Sk 6,1-7, 1 Pt 2,4-9, Jn 14,1-12
Prečo sa tu po nedeliach schádzame?
Bolo by zaujímavé počúvať tie odpovede!
Najskôr negatívne. Počúvate námietky: Ja nepotrebujem kostol, omšu.
Kostol, omša sú aj bez nás. Či tu budeme, alebo nie. Skúsme zmeniť pohľad na osobný: Ja a kostol, sv. omša, na: Ja a Pán Boh. Potom musím povedať: Neprišiel som Pánu Bohu poďakovať – a mám za čo. Neprišiel som Pána Boha poprosiť – a mám o čo.
Lenže niekto povie: Ja sa poďakujem aj doma aj v prírode. Samozrejme. Lenže, aká je to vďačnosť, prosba, ak nerešpektujem Pána Boha. Odmietam jeho pozvanie! Skúste to aplikovať na svoje detí: Pozvete ich na oslavu a oni povedia: Ja ťa oslávim v prírode, doma... Nie je to najlepšia úcta ak je podľa vôle toho, koho si máme uctiť?
Aká by mala byť správna odpoveď? Jedná z odpovedi by mohla byť:
Schádzame sa tu a učíme sa tu žít v spoločenstve s Ježišom a ostatnými návštevníkmi kostola, učíme sa cez Božie slovo nasledovať Pána Ježiša.
Preto je naše nedeľné zhromaždenie potrebné a dôležité. Dokonca je to česť pre nás. Predstavme si, žeby nás nepozvali na nejakú významnú rodinnú, podnikovú slávnosť. Sv. Peter (2. čítanie) to vyjadruje takto:
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.
Novotou a nezvyklosťou tohto textu je, že nehovorí, ako iné listy, o tom, aký je Boh, čo máme robiť, ale za koho, akých nás má Boh.
Svätý Peter nám dnes píše, že všetci sme svätým kňazstvom a máme česť prinášať Bohu obete. Sme ako živé kamene vbudované do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
Každý pokrstený má účasť na Kristovom kňazstve. Každý môže konať bohoslužbu.
Tento text nevyzýva svojich adresátov k tomu, aby sa správali (či dokonca tvárili) ako vyvolený rod, kráľovské kňazstvo a svätý národ. Jeho výzva vedie omnoho hlbšie. Tí, ktorým píše, sa majú nechať vbudovať ako živé kamene do duchovného domu. Ak práve označil za živý kameň svojho Pána, znamená to, že aj oni majú tú istú „kryštalickú štruktúru“ ako ich Pán. Existuje ešte niečo väčšie a vznešenejšie? Sú vyvoleným rodom, pretože ich Pán je Boží vyvolený (porov. Mt 3,17). Sú kráľovským kňazstvom, pretože Kristus je tým pravým Kráľom a Kňazom (porov. Jn 18,36; Žid 3,1; 4,14). Sú svätým národom, lebo Pán, ktorému patria, je svätý (porov. Lv 11,45). A preto ich duchovné obety príjemné Bohu nie sú nepríjemná povinnosť, ktorú musia plniť, ale skutočnosť, ktorá samozrejme vyplýva z ich dôstojnosti.
Ježiš nás za takých považuje natrvalo! Apoštolom i nám hovorí: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.
Prečo sa nám vzrušuje srdce, z čoho máme najväčší strach!
Strach je jeden z dominantných citov, človek ho prekonáva týmto:
- Dáva sa do pozície „mŕtveho chrobáka“. Je to tiež rozšírený spôsob nechať veci bežať – zachovať neutralitu, neangažovať sa, nebrať svoju chorobu vážne...
- Agresívnym správaním sa. Psy sa bránia útokom...
- Prikláňanie sa k mocnému – toto sa v psychológii dosť zanedbáva. Patrí tu aj robenie sa veľkým (našuchorenie peria, vystatovanie sa u pretekároch bojového umenia...) a prikláňanie sa k veľkým.
Rozšírené je prikláňanie sa k mocnému
Malé národy (ako je aj Slovensko) sa ľahko dostávajú do pozície servilnosti. Chcú byť pri veľkom, silnom. Zo strachu sa stávajú ponížení, podlízaví, až otrockí voči inej veľmoci. Už dávnejšie to vyjadril Ján Kollár v Slávy dcéra: „Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku (Rusku)...“ Dokonca Keď Štúr robí analýzu vývoja nášho národa píše: „Jediný správny, ktorý má budúcnosť je splynutie s cárskym Ruskom.“ Aby bol projekt úspešný, navrhoval Štúr prijať modifikované samoderžavie, ruské pravoslávie a ruštinu ako úradný jazyk. A pritom kodifikoval náš jazyk a dostal strach.
Členovia veľkých národov zas majú tendenciu podmaňovať si iné. Napríklad v Rusku je stále oslavovaný najväčší zločinec z mierových časov – Stalin. Polovica Rusov si napríklad myslí, že Stalin nebol zločinec. K vraždám miliónov ľudí vraj mal dôvod... Hrôza! A u nás? Po tieto dní bude glorifikovaný ako záchranca.
To vysvetľuje prečo je toľko sympatizantov s agresormi. Každý nemá toľko zloby v sebe ako patologické osobnosti, ale mnohí sú radi, ak to vyriešia za nich iní. Preto ľudia dali mandát Hitlerovi, Stalinovi, Putinovi...
Mnohí sa hanbia verejne priznať k agresívnym sklonom, preto sympatizujú s agresorom? Možno.
Mali by sme sa pripojiť k najväčšiemu, dokonca k víťazovi nad smrťou, Ježišovi Kristovi. On nám odkazuje:
V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“
Ježiš nás oslobodzuje dokonca od strachu zo smrti!
Turzovka, Dlhá, 7.5.2023