Uvedenie do bohoslužby:
Dnes nás Božie slovo učí znášanlivosti.
Preto sa hneď na začiatku bohoslužby, s veľkou pokorou zrieknime, povýšeneckej neznášanlivosti a prosme o odpustenie.
Uvedenie do čítaní:
- Nm 11,25-29
Na falošnej horlivosti mladého Jozueho sa dnes máme naučiť, že nikto si nemôže namýšľať, že len on vie najlepšie, čo chce Pán Boh, čo je vôľa Božia. Boh prepožičiava svojho Ducha aj iným.
- Jak 5,1-6
Svätý Jakub dnes karhá tých, ktorí lipnú na majetku, ktorí žijú preto, aby hromadili peniaze. Neplatí to i o nás?
- Mk 9,38-43.45.47-48
Dnešné evanjelium nás učí znášanlivosti. Božia pravda nie je len výsadou niektorých. Boh pôsobí dobro i cez tých, ktorí sú mimo cirkvi. Všetci ľudia na svete, ktorí sa usilujú o dobro, sú naši bratia.
ZÁVISŤ, POHORŠENIE A NÁROČNOSŤ
Čo poviete? Ktorá neresť je najhlúpejšia? Fajčenie, lebo nielen nás to veľa stojí, ale si aj ničíme zdravie. Či alkoholizmus? Ide do peňazí a robí z človeka opicu.
Mne sa zdá, že aj závisť je dosť hlúpou neresťou. Kazí človeku radosť a ničí iného! Závisť by sme mohli prirovnať k tŕniu. To driape šaty okoloidúcim a nič z toho nemá. Dokonca si škodí! Veď okrasou tŕnia nie sú švíky, ale ruže.
Taký hlúpy je aj závistlivec. Závisť mu nič dobré neprináša, sám si kazí šťastie a škodí iným.
Nezáviď!
To je odkaz dnešného evanjelia, ku ktorému sme došli na základe Jánovej výzvy Pánu Ježišovi:
„Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
Ježiš odpovedal: Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás.
To: Nebráňte mu, sa dá povedať: nezáviďte mu!
Nič zlého totiž nerobil ten človek, naopak, zastával sa dobra, bojoval proti zlu - v biblické reči vyháňal zlých duchov -, a napriek tomu to apoštolom vadí. Len oni majú právo tieto veci robiť, len oni a nikto iný – mysleli si!
Už na prvých stránkach biblie je závisť príčinou prvej vraždy: Kain závidel Ábelovi úspechy v živočíšnej výrobe.
Toto zmýšľanie je často i v nás. Len my sme dobrí, slušní, správni ľudia, my katolíci, my veriaci. A tí, čo s nami nechodia do kostola, to sú tí zlí. Tí čo nechodia do kostola, zas hovoria o nás: Tí čo chodia do kostola sú tí najhorší.
Pán Ježiš nás dnes učí, že to nie je jeho zmýšľanie, že to nie je podľa jeho ducha, keď tak zmýšľame.
I mimo cirkvi je možné nájsť hotové divy lásky k blížnemu, i v iných kresťanských cirkvách je možné nájsť pravú zbožnosť a svätosť, i mezi pohanmi sú ľudia ušľachtilí a čestní, ochotní podať vodu žízniacemu a priodieť nahého.
Po týchto zmierlivých a krásnych slovách zameraných mimo kresťanské rady, Pán Ježiš akoby v dnešnom evanjeliu menil tón v pravý opak. Ozýva sa naraz tvrdé: beda vám! Proti komu to tak brojí?
Nepohoršuj!
Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
Však tvrdé slová!
Ak sme hovorili, že závisť je najhlúpejšia neresť, tak pohoršovanie je najnebezpečnejšia neresť. Dokáže pokaziť celé generácie!
Možno si povieš: Tak toto sa mňa netýka! Ja deti vychovávam, ja ich nekazím!
Lenže my najviac kazíme deti, keď si to najmenej uvedomujeme; svojim zlým príkladom, svojim zlým konaním. Klameme pred nimi, klameme aj deti, hádame sa pred nimi, ohovárame sa. Aké „výchovne“ je toto: Povedz, že nie som doma. A dieťa: Ocko povedal, že nie je doma!
Veľké nebezpečenstvo pre správnu výchovu je aj nesprávny vzťah rodičov. Manžel, alebo ešte častejšie manželka, sa upnú na deti a partnera dajú na bočnú koľaj. Pred Bohom Stvoriteľom je každý z rodičov najskôr manželkou a manželom, a až potom otcom, alebo matkou. A až potom súrodencom, dieťaťom, pracovníkom... Veľmi si uvedomme to biblické: Muž opusti otca, matku a pripúta sa k manželke a tí dvaja stanú sa jedným telom.
Prečo je to také dôležité pre výchovu deti? Majú jednotnú výchovu, nezneužívajú to, že keď nedosiahnu niečo u matky idú k otcovi a naopak. Nič im tak nedá do života ako to, keď vidia, že rodičia sa milujú, majú radi!
Dôležitosť vzájomnej lásky rodičov vidno aj v tom, aké tragické sú následky výchovy u rozvedených rodičov.
Nepohoršujete nepriamo deti keď za nich robíte, myslíte, podporujete ich aj keď sú už dospelí, nedávate im príležitosť na osobný rozvoj, nedokážu sa „postaviť na vlastné nohy“?!
Začína to už v detstve. Zdá sa mi, že turzovská farnosť je jedinou farnosťou – dokonca mestskou - v ktorej nechodia deti v týždni do kostola. Príliš ich hýčkame, rozmaznávame? Možno. Rodičia nedokážu dosiahnuť u deti, aby išli večer načas spať a ráno sa dokázali pomodliť, pripadne ísť na sv. omšu. Spomenul som, podporovanie i v dospelosti. Na tom nie je nič zlé – ale je to správne ak dospelí chlapi žijú z penzií matiek?!
Ale ani o priame kazenie nie je núdza.
Svojho času bol publikovaný výsledok ankety na tému: Kde som sa naučil piť? - Túto otázku dávali mladým alkoholikom. Prvenstvo mala najneuveriteľnejšie odpoveď: Doma! Na druhom mieste bolo: V práci. Na tretím stálo: V partii.
Ja som si vždy myslieval, že mladí sa učia piť len v partii. Ako sa doma učia piť? Vypočujme odpovede alkoholikov:
Doma:
Prišla návšteva, niečo sa slávilo, pripíjalo sa. Dávali mi, aby som si tiež lizol, aby som ochutnal. Ochutnával som tak dlho, až mi zachutnalo... Tak toto je na Kysuciach aktuálne!
V práci:
Slávili sa tam narodeniny každého, každý dal fľašku. A ten bol väčší hrdina, kto viac zniesol, vypil. Tak som sa snažil.
V partii:
Však to poznáte, ak to chodí v spoločnosti. Cigaretu je možno odmietnuť s tým, že nefajčím, hoci sa i v tom nájdu zarytí, ktorí sú presvedčení, že keď fajčia oni, musí fajčiť i každý okolo. Ale cigarete sa ubrániť dá. - Skúste sa však ubrániť ponúknutému poháriku. Budú sa na vás dívať ako na námesačníka, ktorý chce kaziť partiu. Budú tak dlho nútiť až vy ustúpite: „Do dna, do dna...!“ A pri tom jednom nezostane. To sa pije až si človek na to zvykne...
Keď sa hovorí niekde v spoločnosti, ako sa včera riadne pilo, znie to bohatiersky. Keď to hovorí mladistvá troska, ktorú odvezie rýchla, už to tak parádne neznie.
Buďme nároční
Ale vráťme sa k dnešnému evanjeliu, čo nám Pán Ježiš hovorí: Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju! Podobne hovorí o oku, nohe.
O čom sú tieto tvrdé slová? O náročnosti voči sebe!
Ježiš uzdravoval chromých, uzdravoval ruky, slepým otváral zrak - pozná teda cenu zdravého tela, zraku. A predsa tu hovorí, že sú ešte väčšie a dôležitejšie hodnoty v ľudskom živote, než zdravá ruka, zdravé oko. Že je rad hodnôt: Telesné zdravie je dôležité, ale veci Božieho kráľovstva, znášanlivosti a lásky, tie sú dôležitejšie.
Kto stratil lásku, stratil viac než ruku, než má zdravé oko. „Lásky však keby som nemal, ničím by som nebol“ - rozvádza tuto myšlienku neskôr svätý Pavol. Nepohoršuj sa nad blížnym, že má iné záľuby, názory, že ide inou cestou. Nechcime mať vždy svoju pravdu, nevnucujme svoju pravdu.
Musíme teda brať vážne i toto slovo Pána Ježiša: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami (očami, nohami) do pekla, do neuhasiteľného ohňa tj. stratiť zmysel života, stratiť Božiu a ľudskú lásku.
Keď prišiel ktorýsi kaplán - začiatočník po vysvätení - do prvej farnosti, hovoril mu starý, skúsený kňaz: „Najväčší trápenie nebudeš mať s hriešnikmi, ale so spravodlivými. S hriešnikmi je to ľahšie, tých môžeš vyspovedať, priviesť na správnu cestu, obrátiť. Ale spravodliví - ti budú chcieť obrátiť teba.“
Takže, sme nároční voči sebe, alebo chceme obracať iných?
Keď si reč dnešného evanjelia premietneme do nášho dnešného života, vyznieva nám z nej trojaké napomenutie:
Nezáviď!
Nepohoršuj!
Buď náročný!
A tak si poďme, my hriešnici, zapamätať troje poučení z dnešného evanjelia:
- Nebuďme závistliví. I mimo naši cirkev pôsobí Duch svätý, ako v nás.
- Nepohoršujme - nedávajme zlý príklad.
- Buďme nároční voči sebe.
Nevnucujme nikomu svoju pravdu. Deti možno vychovávať, dospelých je treba už len milovať!
Turzovka, vigília 26.9.2015