Sk 4,8-12, 1 Jn 3,1-2, Jn 10,11-18
Môže si dovoliť o sebe niekto povedať, že je dobrý?
Napríklad dobrý manžel, otec, matka, manželka, syn, dcéra, pracovník, umelec, športovec… Súdny človek si totiž uvedomí množstva chýb, ktorých sa dopúšťa a jednoznačne musí konštatovať, že má stále na sebe čo zlepšovať a zdokonaľovať. Kto by tvrdil, že je dobrý, klame sám seba a lomcuje ním pýcha.
To však v žiadnom prípade nemožno tvrdiť o Ježišovi. V dnešnom evanjeliu hovorí o sebe, že je dobrý a má na to plné právo. Ja som dobrý pastier. Aj svoj život položím za ovce.
Ježiš svoje slová potvrdil smrťou na kríži. Zomrel za ovce. On nebol nájomníkom, ktorý síce nekradne a nezabíja ovce ako zlodej, ale o ne ani dosť nedbá. Nájomník nepasie ovce z lásky, ale iba pre vlastný zisk. Preto, keď vidí vlkov, ktorí chcú trhať a rozháňať stádo, uteká pred nimi a nedokáže sa pre ovce obetovať. Je veľmi ťažké rozoznať pravého pastiera, ktorý je ochotný za ovce položiť aj život od nájomníka, ktorý, keď je všetko v poriadku, plní si svoje povinnosti. O opravdivom vzťahu k stádu rozhodujú vlčie zuby. Nájomník nezachraňuje, a ak predsa niekoho, tak seba. Ježiša, dobrého pastiera, poslal Boh, jeho Otec a Ježiš si svoju službu splnil. Ovce viedol po dobrej paši, bol im príkladom. Keď bolo zle a hrozila im večná záhuba, dokázal, ako ich miluje, keď obetoval vlastný život a vylial za ne aj poslednú kvapku krvi.
Ježiš chce, aby jeho láska vždy bola medzi ľuďmi ako najväčší a najkrajší dar, preto ustanovil kňazov a dal im moc, aby ho mohli sprostredkovať ľudu. Ponúka sa cez svoje Slovo, ktoré kňazi majú hlásať a ponúka sa cez sviatosti a sväteniny, ktoré kňazi majú vysluhovať. Lenže ako všetci vieme, kňaz vysviackou neprestal byť človekom. Zlo v ňom zostáva. Je ľahko kňaza súdiť, odsúdiť či pohoršiť sa na ňom. Môže však niekto do neho hodiť kameňom, ako prvý? Je tu niekto z nás bez viny? Môže niekto o sebe povedať, že je dobrý človek alebo azda svätý človek? Občas sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa na kňaza sťažujú a začnú vymenovávať jeho chyby. Vtedy sa zvyknem pýtať, či sa za neho modlia. Ich záporné kývanie hlavou, hovorí za všetko. Tu je návod, ako mať dobrých a obetavých kňazov. Treba sa za nich modliť a obetovať, lebo budeme mať presne takých kňazov, akých si vymodlíme.
Mýlil by sa ten, kto by si myslel, že dnešná nedeľa je venovaná iba kňazom a dotýka sa iba ich. Byť dobrým pastierom je úloha pre každého jedného z nás. Ježiš nám ukazuje, ako ju realizovať. V prvom rade cez osobný príklad, potom cez znalosť Božieho slova, ktoré aplikujeme na svoj každodenný život a napokon aj odvahou i silou pri obrane zvereného stáda pred vlkmi. Tí dnes používajú veľmi rafinované metódy: lakomstvo, závisť, pýchu, pornografiu, manželskú neveru, hnev, lenivosť… Všetci vieme, ako veľmi ťažko sa bojuje proti týmto „vlkom“. Ale dobrý pastier nám ponúka pomoc cez svoje Slovo a Telo. Ak sa chopíme tejto pomoci, niet sa čoho obávať a potom sa aj my staneme dobrými pastiermi stáda, ktoré nám zveril Kristus.
V roku 1952 v Tarnowe adoptovali dieťa – sirotu. Na súd prišiel muž, skromne oblečený s niekoľkodňovým dieťaťom. Na otázku sudcu, aké má povolanie, odpovedal: Som robotník. A koľko máte detí? – pýtal sa ďalej sudca. Desať. Keď to prekvapený sudca počul, spýtal sa: A vy si ešte ďalšie dieťa chcete vziať za svoje? Robotník prišiel do pomykova, sklopil oči a v tom momente sa stretli dva pohľady – jeho a dieťatka. Širokou, upracovanou rukou si dieťa pritúlil a povedal: Keď sa ich uživí desať, nájde sa chlieb aj pre jedenáste. Aj táto rodina mala dobrého pastiera.
Snažme sa v nasledujúcom týždni pamätať na poslanie, ktoré nám dal Boh, aby sme boli dobrými pastiermi pre ľudí okolo seba a svojou láskou a ochotou im pomôcť, si ich túlili k sebe.
Myšlienky Jána Adamusa