Iz 11,1-10, Rím 15,4-9, Mt 3,1-12
Uvedenie do bohoslužby:
Dnes na druhú adventnú nedeľu, nám prorok Izaiáš predstaví Božie kráľovstvo a Ján Krstiteľ, spolu so svätým Pavlom nám ukáže cestu do neho. Pri dnešnom stretnutí sa pýtajme: Ako si predstavujem Božie kráľovstvo? Ako moja viera v Božie kráľovstvo pôsobí na môj každodenný život?
Uvedení do čítaní
- čítanie, Iz 11,1-10
Prorok Izaiáš písal o Mesiášovi 750 rokov predtým než prišiel medzi nás. Sú to biblické obrazy, ktoré si máme preniesť do dnešnej reči. Toto slávne proroctvo o Ježišovom duchovnom kráľovstve hovorí o pokoji, mieri a porozumení, ktoré má poslucháč vniesť do medziľudských vzťahov.
- čítanie, Rím 15,4-9
Pavol apoštol v nasledujúcom čítaní potvrdzuje, že aj Izaiášovo proroctvo bolo „napísané nám na poučenie“, aktualizuje ho a predkladá návod ako zmýšľať a čo robiť, aby sme si vzájomne darovali radostné Vianoce.
- Evanjelium, Mt 3,1-12
Evanjelista nám sprostredkuje dianie okolo veľkého adventného kazateľa Jána Krstiteľa. Celé Judsko prichádzalo k Jordánu, aby ho počulo.
Aj v dnešnej dobe sú jeho slová aktuálne a môžu nám byť usmernením pre život.
Úvaha:
V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v Judejskej púšti:
"Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo."
V tých dňoch...
Liturgické slávenie sprítomňuje slávenú udalosť, takže v tých dňoch nie je dátum x roku pred dávnymi storočiami, ale dnes. Hlas volajúceho na púšti zaznieva dnes. Kde zaznieva?
Na púšti... – Púšť nie je exotická dovolenková destinácia ani atraktívna oblasť, kde hviezdy show biznisu testujú nové modely prestížnych automobiliek. Je miestom divokých šeliem a zbojníckych bánd, miestom páľavy, námahy a smädu. Je miestom, ktorému by sa človek najradšej vyhol.
Hlas volajúceho zaznieva tam, kde človek objavuje svoje hranice, kde zápasí, kde pociťuje strach... Zaznieva v tých zákutiach duše, ktorým by sa najradšej vyhol.
Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. – Pokánie nie je podmienkou blízkosti nebeského kráľovstva, ale jej dôsledkom. Človek robí pokánie, lebo sa mu Boh plný lásky ako prvý priblížil, a nie preto, aby ho svojím usilovným pokáním pritiahol o nejaký ten centimeter bližšie. Boh so svojím kráľovstvom nečaká, kým sa naň človek pripraví kvalitným pokáním. To by sa teda načakal... On sa približuje ako prvý a človek v jeho blízkosti nemôže inak, než odpovedať. Ako? Pokáním – teda obrátením sa k nemu.
Pokánie nie je výzva človeka adresovaná zdráhavému Bohu: „Bože, príď už konečne!“, ale odpoveď zdráhavého človeka na Božiu výzvu: „Ja som už blízko. A čo ty?“
Nerobia viac pokánia hviezdy kvôli línii? Kto z nás mal toľko v ruke Bibliu ako kulturista činky? Kto z nás toľko prešiel do kostola ako vytrvalec nabehal?
Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! – káže Ján Krstiteľ, ale nehovorí, aké je to ovocie. Nehovorí, lebo ho ukazuje sám na sebe:
Ján nosil odev z ťavej srsti...– Je to prorocký odev. Tak je v 2 Kráľ 1,8 predstavovaný prorok Eliáš: „muž v srstenom plášti a cez bedrá opásaný koženým opaskom. Každý pokrstený má prorocké poslanie. Ovocie hodné pokánia je vernosť tomuto poslaniu.
Okolo bedier kožený opasok – to je výbava človeka, ktorý očakáva svojho Pána (Viď Lk 12,35: „Bedrá majte opásané!“). Ovocie hodné pokánia je pripravenosť na cestu, ochota „nasledovať Baránka, kamkoľvek ide“ (Zjv 14,4).
Potravou mu boli kobylky a lesný med – jedlé kobylky údajne bojujú proti jedovatým hadom, podobne ako Božie slovo, ktoré je „sladšie než med“ (Ž 19,11), premáha klamstvo „ľstivého hada“. Ovocie hodné pokánia je mať Božie slovo za každodenný pokrm.
Nič z toho čo robil Ján sa nám nepozdáva a zdá sa nám to vzdialené. V poriadku. Každý je povolaný na inom mieste a pre iné. Dôležité je len počúvanie.
Pozrite tiež: