Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Ex 24,3-8, Žid 9,11-15, Mk 14,12-16.22-26

Dňa 23. októbra 1988 vyhlásil pápež Ján Pavol II. za blahoslaveného Nielsa Stensena, pôvodom z Dánska. 

Pochádzal z vysokovážených luteránskych kazateľov z južného Švédska. Ako mladý lekár v Livorne stretol sa so sprievodom veriacich na sviatok Božieho Tela. Bol to pre neho veľký zážitok, o čom môžeme čítať v jeho pamätiach:
 - Keď som videl niesť Hostiu s takou slávou cez mesto, skrsla vo mne myšlienka; alebo je táto Hostia iba jednoduchý kus chleba a potom sú blázni tí, čo jej preukazujú takú úctu, alebo je pravým Telom Ježiša Krista a potom prečo mu i ja neprejavujem úctu? –

 Po tomto duševnom zážitku sa začal hlbšie zaoberať štúdiom Svätého písma a cirkevných otcov. Nebolo to ľahké, veď neveril, a tak bol aj vychovávaný, že Kristus nie je stále prítomný v kúsku chleba. Toskanski priatelia ho do ničoho nenútili, prijali ho medzi seba a tolerovali jeho luteránsku vieru. Na katolícku vieru prestupuje slobodne a dobrovoľne. Mnoho mu v tom pomohla modlitba rehoľnej sestry Márie Flávie. Na druhý deň po prijatí do Cirkvi prišiel sa jej poďakovať.

 V dnešný deň slávime sviatok Božieho Tela a Krvi Pána Ježiša. Pripomíname si to slovami modlitby Pána Ježiša pri Poslednej večeri: Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „ Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili A povedal im: „ Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.“ Veru, hovorím vám: „ Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu (Mk 14,23-25).

 Udalosť zo Zeleného Štvrtka, ktorú nám pripomína dnešné evanjelium, poznáme. Veríme v prítomnosť Krista v Eucharistii. Dnes však si uvedomujeme, že keď slávime eucharistickú hostinu medzí stenami našich kostolov, nerobíme nič iné ako to, čo nám bolo výslovne nariadené. Pri svätej omši oslavujeme smrť Krista, i to, že sa obetoval za celý svet. Dnes, na sviatok Božieho Tela a Krvi, opúšťame priestor kostola a hlásame: Toto je tajomstvo - mystérium, ktoré je ústredným mystériom Cirkvi pre spásu sveta, lebo Boh chce svet milovať. Chce, aby on, ktorý sa stal Človekom, bol bratom každého človeka. On, ktorý sa na kríži obetoval a zomrel za spásu celého sveta, chce, aby sme si uvedomili, že nesmie byť len väzňom našich bohostánkov, ale že chce byť s nami vždy a všade, čo si pripomíname dnes, keď s eucharistickým Kristom kráčame našimi ulicami.

 Pri Poslednej večeri ustanovil Pán Ježiš aj sviatosť kňazstva, keď apoštolom prikázal robiť to na jeho pamiatku. Vtedy sa z apoštolov stali kňazi. Ježiš však nechce, aby mu len kňazi vzdávali úctu, ale všetci. Ježiš nechce, aby len kňazi boli blízko, ale chce, aby všetci boli blízko. Hoci kňazom prikázal sláviť eucharistickú hostinu, svätú omšu, ale si praje, aby na tejto slávnosti mali účasť všetci. Pán Ježiš sa pri Poslednej večeri modlil za všetkých ľudí. Modlil sa a prosil Otca aj za tých, čo neveria v jeho meno. Ježišovi záležalo na každom človeku. Prišiel, aby spasil všetkých. „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 9,13). Dnes si máme zvlášť uvedomiť jeho slová; „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mt 9,13).

 Dnes sa všeobecne hovorí, že svet je chorý. Čítame a sledujeme, že nielen príroda je chorá, volá sa po ekológii, ale aj ľudstvo je choré. Svet nezachováva slová Krista a nerešpektuje prikázania. Mnohí kresťania sa vzdali kresťanského života. Zarástla im cesta do kostola, neprijímajú sviatostného Krista a nemodlia sa. A Kristus túži po ich dušiach. Kristus zomrel aj za nich a aj dnes chce osloviť mnohých, ktorí sa snáď stretnú so sprievodom, hoci len náhodne, že je tu, žije, aj keď v ich srdciach je mŕtvy.

 Niels Stensen na ceste z Benátok cez Viedeň sa zastavil aj na Slovensku. Grófka Katarína Zrinyová mu dala k dispozícii kočiar. Dva mesiace strávil v Banskej Štiavnici. Krátko nato začal sa zapodievať myšlienkou stať sa katolíckym kňazom. Po dôkladnej príprave sa ním aj stal. Po smrti hanoverského biskupa žiadajú Nielsa, aby zaujal jeho miesto. Pápež Inocent XI. vysvätil Stensena za titulárneho biskupa. Žil svätým životom. Napísal peknú teologickú prácu, ktorá pojednávala o ekumenických rozhovoroch. Zomrel roku 1686 ako 46-ročný. Na začiatku jeho premeny života bolo stretnutie s Kristom pri procesii Božieho Tela.

 Dnes chceme odprosiť aj za hriechy nevšímavosti, ľahostajnosti, nelásky voči eucharistickému Kristovi. Kto spočíta množstvo neverných skutkov, nevďaku a svätokrádeží voči Kristovi v Eucharistii? „ ...Boh je láska“ (1 Jn 4,8). A ľudia?

 Zo životopisu svätého Eymarda vieme, že raz našiel kabát, a vo vnútornom vrecku bolo niekoľko konsekrovaných hostií. Odkiaľ? Ako sa to stalo? Skupina zlodejov vykradla kostol a z bohostánku zobrali aj kalich s niekoľkými hostiami. Všetci, až na jedného, tieto hostie znehodnotili na najpotupnejších miestach. Ten jeden nosil tieto hostie stále so sebou v spomínanom vnútornom vrecku. Prešlo niekoľko rokov. Dotyčný zažil veľa nepokoja, strachu a hanby. Rozhodol sa a zariadil to tak. že kabát s hostiami sa dostal do rúk svätca. Zaiste si viete predstaviť, čo prežíval tento svätec. Dva dni a dve noci adoroval, až celý z toho ochorel!
 Uvedomujeme si, že najväčšia bolesť pre Ježiša nie sú vylúpené bohostánky, ale chovanie veriacich kresťanov. Ako kedysi Ježiš trpel pre zradu svojho apoštola, tak dnes trpí pre zradu sŕdc neverných kresťanov.

 Koľko sŕdc dnes dáva prednosť hriechu, verejne sa tým chváli, vystatuje,.. Dnes nás Ježiš prosí, aby sme ho neurážali ľahostajnosťou a vlažnosťou. Mnohí totiž nehovoria, že neveria, ale žijú tak, akoby neverili, že je medzi nami prítomný Ježiš. Vieme, že na Kvetnú nedeľu mu deti prevolávali spevom Hosanna na slávu, a tak sa splnili slová: „Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu?“ (Mt 21,16b).

 Dnes si uvedomujeme, že nesmieme dovoliť, aby nás kamene predbehli, vzdávajúc chválu Kristovi v Eucharistii. Na celom svete chrámy hovoria: - V nás prebýva Boh! - Či v našich srdciach tiež prebýva Boh?

 Dnes, keď kráča Kristus našimi ulicami, kráča pre nás! Chce, aby sme si uvedomili, ako je potrebné, aby sme svojmu Bohu a Pánovi v tejto sviatosti lásky, ako voláme Eucharistiu, vzdali úctu a často s čistým srdcom ho prijímali a žili sním.

 Náš dnešný sprievod, keď v strede medzi nami pôjde sviatostný Ježiš, zmení sa na nádhernú modlitbu. Ľudia všetkých vekových skupín a povolaní majú spolu vytvoriť jedno srdce a jedny ústa. Spolu všetci a každý osobitne chceme vzdávať v tomto modliacom sa sprievode Bohu svoju úctu a lásku. Tak sa to patrí, tak spôsobíme Bohu radosť. Keď spojíme svoje čisté srdcia, potom táto slávnosť Božieho Tela a Krvi splní svoj cieľ. Odprosíme za hriechy nelásky a ľahostajnosti nás i všetkých ľudí voči Bohu. Pripomenieme si, že s Kristom sa nemáme stretávať len v našich kostoloch a chrámoch, ale Kristus chce ísť s nami aj mimo nich, pretože je náš Boh.

 Biskup Niels Stensen ešte ako inoveriaci, keď sa stretol so sprievodom na slávnosť Božieho Tela, správne si položil otázky.

 Hoci vtedy ešte nepreukazoval úctu eucharistickému Kristovi, ale Kristus sa už vtedy dotkol jeho duše. Využime túto slávnosť, aby sa Ježiš ešte viac dotkol i nášho srdca. Amen.

Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.