Sk 13, 14. 43-52, Zjv 7, 9. 14b-17, Jn 10,27-30
Pavol a Barnabáš šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii.
V sobotu vošli do synagógy a sadli si. A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. Lebo tak nám prikázal Pán: ,Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.’”
Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji.
Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia.
No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým. (Sk 13, 14. 43-52)
Tvrdé odmietnutie, ktorého sa Pavlovi a Barnabášovi dostáva v pizídskej Antiochii, sa nezakladá na nesúhlase poslucháčov s tým, čo im Pavol a Barnabáš zvestovali.
Ak pozorne sledujeme, ako sa tieto udalosti odvíjali (a všimneme si i pasáž, ktorá je v liturgickom čítaní vynechaná), zistíme, že Antiochijčania sprvu reagovali na Pavlovo a Barnabášovo hlásanie so živým záujmom. Nikto neprejavil nesúhlas s tým, čo im Pavol hlásal. Po skončení Pavlovho kázania v synagóge prítomní dokonca prosili Pavla a Barnabáša, „aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu“ (Sk 13,42). A okrem toho, „keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom“ (Sk 13,43).
V nasledujúcu sobotu sa zhromaždí celé mesto, ale čulý záujem z minulého týždňa sa zrazu obráti na tvrdý odpor. Čo sa stalo? Autor Skutkov apoštolov neuvádza, že by Pavol povedal niečo, čo by sa poslucháčom znepáčilo. Antiochijskí židia neprejavujú nesúhlas s obsahom Pavlovho hlásania. Začali Pavlovi odporovať len preto, lebo videli pozornosť a záujem veľkých zástupov. Odmietli ďalších poslucháčov. Nechceli ďalších stúpencov tej istej viery, ktorá práve začala klíčiť v ich srdciach. Chceli si ju nechať len pre seba. Nechceli sa s nikým o nič deliť. Žiarlivosť natoľko uzavrela ich srdce, že odmietli nielen ďalších ľudí vedľa seba, ale i samotnú zvesť, ktorú im Pavol s Barnabášom priniesli. Niet divu, veď ich postoj je s vierou, ktorú im Pavol a Barnabáš hlásajú, úplne nekompatibilný.
Pavlov a Barnabášov neúspech v pizídskej Antiochii je trpkým potvrdením stále platnej pravdy, že každý, kto odmieta bratov, ktorí sa tiež hlásia (alebo chcú hlásiť) ku Kristovi, odmieta samého Krista.
Pozrite tiež:
Pre deti: