Keď mi Mgr. Drahomír Velička, PhD poslal brožúrku o tejto kaplnke (niečo z nej prečítal na začiatku sv. omše), napísal som mu doslova: Mal si tam dať zázrak, alebo aspoň nejakú legendu. Tak musím ja, racionalista... Uvidím kde dôjdem. A dúfam, že aj D. Svätý ma nejako premôže!
Predsa sa pristavíme pri neuveriteľnejšom než je legenda. Niečom, čo niektorí z vás prežili a prežívate. Sme populácia, ktorá zažila viac revolúcii. Najstaršia generácia si pamätá komunistickú, stredná zažila demokratickú a najmladšia generácia prežíva liberálnu revolúciu.
Komunistická revolúcia postavila na najvyšší trón štát, v ktorom mal vládnuť proletariát všetkých krajín. V odrode tejto revolúcie - fašistickej - išlo zas o vládu jednej rasy nad celým svetom. Štát bol nad všetkým, ten určoval všetky normy.
Demokratická revolúcia postavila nad všetko ľud. Vštepuje nám – vy vládnete! Väčšina má právo na všetko. Môže odhlasovať aj smrť nenarodených (potraty) a smrť starých a chorých (eutanázia).
Hovorím o demokratickej revolúcií v minulom čase. Pretransformovala sa na liberálnu revolúciu, ktorá nastoľuje slobodu. Od všetkého: Od morálky, manželstva muža, ženy... Jej hesla: Si slobodný, rob čo chceš, čo sa ti páči. Vlajkovou loďou tejto revolúcie je gender ideológia. Ráno môžeš byť muž, večer žena – čo sa ti zapáči. Žiadne stereotypy! Žiadne manželstvo, a keď manželstvo tak hocaké! Si predsa slobodný! Môžeš zbúrať všetko! Neprežívate túto revolúciu? Ale, áno. Je aj vo vašich rodinách, u niektorých našich politikoch. Aj takých sme si zvolili, bez ohľadu či žijú v riadnych manželstvách, koľko majú nemanželských detí, či žijú s partnermi... Prečo nie, veď „sme slobodní“?!
Všetky tieto revolúcie spôsobili úžasný chaos. U prvej vraždenie – smrť mnohých ľudí, aj nenarodených. Sovietsky zväz prvý legalizoval potraty. Druhá demokratická revolúcia v tom pokračovala. Spôsobila aj smrť morálky – odhlasuje si čo je dobré a čo zlé. K miliónom vrážd nenarodených začína pridávať zabíjanie starých a chorých. A nazýva to vzletne eutanázia (dobrá smrť).
Najnovšia – liberálna, k tomu pridáva okypťovanie tiel (transvestitizmus), zničenie citu človeka (nevie kto čo je), aj masaker rozumu (sedliacky rozum vie kto je muž a žena).
Vo všetkých týchto revolúciách nešlo ani o štát, ani o ľud, ani o slobodu – veď spôsobuje otroctvo, ale o vzburu voči Bohu. Niekedy priamu (u komunistov), v týchto ďalších o skrytý boj proti Bohu. Každá revolúcia zvrhuje Stvoriteľa a dosadzuje tam seba! A niekedy (vlastne vždy) s krásnymi heslami. Napríklad v dávnejšej – francúzskej: Bratstvo, rovnosť, sloboda.
Zvrhli Boha a dosadili tam štát, či proletariát, rasu, ľud, alebo pôžitok. A v týchto posledných revolúciách netečie krv. Ona nám vnucuje, že chce naše dobro, že hľadá naše šťastie.
Ako na ľstivosť týchto revolúcii, ako ich odhaliť, ako ich premôcť? A vtom by nám mohlo pomôcť aj dnešné slávenie Karmelskej Panny Márie. Lebo paralelne s týmito a podobnými revolúciami je tu iná revolúcia – nazvime ju evolúcia lásky, ktorú doniesol Ježiš, počatý s panny Márie. Mária dala na prvé miesto Ježiša.
Mnohí po príklade Panny Márie dali na prvé miesto Krista. Preto stále vyrastajú noví kresťania, ktorí majú meno po Kristovi. Nakoniec aj vaša prítomnosť tu, je toho dôkazom.
Český publicista Ladislav Simajchl si dávnejšie zaspomínal: Je tomu už viac než štyridsať rokov, čo som, pár mesiacov po februári 1948 prijímal s 15 ďalšími kňazské svätenie. Z mnohých strán sme vtedy počuli, že do tridsať rokov už u nás nebudú ľudia, ktorí by potrebovali kňaza, ktorí by verili v Boha. Že my sme posledná generácia kňazov a veriacich. Tých tridsať rokov už dávno uplynulo a my pracujeme doteraz v duchovnej správe. A žiadny z nás si nesťažuje na nedostatok práce, že by nás nikto už nepotreboval.
Bolo to takmer 20 rokov po spomínanom víťaznom februári. Od roku 1966 popred túto kaplnku denne cestoval na SVŠ-ku nesmelý tínedžer. Aj cestou do školy aj zo školy prosil, aby zmaturoval a prijali ho do seminára. Jeho prianie sa splnilo a v roku 1968, v roku utopistickej revolúcie socializmu s ľudskou tvárou ho do seminára zobrali. V roku 1973 tesne pred vysviackou prišiel do seminára z ministerstva súdruh Káčer (mal na starosti cirkev) a povedal: Nedopatrením, pre krízový vývoj v našej spoločnosti ste toľkí boli prijatí do seminára. Niektorých sme vyhodili, vás necháme vysvätiť, lebo vás ešte potrebujú družstevnícky. Viete, ono drú na roliach a potrebujú nejakú útechu. Ste však posledná generácia kňazov. A samozrejme budeme vás sledovať. V každej dedine máme svojich ľudí (ŠTB) a o každom máme takýto hrubý fascikel informácii. Zaznelo niečo podobne ako v roku 1948. A jeden z tých novokňazov sa vám tu dnes prihovára, necíti sa byť zbytočný a nie je posledný. Máte tu kňaza strednej generácie, ktorý prežil demokratickú revolúciu a je tu aj mladý kňaz, ktorý prežíva liberálnu revolúciu.
Nevieme prečo túto kaplnku dal postaviť panský lesník Valentín Vaňka so svojou manželkou Alojziou, ktorý v roku 1820 bol iniciátorom stavby kaplnky Panny Márie Karmelskej. Počas pobytu v Turzovke sa manželom Vaňkovým k prvorodenej dcére Márii, narodilo ešte ďalších sedem detí – päť synov a dve dcéry. Zvyčajne tak ľudia robili z vďačnosti za pomoc v ťažkostiach či ako poďakovanie za uzdravenie. Valentín bol poľovníkom, v lese vždy číhalo mnoho nástrah, je možné, že táto jeho iniciatíva mohla mať príčinu v nebezpečnom povolaní. Ale to je len domnienka, ktorá nemá oporu v prameňoch. Ale toto je v prameňoch. Normálny lesník, normálna rodina s 8 deťmi! Nie je to pekné posolstvo do dnešnej liberálnej revolúcie?! Je to viac ako zázrak. Je to normálnosť!
Čo poviete? Nebolo to čo som hovoril o roku 1948, 1968 i o roku 1820 viac ako legenda, zázrak?
Stačí tak „málo“. Odmietnuť kultúru smrti a nastoliť kultúru života. Tým dávame budúcnosť. Ježiš učí totiž opravdivej láske. A „milovať znamená dať inému priestor do budúcnosti“ (Albert Camus). Nech nám v tom Panna Mária pomáha.
Turzovka - Predmier, 19.7.2020
Prihovor Mgr. Drahomíra Veličku, PhD
V turzovskej farnosti sa úcta k Panne Márii Karmelskej začala šíriť v pomerne dávnej dobe. Prvé správy pochádzajú z druhej dekády 18. storočia, keď vo farnosti pôsobili ako kapláni, pomocní kňazi či príležitostní kazatelia žilinskí františkáni. Podľa údajov K. Točíka spolok či bratstvo Panny Márie Karmelskej v Turzovke založili františkánski pátri Sebastián a Apolinár Purek. Existovalo tu už v roku 1728, hoci ešte v tom čase v rámci spoločenstva Panny Márie Frýdeckej. K osamostatneniu došlo v roku 1744 a postupne vyrástlo na významný spolok s veľkým počtom členov. Jeho členovia sa každú nedeľu modlili pred začatím sv. omše verejne ruženec (v prameňoch sa zdôrazňuje výraz slavonice, tj. po slovensky) spolu s ofíciom Panny Márie. O vzniku bratstva sa môžeme dočítať nasledovné: V roku Pána 1744 pre vzbudenie väčšej zbožnosti v srdciach veriacich voči najslávnejšej Bohorodičke Panne Márii bol v tomto farskom kostole založený karmelitánsky spolok na základe vydaného privilégia pátra Alojzia Legia, generálneho (predstaveného) karmelitánov...., potvrdený ... pánom Štefanom Nozdrovickým, generálnym vikárom jeho excelencie, pána grófa Imricha Esterháziho, nitrianskeho biskupa v tom istom roku, za duchovnej správy farára Mikuláša Balažoviča. Z príjmov spolok financoval výzdobu i vybavenie farského kostola. Členovia spolku mávali aj vlastnú škapuliarsku slávnosť. Spolok bol vo farnosti tak výrazným spoločenstvom, že vo farskom kostole bol pôvodne bočný oltár na ľavej strane dedikovaný práve Panne Márie Karmelskej. Vlastnil obojstrannú procesiovú zástavu, knihu (ako evidenciu členov i vedenie účtov) v zdobenom puzdre, ozdobný opasok, ktorý nosieval rektor bratstva pri procesiách i dve sochy Panny Márie. Zánik turzovského bratstva zrejme súvisel s náboženskými reformami cisára Jozefa II., ktoré vydával v 80. rokoch 18. storočia. Kánonická vizitácia farnosti z roku 1798 už spolok nespomína.
Ale úcta ku Karmelskej Panne Márii pretrvala v inej podobe. Niekedy v rokoch 1816 – 1817 prišiel do Turzovky z Petrovíc panský lesník Valentín Vaňka so svojou rodinou. Pôvodom bol rodák z českého Pelhřimova a do služieb Bytčianskeho panstva vstúpil okolo roku 1813. V Turzovke pôsobil najmenej 14 rokov, v roku 1830 sa nám stráca akákoľvek stopa o jeho osobe. Podľa ľudovej tradície bol práve on spoločne s manželkou Alojziou, rod. Dobrajovou v roku 1820 iniciátorom stavby kaplnky Panny Márie Karmelskej. Počas pobytu v Turzovke sa manželom Vaňkovým k prvorodenej dcére Márii, narodilo ešte ďalších sedem detí – päť synov a dve dcéry. Stará hájovňa stála v Turzovke neďaleko miesta, ktoré si mladý lesník vybral za miesto postavenia kaplnky. Nateraz sa nepodarilo zistiť, čo ho viedlo k tomu, aby tu postavil kaplnku zasvätenú Božej Matke. Zvyčajne tak ľudia robili z vďačnosti za pomoc v ťažkostiach či ako poďakovanie za uzdravenie. Valentín bol poľovníkom, v lese vždy číhalo mnoho nástrah, je možné, že táto jeho iniciatíva mohla mať príčinu v nebezpečnom povolaní. Ale to je len domnienka, ktorá nemá oporu v prameňoch. Každopádne kaplnka bola už počas 19. storočia viacráz opravovaná, rozsiahlejšou rekonštrukciou prešla v roku 1934 (tento letopočet sa nachádza aj na jej priečelí), vtedy bol do vežičky inštalovaný aj menší zvon. Približne do konca 60. rokov minulého storočia sa k nej konávali každoročné mariánske procesie. V súčasnosti sa v kaplnke slávi výročná sv. omša vždy v nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej.
I keď karmelitánske bratstvo vo farnosti zaniklo, úcta k Panne Márii z hory Karmel pretrvala. Máme záznamy o tom, že mnohí turzovskí veriaci boli napr. členmi karmelitánskeho spolku vo Vysokej, ktorý viedol turzovský rodák a tamojší kaplán Štefan Stolárik v rokoch 1899 – 1906. A priamo vo farnosti nám ostal pekný relikt tejto úcty v podobe našej tejto dvestoročnej oslávenkyne – kaplnky Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej).