Iz 50,4-7, Flp 2,6-11, Mt 26,14-66
Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“
Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho...
Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť...
Vtedy im prepustil Pilát Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Na Kvetnú nedeľu ročného cyklu A nás udalosťami okolo Ježišovho odsúdenia a ukrižovania sprevádza evanjelista Matúš. (Pre porovnanie: V roku B sa na Kvetnú nedeľu čítajú pašie podľa Marka a v liturgii sa začínajú pomazaním v Betánii. V roku C sú to pašie podľa Lukáša a začínajú sa vo večeradle.) Hoci všetci traja synoptici podávajú správu o Judášovom rozhodnutí zradiť Ježiša, len v ročnom cykle A tvorí práve táto epizóda akoby „vstupnú bránu“ do pašiového príbehu. V porovnaní so začiatkom pašií v roku B alebo C je táto brána síce zvlášť temná, aj táto temnota však slúži k tomu, aby pred našimi očami plne zažiarila Ježišova láska.
„Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ znie ponuka, s ktorou Judáš prichádza za veľkňazmi. Zdá sa, že od tejto chvíle je hľadanie príležitosti, ako Ježiša vydať, Judášovou hlavnou aktivitou. Pri poslednej večeri je Judášov skutok označený slovom zrada a v nasledujúcom rozprávaní evanjelista Matúš vždy spomína Judáša už len s prívlastkom zradca (viď Mt 26,25; 26,46.48; 27,3). Pri nahliadnutí do originálu zistíme, že tam, kde náš text strieda výrazy vydať a zradiť (príp. zradca), gréčtina stále používa príslušné tvary a odvodeniny jedného a toho istého slovesa (paradidómi). Má totiž oba významy – vydať i zradiť. Judášov prívlastok odvodený od slovesa zradiť (t.j. ten, ktorý zrádza, či zrádzajúci), teda zároveň súvisí i so slovom vydať (ten, ktorý vydáva, vydávajúci).
Ako pozorným poslucháčom nám pritom neunikne, že Judáš nie je jediný, kto zrádza Ježiša a vydáva ho na smrť. To isté slovo totiž zaznieva i v súvislosti s rozhodnutím veľkňazov a starších ľudu, ktorí sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť (Mt 27,1). K nim sa ďalej pridáva Pilát. Pilát vedel, že veľkňazi a starší ľudu mu Ježiša „vydali zo závisti“ (Mt 27,18). Síce si diplomaticky umyl ruky, ale nakoniec urobil to isté, čo oni. Aj on pridal svoje polienko do veľkého plameňa bezprávia a „vydal Ježiša, aby ho ukrižovali“ (Mt 27,26).
Skutočnosť, že sme do pašiového príbehu uvedení práve vo chvíli, keď sa Judáš rozhodol Ježiša vydať jeho odporcom, sústreďuje našu pozornosť na to, že celý priebeh Ježišovho umučenia je pretkaný počínaním tých, ktorí ľubovoľne disponujú jeho životom a vydávajú ho na smrť. Judáš rozhoduje, že Ježiša vydá veľkňazom a starším ľudu. Veľkňazi a starší ľudu rozhodujú, že Ježiša vydajú Pilátovi. Pilát rozhoduje, že Ježiša vydá zberbe, ktorá ho má ukrižovať.
Človek sa urobil pánom života a smrti. K čomu však spejú jeho „bohorovné“ rozhodnutia? K akej odpovedi vedie otázka: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Rozhodnutie vydať Ježiša a vôbec každé rozhodnutie vydať toho druhého nemá iný následok než zúfalstvo, bolesť a smrť.
Na druhej strane vidíme skutočného Pána života a smrti, ktorý sa vzdáva seba samého a plne sa vydáva do rúk ľudí. Vydáva sa Judášovi, vydáva sa veľrade a starším, vydáva sa Pilátovi a nakoniec sa vydáva darebákom, ktorí ho pribijú na kríž. Nepýta sa: „Čo mi dáte?“ Otázka, ktorú kladie on, znie: „Čo vám môžem ešte dať?“ A hoci jeho rozhodnutie vydať seba samého v mnohých budí iba pohŕdanie, je jediným prameňom života – a to života v plnosti.
zdroj: www.paulinky.cz
Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1291-kvetna-nedela-3