prítomnosť? Chceme sa naozaj zmeniť? Chceme ešte zachrániť svoju tvár? Alebo chceme, aby si raz pri našej rakve všetci ľudia hovorili: bol to človek, ktorý nemal charakter? Mohol by sa z nás v tejto chvíli Ježiš radovať?
Pred rokmi raz jeden človek stratil prácu, minul všetky svoje úspory a prišiel o svoj dom. Jeho zármutok sa znásobil náhlou smrťou jeho drahej ženy. Jediné, čo mu zostalo, bola jeho viera a aj tá slabla.
Jedného dňa sa potuloval po okolí a hľadal prácu. Zrazu zbadal skupinu chlapov, ktorá pracovala na stavbe kostola. Jeden z chlapov ručne tesal kameňa v tvare trojuholníka. Muž zvedavý, kam by mohol zvláštny kameň pasovať, sa kamenára spýtal: "Kam uložíš ten kus kameňa?" Kamenár ukázal k vrcholu budovy a povedal: „Vidíš ten malý otvor, blízko vežičky? Tam ho dám. Opracovávam ho tu dole, aby dobre pasoval tam hore“.
Keď muž odchádzal, mal oči plné sĺz. Prostredníctvom slov: „Opracovávam ho tu dole, aby dobre pasoval tam hore," sa mu prihovoril Boh. Tak sa mu podarilo nájsť východisko z ťažkej situácie a nový zmysel života.
Mnohí z nás určite prežívajú obdobie utrpenia. Možno sme zakúsili zármutok, ktorý dokáže zlomiť srdce a možno vám vzťahy s blízkymi či kolegami nevychádzajú podľa vašich predstáv. Možno zakúšate stres každodenného života v práci alebo škole. Môže to byť stovka vecí, alebo iba jediná - niečo, čo je príliš bolestivé, aby ste sa o tom kýmkoľvek zhovárali. Údery dláta a kladiva zraňujú. Ale držme sa svojej viery! Pohliadnime k Bohu a jeho Slovu pre odpoveď! Ťažkosti sú iba prechodné. Prichádza niečo omnoho lepšie. Trpké údery často vyvolajú obrovskú vnútornú silu. Modlite sa naďalej! Neopúšťajte vieru! Hľadajte vo svojom živote Boží zámer! Majster nás musí otesať tu dole, aby ste pasovali tam hore.
Bože, na príhovor sv. Jána Krstiteľa daj nám poznať pravdu o sebe a daj nám sily zmeniť seba.
Úvahy k dnešnej slávnosti nájdete i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/275-sv-jan-krstitel