Nm 6,22-27, Gal 4,4-7, Lk 2,16-21
Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.
A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Uvažovať, diviť sa a zachovávať
Pastieri vyrozprávali, čo im bolo povedané... A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. – Kto sú títo všetci? Veď Lukáš spomínal iba anjelov, pastierov, Máriu, Jozefa a dieťa. O anjeloch sa vyjadril, že odišli (Keď anjeli odišli od nich do neba... viď Lk 2,15). Pastieri sú tí, ktorí rozprávajú. Teda ich poslucháčmi by mali byť iba Jozef, Mária a dieťa. Kto sú teda títo všetci, o ktorých nám Lukáš nič nehovorí, a predsa tvrdí, že počúvajú a divia sa nad tým, čo pastieri rozprávajú!? Títo všetci sme my. Evanjelista chce, aby sme sa nielen z „bezpečnej“ geografickej a časovej vzdialenosti dozvedeli, čo sa kedysi stalo, ale pozýva nás počúvať – mať účasť na tom, čo sa deje, a diviť sa – zastaviť sa v úžase a kontemplovať.
Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. – Lukáš necituje slová pastierov. Ktoré „tieto slová“ teda Mária zachovávala vo svojom srdci!? Akoby sa výraz „všetky tieto slová“ vzťahoval skôr na slová evanjelistu, než na slová pastierov. Áno, Mária zachovávala vo svojom srdci všetko to, čo Lukáš neskôr zapísal. A toto je druhé pozvanie evanjelistu: Nezostať len anonymní „všetci, ktorí počúvajú a divia sa“, ale byť ako Mária – a uložiť do svojho srdca nielen zvesť o Ježišovom narodení, ale všetky tieto slová, ktoré evanjelisti zapísali, a premýšľať o nich (po celý rok).