Sk 5,27-32.40b-41, Zj 5,11-14, Ján 21,1-19
Rozprával som s pánom v strednom veku, ktorý sa po vyučení v strojárskom závode, vrátil do neho po 20 rokoch.
Je z toho vedľa, musí sa učiť. Nové stroje, nové výrobky, nová technológia, nová forma riadenia. Zaúča sa a má tam problémy. Veľmi sa teší, keď sa mu podarí zlepšiť pracovný výkon.
Vždy je potešujúce, keď u človeka badať napredovanie. Nielen u pracovníka v robote, ale aj pokrok dieťaťa v rozprávaní, chôdzi..., zodpovednosť u dorastajúcej mládeže, jej napredovanie k hlbším a zodpovednejším prejavom...
Vidíme, že nielen deti sa učia, dobrý kňaz sa vraj učí do smrti, rovnako lekár, samozrejme aj kresťan. Všetci sa musíme stále učiť. Môžeme to nazvať formovaním.
Rovnako sa museli formovať aj apoštoli. Všimnime si medzi nimi Petra, mimoriadne známu postavu, ktorý sa tak isto postupne formoval k zodpovedným životným postojom.
Ježišovi pri poslednej večeri s veľkým dôrazom povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem” (Mt 26, 33). No o pár hodín ho, naplnený strachom, tri razy zaprel.
Prečo boli u neho zo dňa na deň také protikladné vyjadrenia? Nie preto, že by bol Peter politik, u nich je to bežné. Skôr to bolo preto, že:
- To, čo Ježišovi pri Poslednej večeri povedal, nemal otestované prežitou skúsenosťou.
- Možno si myslel, že to Ježiš s tým utrpením a smrťou nemysli vážne. Ani si nevedel predstaviť, že ten Ježiš čo chodil po mori, uzdravoval, čo prešiel pomedzi ľud silou svoje osobnosti, keď ho chceli kameňovať, alebo rodáci v Nazarete zlikvidovať. Ono sa ľahko robia bombastické vyhlásenia, keď človek počíta s tým, že to, čo povie, nemusí urobiť.
- Možno bola u Petra túžba tromfnúť ostatných apoštolov. Aj to patrí niekedy k psychike človeka, že čím je niekde viac ľudí, tým chce viac ukazovať svoje hrdinstvo.
- Možno to bola aj určitá črta jeho povahy.
Aj takí sme, najprv povieme a až potom rozmýšľame, čo sme povedali, ak samozrejme rozmýšľame, lebo aj to sa nám stáva. Nech už to bolo u Petra akokoľvek, na druhý deň si otestoval svoje slová v praxi, a zlyhal. Jeho plač a ľútosť dosvedčujú, že túto skúsenosť potreboval a že ju v ďalšom živote skvele zužitkoval.
Cítiť to z udalosti, ktorú sme si dnes prečítali. Pri prvom rybolove odporuje Ježišovi: Celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, teraz počúva na „prvé slovo“.
Pristavme sa pri tomto detaily: Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“
Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Opäť je tam jeho rýchla reakcia, ale pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – javí sa v tom veľká úcta k Ježišovi.
Keď sa Zmŕtvychvstalý Ježiš Petra tri razy pýta, či ho miluje, jeho odpovede sú plné pokory, tichosti, takmer cítiť z nich určitú obavu. V každej odpovedi sú slová: Pane, ty vieš, že ťa milujem. Akoby chcel Peter povedať: „Pane, ty vieš, že som ťa miloval aj predtým, ale bola to láska povrchná, láska, ktorá ma nestála žiadne obete. Potom som ťa ale zaprel a spoznal som, že som slabým človekom. Teraz ťa už ale nechcem zradiť, už som sa poučil... a ty to vieš.“
Peter je aj pre nás príkladom a učí nás ako máme v živote napredovať k zodpovedným postojom a prejavom. Takéto prejavy by boli znakom našej bezcharakternosti a stávali by sme sa životu nebezpečnými pre druhých ľudí a vysmievali by sme sa aj Bohu.
Peter nás učí, že za našimi zlyhaniami, by nemali nasledovať ďalšie zlyhania, ale radšej plač a ľútosť a prosba o odpustenie, či už Boha, životného partnera, alebo rodičov, tých, ktorých sme zarmútili, urazili. Len to je cesta, ktorá nás vedie k pokore pred samými sebou, k pravdivejšiemu plneniu ďalších sľubov a predovšetkým k úprimnej láske. Všetci sme slabí a môžeme zlyhať, ale všetci by sme mali mať chuť a odvahu vedieť sa aj z toho úprimne poučiť. Len potom nám môžu Boh a ľudia dôverovať.
Pozor na: Efekt snehovej gule. Kotúľajte malú snehovú guľu. Začne sa nabaľovať. Tak to môže byť pri prvom zlyhaní. Jeden hriech a nabaľuje sa ďalší. A vzniká lavínový efekt. Môžeme zachytiť jeden kameň (pri kamennej lavíne), alebo malú snehovú guľu, ale nie celú lavínu. Tak to je aj s malým hriechom, ak ho neoľutujme, povieme si, že aj tak som už zhrešil, príde lavína. Viete čo spôsobí prvý hriech proti čistote, vernosti, prvá malá krádež, prvé odsúdenie iného, prvé klamstvo... A už sa to valí!
Potrebujeme sa formovať.
Ježiš odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi, lebo vedel, že sa poučil a zmenil. Aj my môžeme dokázať veľké veci len vtedy, keď aj o nás bude vedieť Ježiš to, čo o Petrovi - že sme sa zmenili.
Inšpirácia M.Š. Turkov, Dlhá 1.5.2022
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/677-3-velkonocna-nedela-deti-2 (pre detí)