Uvedenie do bohoslužby:
Vždy na úvod svätej omše nám na privítanie kňaz želá v mene Cirkvi, aby bol s nami Pán Ježiš.
Prečo? Veď Pán nie je vždy s nami? Je – ale máme si to uvedomiť!
A tak sa najprv zamyslime: Myslíme na to, že žijeme v Božej prítomnosti, že nás Boh sprevádza?
Uvedenie do čítaní
- Mdr 2,12.17-20
Slušný človek je darebákom vždy tŕňom v oku. Tak to bývalo, ako svedčí čítanie zo Starého zákona. - Tak tomu býva i dnes, ako svedčí naša denná skúsenosť so závistlivcami - a skúsenosť s našou vlastnou závisťou.
- Jak 2,14-18
Skúsený znalec ľudského ducha nám v Jakubovom liste vykresľuje podobu zlej, sebeckej zbožnosti, ktorej sa máme varovať.
3. Mk 9,30-37
Ježiš si nevyberal svojich apoštolov, že boli svätí, ale preto, že z nich chcel urobiť svätcov. V evanjeliu dnes počujeme, ako im to šlo ťažko. Nemôžu pochopiť, že byť apoštolom znamená svetu slúžiť, a nie mu panovať. A ako my? Je nám stále ešte milšie rozkazovať, než slúžiť?
IDE TO BEZ HÁDANIA
(Podľa L. Simajchla)
Keď som pôsobil v Detve, prišiel som v podvečer do jedného domu, boli otvorené dvere a na dvor bol počuť hádku – krik. Matka s dcérou (16 r.) navzájom na kričia. Keď ma zbadali, krik prestal a keď videli moje prekvapenie skonštatovali: To sa občas v rodinách stáva. A začali so mnou i navzájom komunikovať.
Ja som skonštatoval: Keby na mňa niekto takto kričal, neveril by som mu, že ma má rád!
Dnes sme počuli hádku medzi apoštolmi. Predpokladám, že na seba nekričali, ale dosť to škrípalo.
„O čom ste cestou rozprávali?“ - pýta sa v evanjeliu Pán Ježiš. - A oni zahanbene mlčali, pretože sa cestou hádali. A o čo sa hádali? - Kto je mezi nimi väčší, dôležitejší, prednejší - kto je viac.
Hádania je mezi ľuďmi všade dosť. Mezi deťmi, mezi dospelými v práci, medzi manželmi doma. Ide to vôbec bez hádania?
Hneď na začiatku biblia je pozoruhodné rozprávanie o stavbe babylonskej veže. Ľudia sa rozhodnú postaviť oltár svojej inteligencii, vežu, ktorá by siahala až do neba. Práve pýcha ich privedie ku zmäteniu jazykov. Každý má svoju pravdu, každý má svoju reč, nie sú schopní sa na ničom dorozumieť, rozchádzajú sa.
Toto je obraz i dnešnej ľudskej spoločnosti, ako vo vzťahoch medzinárodných, tak vo vzťahoch medziľudských, a hlavne v manželstve. Hovorí sa tomu babylonský efekt. Ľudia sa ľahko nad kdečím pohádajú, než aby sa nad jedným zhodli.
Musí to tak byť? Musí každé ľudské spoločné úsilie, každé manželstvo, skončiť babylonským efektom, že manželia akoby hovorili každý inou rečou, že si prestanú rozumieť?
Vy viete dobre: Nemusí to tak byť, ale predsa to tak prečasto býva. Prečo?
- Niekde zasejú rozkol rôzne návyky z domu.
Keď sa tí dvaja brali, mali sa radi. Jeho okúzľovala jej krása, hospodárnosť, starostlivosť, to u nich doma nebolo. Jej sa na ňom ľúbilo, čo jej bolo z domu nepoznané - darčeky, ktorej jej za posledné korunky kupoval, jeho bezstarostnosť nebeského vtáctva. Ale po svadbe jej začal ísť na nervy: je ľahkomyseľný a nestály! Jemu začalo ísť na nervy jej večné upratovanie, počítanie, šetrenie.
A hla, spoločná stavba veže domova, rodinnej pohody, sa stáva babylonom. Prestávajú si rozumieť.
Hneď prvý nesúhlas partnera berú ako osobnú urážku: „Ty ma už nemáš rád, preto so mnou nesúhlasíš!“ Muž zas prežíva ako osobnú urážku, keď zistí, že jeho žena sa nezaujíma o stav futbalovej ligy, či preferencie politických strán.
Kdekto si ťažkosti na pracovisku odreagúva doma, v rodine. Miesto, aby pracovné ťažkosti zavesil na klinec s pracovným plášťom, otravuje si ovzdušie i doma. A keby len sám sebe - celej rodine.
- Pocit menejcennosti - neistota - býva tiež často problémom. Máme ju občas všetci. Pokiaľ je normálna, potom nás núti k lepšej práci a nevadí. Zle je, keď prerastie na komplex menejcennosti - ten vedie k útočnosti, agresivite.
- Urážlivosť - stavia mezi manželov stenu: „Musím ho potrestať!“ - Aká nadutá pýcha, aký patent na rozum hovorí z takého partnera! Súdi, trestá, ale kde vzal na to právo!
- Niekedy sa ukáže hneď po svadbe, že sa brali dvaja nepoznaní. „Je taký spoločenský, každý ho má rád“ – tešila sa pred svadbou. Za rok to hodnotenie znie ináč. „Domova si neváži, spoločnosť v hospode je mu nadovšetko. Ani dieťa ho doma neudrží. čo mám robiť?“
Čo robiť, keď sa manželia nevedia dohodnoť, keď každý rozhovor speje hneď k hádke?
Každý taký prípad sa musí riešiť individuálne, nie je na to žiadny patent. Ale napriek tomu sa dá povedať, že všetky prípady sa riešiť dajú, pokiaľ ti dva sú ako-tak normálni.
A tiež sa dá povedať, že žiaden prípad sa nedá riešiť robením scén, zlobou.
- Napríklad u tých, kde sa ukáže, že partner má chyby, o ktorých si pred svadbou nevedel. Ak sú to chyby normálne, chyby normálneho človeka, potom máš dôvod si uľahčene oddýchnuť: ja mám tiež chyby. Môj partner má teda dôvod k trpezlivosti sa mnou, keď ja mám trpezlivosť s ním. A tak sa tí dvaja ľahšie uchránia pokušeniu prevychovávať druhého hádavou metódou. Pomáhať sa dá totiž pochvalou, uznaním, nikdy vyčítaním.
- Samotný výskyt konfliktov - (konflikt je teraz módne slovo - predtým sa hovorilo hádka) - teda samotný výskyt konfliktov v mladom manželstve nie je ešte žiadne nešťastie. Je to normálna súčasť zábehu, zžívania tých dvoch. Je to dobré znamenie, že tým dvoma na druhom záleží, že sa berú vážne. O všetkom to, čo tu mám na mysli, to normálne riešenie problému, sa má skôr podobať zapálenej debate než revaniu na sebe navzájom.
Nie je teda nešťastie ani katastrofa, keď sa mladí manželia pohádajú. Nešťastie je, keď sa hádať nevedia. Keď už okolo niečoho narastie napätie, nepomôže pred tým utekať. Lepšie je rešiet jednotlivé problémy bez odkladania, dokiaľ napätie alebo strach neprerastie v agresivitu. Ale nie hneď, ak si rozčúlený. Ráno býva múdrejší večera - je zlaté pravidlo i tu.
Ako sa teda hádajú manželia, ktorí to vedia?
V zásuvke kuchynského stolu by mala byť v každé rodine nejaké PRAVIDLA DOBRÉHO HÁDANIA
Čo poviete na toto dvanástoro:
- Keď jeden má problém, je to i problém toho druhého. Musia sa oň zaujímať spolu.
2. Nečakaj, že partner je čitateľ myšlienok. Povez mu jasne, o čo ti ide.
(Nie: „Ty si poslednú dobu nejaký divný“ - ale radšej: „Necháš sa trikrát napomínať, než mi pomôžeš. Môžeš s tým niečo urobiť?“)
- Odpovedaj pravdivo a otvorene, čo si o probléme myslíš. Ale dodaj: „Môžem sa mýliť. Budem o tvojich dôvodoch uvažovať. Dajme si čas na domyslenie.“
- Chráň sa svojou argumentáciou druhého zarmútiť, zosmiešniť, ponížiť.
- Debatujte vždy o jednej konkrétnej veci. (Nie takto: „Ty si totálne nemožný!“ - Ale radšej: „Som rada, keď mi v tomto pomôžeš.“)
- Nie je prípustné na výčitku odpovedať inou výčitkou. (Nie: A ty si minulé bol aký!) Nie je prípustné reagovať urazeným mlčaním, alebo zvyšovaním hlasu, krikom.
- Máš právo povedať, čo si myslíš. Máš povinnosť pozorne počúvať, čo hovorí druhý, a uvažovať, prečo si to tak myslí.
- Keď upozorňuješ partnera na chybu, potom hneď pripoj pochvalu za dobré. („Počúvaj, toto si povedala dobre.“) Tým sa uvoľní napätie. Keď k tomu pripojíš vlastné chyby, pomôže vám to obom. Napríklad: Vieš, že sa mi toto nepodarilo, alebo: toto som spackal...
- Užitočnejšie než vyčítať je pochváliť. (Miesto „Si nedbalý otec“ - je lepšie povedať: „Mám radosť, keď si všimneš dieťa.“)
- Cieľom dohadovania nech nikdy nie je osobné víťazstvo, ale nájdenie pravdy. Niekto sa teší, keď dovedie partnera k slzám, alebo rozčúleniu.
- Obaja sa konečne už varujte polepšovacích, prevýchovávacích hádok. Preto hľadajte pri všetkých sporoch spoločný základ, s čím obaja súhlasíte. A z toho potom vychádzajte.
- Či bolo vaše dohadovanie vedené správne, poznáte jednoducho: Výsledkom nebude hlbšie roztrpčenie, ale úľava a radosť z novej zhody. Vy dvaja ste predsa spoločníci, nie protivníci. Podľa toho teda konajte!
Pri debate s mladými manželmi padne občas otázka: „Kto má vlastne v manželstve ustupovať, kto sa má prispôsobiť. Žena mužovi alebo muž žene?“ - Toto je doslova hlúpa otázka. Obaja sa predsa musia prispôsobiť potrebám súžitia, obaja musia hľadať, čo je správnejšie a ustúpiť od menej správneho. Nevpustiť si do svojho domova „babylonský efekt“.
V biblii je tiež príbeh opačný, než je ten o babylonskom zmätení jazykov. Hovorí sa tam, ako si pri zoslaní Ducha svätého všetci začali navzájom rozumieť, ako každý pochopil, čo má druhý na mysli.
Iste by i v našich rodinách bolo viac porozumenia, keby manželia dokázali deň čo deň, hneď ráno pri vstávaní prosiť o dary Ducha svätého. Otvorený vanutiu Božieho Ducha ľahšie pochopí, ako to druhý myslí, čo mu robí starosť. A pochopiť druhého, to už je veľký krok na ceste k dorozumeniu.
Kto hovorí o svojom partnerovi s Bohom, ten dokáže hovoriť zrozumiteľne i so svojim partnerom.
Turzovka, vigília 19.9.2015