1 Sam 3,3b-10.19, 1 Kor 6,13c-15a.17-20, Jn 1,35-42
AKO TO ZAČALO
Sedel som ako bohoslovec na Kramároch pred ordináciou. Prisadol si ku mne jeden pán a začal sa ma pýtať, kedy som začal mať túžbu stať sa kňazom. Viac raz som už tú otázku dostal. Deti sa pýtajú rodičov ako to bolo s ich zoznámením, kedy medzi nimi preskočila povestná iskra, úspešných športovcov sa pýtajú kedy a prečo začali...
Domnievam sa, že nás zaujíma, ako začala vznikať cirkev, ako to bolo s jej začiatkami, kto boli prví veriaci.
Tejto našej zvedavosti vychádza v ústrety sv. Lukáš, ktorý to napísal v Skutkoch apoštolov.
Evanjelista Ján ide ešte ďalej k počiatkom. Dnes sme pri počúvaní evanjeliu zažili vzácnu chvíľku. Štvrtý evanjelista - Ján - nám vyrozprával, ako to všetko bolo s hnutím okolo Ježiša.
Ako to začalo? Veľmi skromne, nenápadne. Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. . Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“
Mohli by sme to pretlmočiť aj takto: Upozornil svojich dvoch najlepších učeníkov, že okolo ide niekto, kto vie viac, než on. Ja som pripravovateľ cestu - on je Cesta. Ja som hlásateľ pravdy - on je Pravda. Ja len volám ku správnemu životu - on je Život sám. On je Baránok Boží.
A čo ti dvaja?
Počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“
Ježiš sa obzrie. Ježiš tých dvoch osloví. Ježiš tých dvoch pozve. A tí dvaja sa vydajú za Ježišom. Začína prvý pohyb za ním, začína hnutie, ktoré má obsiahnuť celý svet.
Začalo to ešte skôr. To všetko začalo vianočným pohybom Boha v ústrety človekovi! Bol to Boží pohyb - nám v ústrety.
Toto stretnutie s Ježišom pokračuje. I s nami. I v dnešnom svete. I my bývame nesmelí, neistí, ako tí prví dvaja. Začal Ježiš. On sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“
Oni rozpačito odpovedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“
„Naznačujú tým vlastne otázku: Môžeme prísť za tebou? Nájdeš si pre nás čas?“
Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“
Zaujímavé. Za Ježišom potom šlo stále viac ľudí. Bolo to ako so snehovou guľou. Nabaľuje sa až sa stane veľkou. Alebo ak to povieme podobenstvom Pána Ježiša, z horčičného zrnka vyrástol celý obrovský strom.
Za Ježišom sa hrnú zástupy, ale Ježišovi zrejme ide predovšetkým o jednotlivca. Ide mu o svedkov. Tým venuje svoj čas, s tými hovorí.
Tak je to aj dnes. Ježišovi ide o nás! O každého osobne. Preto sa pýtajme: Ako vyzerajú naše otázky Ježišovi? Možno, že znejú nejako takto: „Čo môžem ja urobiť pre to, aby svet okolo mňa bol lepší? Je tu niekto, kto ma pochopí? Čo je zmyslom môjho života? Sú niekde ľudia, partia ľudí, spoločenstvo, kde budem prijatý, kde mi bude dobre?“
Kto sa takto pýta, pýta sa vlastne po Ježišovi. A Ježiš mu už ide v ústrety. Ježiš mu je už blízko. Môže ho stretnúť vo veriacom človeku, v kostole, na stránkach evanjelia.
Alebo sa nebudeme vôbec pýtať, iba prosiť, žiadať. A potom sa vôbec nepodobáme apoštolom, nepýtame sa kde býva, nejdeme sa u neho učiť, ale len chceme aby nám pomáhal, urobil veci podľa nás. Tak sa nestaneme jeho učeníkmi!
Takže, môžeme ho stretnúť, môžeme ho odmietnuť. Ako Natanael, ktorý nad Ježišom ohrnul nos: „Čo dobrého môžem vyjsť z takej diery, ako je Nazaret?“ - vyťahoval sa rodák z rovnako veľkej, či malej, susednej dediny Kány.
Môžeš ho stretnúť, môžeš ho odmietnuť. To sa deje neustále.
Na strednú školu prišiel lekár predniesť výuku o pohlavnom živote mládeže.
Dievčatá, moderné a smelé, sa pýtali: „Vadí to, keď sa pomilujem s mládencom, ktorý sa mi zapáči a chce ma? Je pohlavná promiskuita zlá?“
A lekár odpovedal veľmi rázne a otvorene: „To je spôsob psieho života, to sú spôsoby fény, že podrží každému psovi, ktorý sa naskytne. Ak chceš žiť ako človek, musíš sa správať ľudsky, nie zvieratsky.“
Dievčaťa sa ďalej, už opatrnejšie, pýtali: „Kedy vlastne máme začať so sexuálnym životom, s pohlavným stykom?“
Lekár odpovedal: „To vám môžem povedať presne na deň a hodinu; vo svadobnú noc. Ak začneš skôr, stratíš krásu mladosti, bude z teba zmorená žena. A sotva sa naučíš keď sa vydáš v manželstve, peknému, šťastnému a vernému sexuálnemu životu.“
Dievčatá boli vydesené radikálnosťou týchto požiadavkou skúseného lekára, univerzitného profesora.
Celý výsledok prednášky sa usilovala zhodiť profesorka, ktorá na škole dožíva z dôb súdružských: „Toho pána nemôžete brať až tak vážne, on je to veriaci človek!“
Tak vidíte. Vážne už neberú nielen kňaza, ale veriaceho, aj keď je odborník!
Ako často ide Ježiš okolo nás. A ako ľahké je Ježiša odmietnuť.
To je teda otázka dnešného Božieho slova k nám: Prijímam Ježiša, keď ide okolo?
Idem za ním? Hovorím o ňom ďalej? Som svedok? Posúvam hnutie za Ježiša ďalej, alebo u mňa konči?
Máme dnes o čom premýšľať. Máme o čom s Pánom hovoriť teraz, pri spoločnom stolovaní.
I nás volá dnes Pán Ježiš za svojich učeníkov. Odpovedzme prosbou o pomoc:
Otvor naše srdce tvojmu volaniu, aby sme v každodennom živote počuli hlas svedomia.
Posilni veriacich kresťanov, aby nežili bojazlivo a malomyseľne, ale pokojne a radostne.
Tým, ktorí sú prenasledovaní a posmievaní, daj silu a statočnosť, aby dokázali neodplácať zlom, ale dobrom.
Naše farské spoločenstvo nech je dobrou rodinou tvojich učeníkov.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 17.1.2021