Uvedenie do bohoslužby:
Zišli sme sa v nedeľu Dobrého pastiera. Sám Pán Ježiš sa tak nazval. Sme zhromaždení okolo svojho Pastiera, ako spoločenstvo jeho verných.
Naozaj máme právo na titul „verní“? Prosme za odpustenie všetkých našich blúdení. Prosme i za tých, ktorí hlas Dobrého pastiera ešte nepočuli.
Uvedenie do čítaní:
1. Sk 4,8-12
Prvé čítanie nás uvádza do situácie prvotnej cirkvi: židovskí predáci si mysleli, že tým, že Pána Ježiša zabili, odstránili ho zo sveta. Vstal z mŕtvych, je tu jeho Duch, jeho meno, jeho učenie, ktoré mocne pôsobí ďalej. Aj dnes sa márne snažia zničiť kresťanstvo. Vypočujme si o tom úryvok z kázne svätého Petra.
- 1 Jn 3,1-2
Čítanie z listu svätého Jána nám povie, čím sme sa stali krstom a čím budeme vďaka Ježišovmu zmŕtvychvstaniu.
- Jn 10,11-18
Teraz si v evanjeliu všimnime, že Pán Ježiš v obraze Dobrého pastiera zdôrazňuje to, čomu sa i my máme učiť v starostlivosti o svojich blížnych.
DÁVAŤ A BRAŤ (Ladislav Simajchl)
Stará studňa
Stará studňa uprostred dvora, to bola najživšia spomienka z rodného domu. Chalupa bola stará viac ako sto rokov - a studňa nebola mladšia. Nebola nejako hlboká, ale nikto nepamätal, že by niekedy studňa vyschla - i v najväčších suchách sa vždy na dne tajuplne blýskala hladina výbornej, čistej, studenej vody.
Keď rodičia zomreli, zdedil po nich chalupu syn. Povolanie ho držalo ďaleko od domova a chalupa zostala prázdna. Až na dôchodok sa vrátil domov a tešil sa na dobrú vodu zo studne na dvore.
Ale keď potom pozrel dole, zistil, že studňa je suchá, bez vody. Ako sa to mohlo stáť, veď z tej studne po roky nikto vodu nebral? - Skúsený studniar mu to vysvetlil: Práve preto stratila studňa vodu, že žiadnu nedávala. Sú studne, ktoré zbierajú vodu z mnohých vlasových pramienkov. Keď sa voda pravidelne neberie, pramienky sa neprečisťujú a začas sa úplne zanesú.
Studňa stratila vodu, pretože z nej ju nikto nebral.
Dávanie a branie v každodennom živote!
Táto história starej studne je obrazom jedného základného zákona ľudského života, zákona o dávaní a braní. Nielen o studni, i o človeku platí, že keď nedáva, vyschne. A tiež: Kto bohato dáva, ten tiež bohato dostáva. Dávajte a dostanete – povedal Pán Ježiš.
Dnes sme počuli: Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
Život Pána Ježiša je preto taký veľký a preto obohacuje už toľké generácie a je pre nich taký príťažlivý, lebo dával. A veľmi. Dal život.
To, že dávanie obohacuje, je samozrejmosťou aj v rodinách.
Kňaz stretol po mnohých rokoch svojou žiačku. Nejako k päťdesiatke už mala, ale vypadala čiperne a sviežo. „Ty si sa musela mať v živote dobre,“ - hovorí jej kňaz - „keď tak dobre vyzeráš!“ - „No, ako v bavlnke to zrovna nebolo. Pracujúca žena, štyri deti som vychovala. Na dovolenku mi neostal nikdy čas, stále bolo o koho sa starať. Ale ja som im slúžila rada - a muž i deti ma majú radi. To čo som dávala, sa mi vracalo.“
I tu sa potvrdzuje: kto bohato dáva, ten bohato dostáva, ten neuschne,
Aby sme neuschli
Čo teda máme robiť, aby sa náš život neuschol do úbohého sebectva?
Jeden múdry starý biskup radil mládeži: „Aby ste si uchovali po celý život lásku k blížnemu, aby ste vnútorne nevyschli, zvyknite si meditovať pred zrkadlom. Keď sa holíš, keď sa, dievča češeš, dobre sa podívaj na tu tvár, čo tam uvidíš. Bude asi ospalá, bude možno mrzutá. Takto predsa nikomu nebudeš na radosť! - Povedz si preto: Boh mi dal tento deň - to je výborný dar! Môj nebeský Otec ma má rád. To je dôvod k radosti. Usmej sa na seba v zrkadle.“
A práve tento úsmev, tuto radosť smieš a máš dnes niesť ďalej, rozdávať ľuďom, s ktorými sa stretneš. Preto sa modli: Bože, rád sa s tvojou pomocou pustím do tohoto dňa.
Taká ranná modlitba živí a udržuje stály tok lásky od nás k blížnym. Čerpáme, aby sme dávali.
Každý môžeme byť dobrou, pramenitou studňou živej vody pre ľudí okolo seba. Ako v zemi existuje kolobeh vody, tak mezi ľuďmi má trvať kolobeh lásky: Kto bohato dáva, ten i bohato prijíma.
Poďme prosiť, aby sme to vedeli.
Turzovka - Vigília 25.4.2015