Uvedenie do bohoslužby:
Dnešné biblické čítania sú školou dôvery v Boha - a tá je nám v neistotách denného života stále veľmi potrebná.
Skôr ako sa započúvame do Božieho slova, prosme pokorne Pána, aby nám odpustil našu malomyseľnosť a nedôveru.
Uvedenie do čítaní:
- Ez 17,22-24
Pri počúvaní starozákonného čítania si všimneme, ako je hlas proroka Ezechiela podobný Máriinmu chválospevu: Boh zosadzuje mocných a povyšuje ponížených.
- 2 Kor 5,6-10
S kresťanmi v Korinte to svätý Pavol nemal ľahké. Musel odolávať osočovaniu. Napriek tomu ostáva plný dôvery v Pána Ježiša. Záleží mu na tom aby sa páčil Kristovi.
- Mk 4, 26-34
Evanjelium nás výstižným podobenstvom uisťuje, že sa nemusíme báť budúcnosti; z malého semena viery vo svete klíči veľká Božia budúcnosť.
LEN ZASIEVAŤ...
Poznáte to: Ak sa v robote, alebo rodine niečo pokazí, nevydarí, niet previnilca. Ak sa niečo vydarí, všetci sa k tomu hlásia.
Nedávame to i do vzťahu k Stvoriteľovi? Ak je v živote všetko v poriadku, sme šťastní, zdraví, radi si to pripisujeme. Povieme si, alebo pomyslíme: Dávame si pozor na zdravie, staráme sa o oň a žijeme ako sa na kresťana patrí. Preto je samozrejme, že sa nám darí.
Ak ochorieme, sme nešťastní, hneď sme náchylní obviňovať z toho Boha.
Všetky dnešné čítania nás učia dôležitej, základnej pravde. Ovocie, výsledok nášho života, je dôsledok dvoch činnosti: ľudskej aktivity – práci a Božieho daru; zo zasievania človeka a z Božej starostlivosti o úrodu. Súčinnosť človeka a Boha – to je náš život!
Po celá storočia sa viedli spory o tom, čo je pri tom dôležitejšie, či prvý podnet je od Boha, alebo či najskôr musí byť ľudské úsilie, ktorému Stvoriteľ dá úspech. Tieto spory majú meno po Pelagiovi, ktorý okolo roku 384 prišiel z Británie do Ríma.
Pelagius hlásal morálnu všemohúcnosť vôle: aj keď človek dobro nekoná, môže ho robiť. Nie je zaťažený dedičným hriechom a Adam (ktorý bol stvorený smrteľný a so žiadostivosťou) nám uškodil len svojím príkladom. Čiže krst je zbytočný a posväcujúca milosť nie je nevyhnutná pre nadprirodzený život (nadprirodzený a prirodzený život je to isté; človek má v prirodzenosti to čo nazývame nadprirodzenosťou). Možno to bola reakcia proti tým, ktorí sa domnievali, že sa stačí modliť!
Takýto náukový systém vyprázdnil náboženstvo zo všetkého nadprirodzeného a urobil ho holým moralizmom, popieral potrebu Kristovej obety a modlitbu vyhlásil za nepotrebnú.
Sv. Augustín sa nenechal oklamať touto náukou. Sám vo svojom živote zakúsil slabosť ľudskej vôle a stálu potrebu Božej milosti. Voči pelagiánskemu moralizmu, postavil sv. Augustín to čo je vlastné kresťanstvu – milosť (pomoc Božiu). Samotná milosť, dobré skutky aj viera, všetko existuje len vďaka Božiemu daru a jeho pomoci. Je to Boh, ktorý robí v nás to, čo dobré robíme; všetko naše závisí od neho. Do páde Adama, Boh mohol nechať ľudstvo napospas zatrateniu, ale jeho nezaslúžené milosrdenstvo dáva spásu, bez zásluhy zo spravodlivosti. Správne pochopená náuka sv. Augustína o milosti neredukuje ľudskú slobodu a vôľu, ktoré sú odpoveďou na milosť.
My už sa takým sporom leda pousmejeme a vysvetlíme nasledujúcim postrehom:
Predstavme si, že si vyjdeme za mesto na voňavú lúku a les. Už sama existencia prírody je dar od Boha, ktorý predišiel všetko moje konanie. Pelagius uznáva, že všetko okolo je od Boha, ale zabúda, že možnosť obdivovať prírodu a ju kultivovať je tiež Boží dar. Boh človeka vo svojej láske stále predchádza. K tomu, čo dal Boh, človek pridáva svoje. - Buď v súlade a v harmónii s tým Božím darom, potom je to dobré a výsledok je dobro, rád, radosť, pokoj. - Lebo natruc, napriek, a z toho trucu vznikne kríž, trápenie, to sú zmätky, neistota, zlo.
Ako bolo už spomenuté Boh človeka vo svojej láske stále predchádza - ako matka, ktorá učí dieťa chodiť. Robí za nás prvý krôčik, ale ten druhý krok už musí urobiť človek sám a v smere Božieho vedenia, inak upadne, stroskotá. Boh potom robí i všetky ďalšie kroky, nechá, aby zo semene povstala bohatá žatva, dobrá úroda.
Boh nás nespasí bez nás - my sa nespasíme bez Boha - to je nezmeniteľná spojitosť. Človek môže byť človekom len ako spolupracovník Boží - rozsievač dobrého zrna. Ak omietne Božiu spoluprácu, tj. začne rozsievať zlo miesto dobra, stáva sa zvieraťom a spolupracuje len na skaze ľudskosti.
Pozor. Blud pelagianizmu, nie je len teória, dávna história! Preto som sa mu venoval. Niečo podobne nám tvrdili komunisti predchádzajúcich časov a tvrdia liberáli dneška. Podľa nich človek je už zo svojej prirodzenosti vlastne dobrý, že stačí len naučiť ho čítať noviny a bude z neho inteligent a kladný typ. Lenže ľudia bez Boha - a nie negramotní hlupáci - vyvolali v minulom storočí až dve svetové vojny, a to by mal byť už dostatočný experimentálny dôkaz pre všetkých, že to bez Božieho poriadku lásky k dobrému nevedie. A ako je to teraz? O nič lepšie!
Pravá veľkosť človeka je v spolupráci na diele Božieho stvorenia, pomáhať zasievať semena dobra do pôdy okolo seba. To ďalšie, klíčenie, rast, úrodu, to už pôsobí Boh sám.
Nie sme aj my napáchnutí bludom Pelagia a liberálov? Nedomnievame sa, že na život stačíme sami? Ako často si spomenieme na Boha, ako často sme mu vďační? Uvedomujeme si, že iba s nim môžeme budovať život? Považujeme modlitbu za samozrejmú?
Porozumel si, aká povzbudzujúca je radostná zvesť dnešného evanjelia do dní nášho života? - Netráp sa, že nemôžeš urobiť veci veľké; tvojou úlohou je byť stále práve len tým rozsievačom Božím - nič viac. Zasievať semienka dobra, drobné, nenápadné, ktoré zapadnú, nie sú vidieť. A preto bývame v pokušení malomyseľnosti, že všetko, čo robíme, je nadarmo, nanič. Ale nie je. To ďalšie, čo sa v semenách deje, rast, klíčenie, Boží dielo, to je neviditeľné - ale je to počiatok úrody, ktoré bude. A bude bohatá, mnohonásobná.
Buďme teda optimisti. Buďme ochotní zasievať malinké zrnka dobra do pôdy okolo seba: zrnka pokoja, dôvery v Boha, - zrnka trpezlivosti i s protivným blížnym, - zrnka vľúdnosti a lásky, - zrnka všetkého dobrého, čo vôbec urobiť môžeme.
O úrodu sa už postará Hospodár - Stvoriteľ, - našou úlohou je zasievať.
Takže aká je naša skúsenosť? K dobrým výsledkom sa všetci hlásia. K zlým nik! Neostaňme iba pri hlásení sa k dobru. Dobro aj konajme.
Turzovka, 14.6.2015