Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Dt 8, 2-3. 14b-16a, 1 Kor 10, 16-17, Jn 6, 51-58

Hlavnými témami Zeleného štvrtka, ktorý sme tento rok nemohli riadne sláviť, sú:

- príkaz lásky ktorý Ježiš naznačil umývaním nôh učeníkom,

- ustanovenie kňazstva

- ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri

- Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie.

Teda veľa udalosti – a veľmi dramatických a silných.

Všetky tieto aspekty boli zdôraznené v krátkom druhom čítaní, kde sme počuli: Bratia, nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?

Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.

Tieto udalosti potrebujeme premyslieť, pri každej jednej sa osobitne pristaviť. Cirkev nám to ponúka. Minulý štvrtok sme slávili Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza – druhý bod.

Dnes nám Cirkev odporúča zastaviť sa pri tretej udalosti z drámy Zeleného štvrtka - Ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri.

Keď na Zelený štvrtok oslavujeme ustanovenie Oltárnej sviatosti, naša radosť je taká veľká, že pri tom slávení na chvíľu zabúdame na smútok, ktorý prevládal v týchto dňoch. Spieva sa slávnostné Glória – Sláva Bohu - za zvuku organa a za hlaholu zvonov. Túto radosť sme si preniesli do slávenia dnešného sviatku. A tiež chceme Bohu poďakovať za dar Eucharistie. Preto Pavol písal o kalichu dobrorečenia.

Každá svätá omša, aj táto dnešná, je opakovaním Poslednej večere a skutočným sprítomnením Kristovej vykupiteľskej smrti. Totiž Cirkev stále odovzdáva a vyučuje to, čo prijala od Pána. Nech už má slávenie eucharistie akúkoľvek tvárnosť - viac barokovú alebo viac civilnú, slávnostnú alebo obyčajnú, stále ide o to, aby sme sa ako Pavol držali toho, „čo sme prijali od Pána". A Pán zrejme odovzdal opakovanie poslednej večere ako konštitutívny prvok Cirkvi: tí, ktorí „zotrvávali na lámaní chleba" po spôsobe apoštolov patria do zboru učeníkov, tvoria Kristovo tajomné telo. Nesieme teda dejinami nesmierne bohatstvo, ktoré nijako nechceme stratiť a ktoré nemôžeme vymeniť za niečo iného.

Za čo tento veľký dar vymieňame?

 - Za pohodlnosť? Možno. A dosť často. Hľadáme dôvod neisť na sv. omšu.

- Za výhovorky? Tiež. Povieme, koľkí chodia do kostola a akí sú. Nepôjdete do nemocnice, lebo tam nie sú všetci zdraví. To je pravda, ale sú tam, aby boli zdraví.

Nepôjdem do kostola, lebo tam chodia zlí ľudia. V kostole nie sú svätí ľudia. Chodia tam, aby boli svätí!

Dnes sme počuli: Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.

On s nami chce byť, aby sme mali život. Na to pozerajme! Chce s nami stolovať, chce s nami chodiť po cestách našich všedných dní, chce byť uprostred nás vždy, keď sa stretneme, žil a žije pre nás. Bez výhrad, verne trvalo, ako nikto iný.

Prečo mnohí tak ľahko a pod hocijakou zámienkou opúšťajú sv. omšu?

 Nedivme sa tomu. Keby vedeli, čo je sv. omša, určite by prišli. Iba nedávno som s radosťou počul človeka, ktorý vysvetľoval, že pre ďalekú cestu nemohol byť v nedeľu účastný na sv. omši, a preto sa jej zúčastnil v týždni. Takže sú aj svetlé výnimky.

Neurobila svoje i interpretácia cirkevného prikázania: „V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa celej sv. omše“? Iste, ak niekto nemôže byť na sv. omši v nedeľu, tak už vôbec nemyslí na to, že o niekoľko hodín v pondelok, bez väčších prekážok môže stáť pred oltárom a zúčastniť sa sv. omše.

Ak niekto nemôže byť na oslave menín u svojho priateľa v deň menín, tak prichádza k nemu pri prvej príležitosti, ktorá sa mu naskytne. Je to totiž pre neho a pre priateľa pocta a radosť. Možno si to priateľ ešte viac váži. Mohol sa ospravedlniť a mal to vybavené. Ale on prišiel.

Čo pomôže?

 „Odvecniť“ Eucharistiu a preniesť ju do vzťahu – „ja a Ježiš“. Len málo je tých, ktorí takto chápu svätú omšu. Nehovoriť: Idem na sv. omšu, ale idem sa stretnúť s Ježišom v Božom slove a Eucharistii. Nehovoriť: Nebo som v kostole, ale nevyužil som možnosť stretnutia s Bohom...

Ak budem sv. omšu brať takto „osobne“, nebudem hľadať zámienku, aby ma oslobodila účasti na sv. omši. Ak účasť na Kristovej Obete chápeme ako bremeno, ako povinnosť, a nie ako radostné stretnutie pri stole na spoločnej hostine, potom hľadáme dôvody neisť na ňu. Pamätajme na to, že nedeľa je spojená so sv. omšou, ale nie opačne. Spojenie účasti na sv. omši výlučne s nedeľou je z pohľadu objavovania hodnoty svätej omše vážnym omylom. Máme chápať zmysel nedele ako Pánovho a svätého dňa. To je naša prvá úloha. Potom nebudeme mať problémy so zákazom nedeľného predaja!

Našou úlohou je objavovať bohatstvo sv. omše. Iba vtedy dokážeme správne prežívať nedeľu a iba vtedy dokážeme naplno prežiť sv. omšu. Tí, ktorí to chápu, budú šťastní do konca života.

Záver je z toho jednoduchý. Neopúšťajú sv. omšu tí, ktorí spoznali hodnotu minút strávených pri oltári.

Turzovka, 11.6.2020

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.