Dan 7, 9-10. 13-14, 2 Pt 1, 16-19, Mt 17, 1-9
Kedysi bola v TV relácia o premene človeka.
Zanedbaných pretvárali na elegantných. Niekedy možno počuť: Ten človek je ako premenený – k horšiemu, alebo lepšiemu.
Dnes sme počuli ako Ježiš, pravý Boh a pravý človek, v ktorom sú dve prirodzenosti, božská a ľudská, ukázal to, čo je pred ľudským zrakom skryté – svoje božstvo. Učeníci videli dovtedy iba vonkajšie náznaky Ježišovho božstva – skutky, ktoré nikto predtým nekonal. Videli zázraky, jeho Božskú moc nad prírodou, nad chorobou, nad smrťou… Na vrchu však mohli vidieť jeho Božskú slávu, krásu, velebu…
Ježiš sa premenil v božskej sláve až pred svojím umučením. V evanjeliu je opísaný tento okamih: Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.
Učeníci nemohli zniesť pohľad na tú krásu, dostali aj strach, skôr bázeň pred velebou Božou a pritom sa im nechcelo zostúpiť z vrchu. Peter povedal Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi
Premenenie trvalo iba okamih, a potom zostúpili do každodennej reality, na konci ktorej čakalo Pána Ježiša iné premenenie, ktoré vykonal nepremenený človek – človek hriechu. Ten premenil Ježiša tak, že nebolo na jeho tele jediného zdravého miesta. Od hlavy po päty bol samá rana. Ježiš dovolil hriešnemu človekovi, aby ho zajal, zbičoval, tŕním korunoval, položil na kríž a ukrižoval. Túto scénu opísal prorok Izaiáš: „Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení… Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie, a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením…“
Hriešny človek však nezvíťazil, smrť nemala nad Ježišom moc. Svojou smrťou premohol našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil v nás život. Boží život! Vzal na seba všetku zlobu našich hriechov, aby nás obmyl svojou vlastnou krvou a obnovil nás na svoju podobu, čím nám dal účasť na svojej Božskej kráse. Opäť to skvostne vystihol prorok Izaiáš: „Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov“.
Dnešný človek sa veľmi snaží o telesnú krásu. Vieme však, že niekto môže vyzerať tip-top, ale nie je príťažlivý. Kedy dôjde k príťažlivej premene? Ak sa snaží, aby jeho skutky boli dobré, aby bol človekom dobrého srdca - potom ide o ozajstnú krásu.
Zatúžme po Ježišovi! Zatúžme byť mu podobní! Ak sme k sebe úprimní možno zostaneme smutní, lebo cítime, že našu podobnosť s Ježišom zničil hriech. Nezabúdajme však, že tu smútok nemá miesto, lebo Ježiš vo sviatosti zmierenia zničí náš hriech, lebo nám dal svojho Ducha na odpustenie hriechov, aby nás očistil a urobil krásnymi a jemu podobnými. Človek je naozaj krásny iba vtedy, ak v jeho smrteľnom tele nevládne hriech, ale posväcujúca Božia láska. A iba vnútorne krásny človek dokáže vzbudiť aj v inom človekovi túžbu po tejto kráse.
V životopise Dominika Savia čítame aj tento príbeh: Raz, keď kráčal do školy, šiel oproti nemu konský povoz. Kočiš bol veľmi nazlostený, škaredo hrešil a preklínal, pričom vôbec nebral ohľad na deti, smerujúce do školy. Keď to Dominik počul, priblížil sa k nemu, láskavo sa usmial a povedal: Prosím vás, neviete, kde je tu dom Jána Boska? Dominik dobre poznal cestu, ale otázkou sa snažil prerušiť príval škaredých slov. Keď kočiš videl úprimného a slušného chlapca, usmial sa aj on a povedal: Je mi ľúto, ale neviem. Dominik sa znova usmial a povedal: A môžem vás poprosiť o jednu službu? Ochotne, len povedz, povedal kočiš. Dominik prišiel k nemu celkom blízko a zašepkal mu do ucha: Urobili by ste mi veľkú radosť, keby ste prestali hrešiť. Kočiš od prekvapenia stratil reč, ale po chvíli sa predsa na niečo zmohol: Máš pravdu! Je to škaredý zvyk!.
Dnešné evanjelium je pre nás pohnútkou, aby sme odstránili špinu hriechu a otvorili sa pre Ježiša. On vstúpi do nášho srdca v podobe chleba ako premenený, zmŕtvychvstalý a oslávený Pán, aby bol v nás, vytváral v nás podobnosť so sebou a dal nám účasť na svojej Božskej sláve.
Prosme Pána, aby zažiaril v nás svojím svetlom a svojím Duchom premieňal nás v krásnych ľudí, aby sa potom naša duchovná krása prejavila aj navonok v našich skutkoch.
(Inšpirácia J.A.)
Turzovka, 6.8.2022
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/426-premenenie-pana
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/917-premenenie-pana-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1336-premenenie-pana
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1816-premenenie-pana-2018
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2245-premenenie-pana-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2649-premenenie-pana-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3094-premenenie-pana-21