Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Sk 2,1-11, 1 Kor 12,3b-7.12-13, Jn 20,19-23

Dnes, na Slávnosť Zoslania Ducha Svätého, by sme sa chceli zamerať podrobnejšie na tému udelenia Ducha, ako sa prezentuje v tejto stati a v Evanjeliu podľa Jána.

V tomto ohľade sú dôležité najmä tri texty:

Jn 7,37-39:

V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

Jn 19,30:

Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Jn 20,22:

Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.”

V Jn 7,39 sa príchod Ducha dáva do súvisu s Ježišovým oslávením. Keď bude Ježiš oslávený, „potečú z jeho vnútra prúdy živej vody“. Tieto prúdy živej vody sú Duchom, v ktorom, tí ktorí veria v Ježiša, uhasia svoj smäd. Ježišovo oslávenie sa v Jánovom evanjeliu deje na kríži. Keď Ježiš na kríži oznamuje, že vôľa jeho Otca je dokonaná, odovzdáva Ducha (Jn 19,30). Tu sa však nejedná o to, že Ježiš dodýchal ako je tomu na paralelných miestach v ostatných evanjeliách (Mk 15,37 a Lk 23,46 ἐξέπνευσεν [exepneusen]: „vydýchol”; Mt 27,50 ἀφῆκεν τὸ πνεῦμα [afeken to pneuma] „vypustil ducha/dušu“). Ján tu používa sloveso παραδίδωμι [paradidomi], ktoré je nezvyčajné v takomto kontexte. Sloveso znamená „odovzdávať (zverenú vec)“, „zverovať“, „prenechávať“. Ján prispôsobuje tento tradičný výraz u synoptikov na označenie smrti, aby vyjadril hlbšiu skutočnosť. Ježiš je na kríži oslávený, a tak sa dar Ducha už môže uskutočniť. Kým je Ježiš na scéne, niet Ducha (Jn 7,37). Keď Ježiš odchádza k Otcovi, odovzdáva Ducha, aby svojich nenechal ako siroty (porov. Jn 14,18), a aby ich Duch naučil a pripomenul im všetko, čo Ježiš hovoril (porov. Jn 14,26). Naplnenie slov Písma o prúde živej vody, ktoré Ježiš cituje v Jn 7,38, môžeme vidieť aj v prebodnutom Ježišovom boku, z ktorého vyteká krv a voda (Jn 19,34); teda voda je pre Jána symbolom Ducha. Môžeme to vidieť aj v textoch, v ktorých je krst vodou úzko spojený s príchodom Ducha (porov. Jn 1,33; 3,1-10).

Naplno sa dar Ducha završuje, keď vzkriesený Ježiš príde medzi svojich („Nenechám vás ako siroty, prídem k vám“ Jn 14,18) a dýchne na nich (Jn 20,22). Toto Ježišovo gesto pripomína najmä dve udalosti zo Starého zákona: Boh vdýchne dych života do nozdier človeka, a tak sa človek stane živou bytosťou (Gn 2,7) a prorok Ezechiel má v mene Boha prehovoriť k Duchu, aby dýchol na bezduché suché kosti predstavujúce Izraelský národ, aby tak mali nový život (Ez 37,9). V obidvoch prípadoch sa v Septuaginte, teda v gréckom preklade Starého zákona, používa rovnaké sloveso ἐμφυσάω [emfysao], ktoré používa aj Ján, keď opisuje Ježišovo gesto vo Večeradle. Ježišov dych tak vyjadruje, že dar Ducha robí z človeka nové, alebo lepšie, obnovené stvorenie.

Ježiš vyzýva učeníkov (nie len Dvanástich), aby prijali (λάβετε [labete]) Ducha Svätého. Použité sloveso λαμβάνω [lambano] má veľmi zaujímavú dynamiku. V závislosti od kontextu znamená „vziať“, alebo „prijať“, a tak v duchu tejto dynamiky by sme mohli povedať, že prijatie Ducha nemôže byť len pasívnym aktom, ale vyžaduje si aktívne vykročenie Duchu v ústrety – každý Ježišov učeník je vyzvaný, aby prijal Ducha Svätého a s ním prijíma aj misiu (porov. Jn 20,21.23).

Ako je však možné, že sa dar Ducha vyskytuje na kríži a zároveň aj vo večer v prvý deň týždňa, keď Ježiš vstal z mŕtvych? Moderný čitateľ je určite pokúšaný pýtať sa: Tak kedy presne bol darovaný Duch? Táto otázka však pre Jánovo evanjelium nepredstavuje žiaden problém. Práve naopak, aj na príklade daru Ducha môžeme vidieť ako Ježišov kríž, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého tvoria pre Jána jednu jednotnú udalosť. V tejto súvislosti nám ostáva ešte pripomenúť, že liturgické slávenie týchto momentov sa riadi Lukášovým opisom z jeho evanjelia a Skutkoch apoštolov, ktoré ich rozmiestňuje do známeho rámca päťdesiatich dní.

pripravil: Matúš Imrich

Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1223-zoslanie-ducha-svateho-3




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.