Ex 34,4b-6.8-9, 2 Kor 13,11-13, Jn 3,16-18
Viacero kresťanských denominácii v túto nedeľu slávia tajomstvo Najsvätejšej Trojice.
Ide o jeden zo základných vieroučných základov. Táto náuka nevychádza z ľudského bádania. Vychádza zo zjavenia. Dalo by sa povedať, že nám v nej Boh dal nahliadnuť do svojho vnútorného života. Katolícka liturgia na tento sviatok ponúka evanjeliový úryvok, ktorý taktiež odhaľuje, aký Boh, napriek našim predstavám, je.
Perikopa Jn 3, 16-18 nasleduje po rozprávaní o nočnej návšteve Nikodéma u Ježiša . Úprimný záujem tohto popredného farizeja (3,1) naráža počas dialógu na limity vlastných poznatkov. Ježiš poukazuje na niečo, čo Nikodém nie je schopný pochopiť, lebo sa ešte nenarodil z vody a z Ducha (porov. 3, 5). Nasledujúce verše 16.-21. budia dojem pokračujúcej Ježišovej priamej reči. Tu sa však v názore na ne odborníci rozchádzajú. Viacerí túto časť totiž považujú za vysvetľujúci komentár evanjelistu k práve opísanému rozhovoru. V ňom sa typicky jánovskými obrazmi načrtáva niečo z podstaty Ježišovho poslania a života.
Slová: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil,“ (16. 17.) patria medzi najcitovanejšie verše Biblie vôbec. To nám však zakrýva revolučnosť ba priam až kontroverznosť významu, ktorú majú aj v rámci samotného evanjelia.
Pozrime sa na prvé slovné spojenie: „Boh tak miloval svet“ (Οὕτω γὰρ ἠγάπησεν ὁ Θεὸς τὸν κόσμον). Grécky originál obsahuje dve zaujímavé slová. Miloval a svet. Láska Boha je vyjadrená slovesom ἀγαπάω, ktoré je odvodené od substantíva ἀγάπη. To si z bohatej gréckej slovnej zásoby vybrali svätopisci a tvorí dominantný termín v celom Novom Zákone. Jedna z definícii opisuje agapé ako nesebeckú lásku dobráka, ktorý by nikomu neublížil. Takýto človek by nebol schopný pomsty. Nejde pritom o nejaký vznešený druh lásky filozofov. Takejto lásky je schopný každý. Podobne miluje aj Boh.
To by sa ešte dalo pochopiť. Zarážajúci je však aj predmet tejto lásky. Je ním svet (κόσμος). Ten je však v rámci štvrtého evanjelia vnímaný skôr negatívne. („Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.“ 1, 10; „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ 3, 19; „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.“ 12, 31 atď.) A práve tento svet Boh miluje. Miluje ho až tak, že naň poslal svojho Syna. A hoci tento svet bude súdený na základe toho, či Ježiša prijme alebo odmietne, ešte skôr bol svet milovaný. Milovaný natoľko, že mu Boh odpustí Synovu vraždu. Pretože on neprišiel „aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“.
Tajomstvo Trojice je často opísané ako systém vzťahov medzi jednotlivými Osobami. Boh sám v sebe prežíva lásku. Tým že tento vzťah zjavil zároveň túto lásky vylieva na celé svoje stvorenstvo.
pripravil: Lukáš Durkaj