Uvedenie do bohoslužby:
Slávime sviatok Zjavenia Pána, ktorý završuje Vianoce. Uvedomujeme si, že Pán Ježiš žil na svete veľmi krátko. Len jednej generácii ľudí, len v jednej malej bezvýznamnej zemi osobne zjavil slávu Boha Otca. Poďme ho prosiť nech kresťania, teda aj my, pochopíme svoje poslanie, že máme zjavovať svetu, svojej generácii, dobrotu a lásku Božiu. Máme to ako veľkú úlohu z vďačnosti za to, že predchádzajúce generácie nám odovzdali toto Zjavenie sa Boha.
Uvedenie do čítaní:
1. čítanie, Iz 60,1-6
Úryvok knihy je z kapitol proroka Izaiáša, v ktorých autor potešuje starozákonný ľud poukazom na návrat z babylonského vyhnanstva a tým im vlieva nádej a vieru. Sú to slova potechy pre izraelský národ vyhlásením oslobodenia, popisom radostného návratu do vlasti a tým obnovením národa. Boh prejaví svoju všemohúcnosť a milosrdenstvo nad Izraelom ako jeho Stvoriteľ, Pán a Spasiteľ.
Obnova národa a Svätého mesta po návrate zo zajatia je obrazom ďalšej, veľkolepejšej obnovy v mesiášskom veku. Preto opisy a oznámenia slávneho Božieho kráľovstva v Izraeli často idú nad rámec historického rámca 6. a 5. storočia pred Kristom a poukazujú na mesiášske časy, keďže vykresľujú rôzne črty a okolnosti, ktoré sa vyskytujú v mesiášskom kráľovstve.
Preto tento text čítame na dnešnú slávnosť.
2. čítanie, Ef 3,2-3a.5-6
Autor listu, ktorý budeme čítať poukazuje na tajomstvo, na milosť, ktorá spočíva v tom, že všetci, aj pohania, dostavajú dar apoštolátu – šírenie viery. Zjavovanie sa veľkosti Božej už nie je vyhradené iba pre jeden národ.
3. Evanjelium, Mt 2,1-12
Matúš po popise Ježišovho rodokmeňa, kde ho ukázal ako potomka Dávida a Mesiáša, v nasledujúcom príbehu predstaví Ježiša zjavujúceho sa aj iným národom. Zároveň načrtáva aj jeho ďalšie osudy. Vlastný národ ho neprijíma, začína Ježišova bolestná cesta.
BOH SA ZJAVUJE I SKRÝVA
Chesterton napísal o zmysle Vianoc zaujímavú knihu: „Nesmrteľný človek.“ Prvá časť má názov: Človek v jaskyni. - Druhá časť sa menuje: Boh v jaskyni.
Prvá jaskyňa je Altamira: Praveký človek maľuje obrazy zvierat.
Druhá jaskyňa je betlehemská: Boh z človeka zvieracieho robí človeka ľudského.
Betlehem nielen zmieril, ale i vyriešil všetky rozpory v človeku a okolo neho. V pravekých jaskyniach začínajú praľudia púť časom. Ich zastaveniami sú mýty, rozprávky, umenie, veda. Začínajú hľadať kameň mudrcov, elixír života, krásu, poznanie.
Do temnôt tohto hľadania zažiarilo svetlo: Oslní pastierov, ukazuje cestu kráľom. Pastieri nachádzajú svojho pastiera, králi svojho kráľa, človek sám seba. O čom človek len snil, stáva sa telom. Radostná zvesť je tak radostná, že sa podobá rozprávke, s tým rozdielom, že je to skutočnosť. Avšak: Jednému sa to zdá príliš krásne, aby to mohlo byť pravdivé. Druhým sa to zdá byť príliš prosté, aby to mohlo byť pravdivé. A tak väčšina ľudí sa síce rada oddáva čaru Vianoc, ale skôr len ako v sne, narkóze. Len pastieri a mudrci vedia prijať veľký dar. Pastieri symbolizujú prvok citový, cestu srdca. Je to cesta umelcov a prostých ľudí - našich maminiek a babičiek. Mudrci reprezentujú u jaslí ľudí rozumových. Ti to majú ťažšie. Musí sa vydať na ďalekou cestu hľadania, prekonať nebezpečné nástrahy, položiť k nohám Dieťaťa svojej bohatstvo a až potom ho nájdu a poznajú.
Veľký Boží dar, ktorý v sebe nesie zmierenie rozporov, ten sa tu v jasliach nielen zjavuje, ale taktiež skrýva z dôvodov podobných tým v rozprávkach, kde princ sa stáva Zahradníkom a princezná kuchárkou. Ježiš sa zjavuje, ale i skrýva ako v jasliach, tak na kríži. Nechce totiž, aby ho niekto prijal zo zištnosti alebo strachu, - chce byť prijatý len z lásky. A preto Boh, keď vstupuje do sveta, odkladá svoje bohatstvo, svoju moc i slávu a ponecháva si len jedno, lásku skrytú v chudobe a pokore. Prichádza z nezmernej lásky. Ale poznať a pochopiť to, dokáže len ten, ak v jeho srdci sa ozvenou zrodí láska, pretože len láska lásku ocení. A v takej chvíli až potom človek u jasličiek nielen počuje, ale hlboko v sebe pocíti a prežije ono nevýslovné, čo je sláva na výsostiach a pokoj ľudom dobré vôle. Ako Popelka s úctou zdvihla a starostlivo uschovala oriešok, ktorý jej pyšné sestry odhodil, a našla v ňom začiatok svojho šťastia, poď i ty, a pokľakni u jaslí: Poďme, klaňajme sa jemu! Ak sme prišli k takémuto postoju, malo by nás to viesť ďalej. K čomu?
Boh sa nám dáva poznávať a chce sa prostredníctvom nás zjaviť iným
Boh chce, aby ho človek poznal. Patrí to k základným ľudským vlastnostiam, že človek sa rád pochváli svojou pracou: Podpisuje sa na to, čo urobil, dáva si svoje objavy patentovať. Na diele mnohých geniálnych maliarov však podpis chýba. Hovorili vraj, že ich podpisom je každý ťah štetcom. Boh Stvoriteľ je tiež taký geniálny umelec. Jeho dielo - náš vesmír, náš svet - tu stojí vo svojej zložitosti a tajuplnosti tak obrovitý, že človeku už nestačí predstavivosť, aby si predstavil autora, tajuplného Stvoriteľa. A tak sa Boh ľudom zjavuje, aby ho mohli poznať, milovať, poslúchať. To Božie zjavenie svetu je predmetom nášho dnešného sviatku. ako sa Boh zjavuje? Nie vo svojich nadľudských, nadkozmických rozmeroch - tak by sme ho my ľudia nemohli pochopiť. Prichádza do ľudského sveta ako ľudské dieťa.
Ľudia reagujú rôzne.
Ako sa ľudia voči tomuto Božiemu vstupu do sveta správajú? Predstaviteľom jedných je Herodes. Herodesovia neuvažujú inak než mocensky: Boja sa Božích požiadaviek a prikázaní, boja sa o svojou moc, boja sa konkurencie. Preto sa zjavení ľakajú a zo strachu siahajú k násiliu. - Násilím chcú znemožniť Božie zjavenie sa svetu.
Druhou skupinou tých, ktorí sklamali tvárou v tvár zjaveniu Boha vo svete, boli na prekvapenie kňazi a odborníci na náboženské vedy. Poznajú síce odbornú literatúru, poslúžia presnou informáciou, ale pre seba z toho nevyvodia žiadne dôsledky - do Betlehema nejdú. To sú predchodcovia tých, ktorí kresťanstvo síce hlásajú, ale podľa neho nežijú.
Až tretí, mudrci a pastieri, nesklamú. Nie sú síce odborníci na židovské náboženské otázky, ale čo uvidia, počujú a poznajú, za tým verne idú.
Rozumiete posolstvu dnešného sviatku? Náš svet, my kresťania, my všetci sme v rovnakom nebezpečí, ako jeruzalemskí kňazi: Vykupiteľa poznáme, ale za ním nejdeme, podľa neho nežijeme. Boh sa chce zjavovať skrze nás stále. Zjavenia Pána, to nie je len jedna udalosť kedysi v dejinách. Boh sa chce zjavovať svetu stále skrze tých, čo v neho uverili. Hviezdou pohanom máme byť my. Tak nech svieti svetlo vaše pred ľuďmi, aby videli váš dobrý život a velebili Boha - tak nám túto úlohu narysoval Pán Ježiš. Robíme to tak?
Prišli za kňazom snúbenci. Ženích katolík, ona bez vyznania. Chcú sa brať a ona sa chce stáť katolíčkou. „Viete už niečo o kresťanstve?“ - pýta sa kňaz. „Pán farár, ja mám rada Juraj a on je fajn, tak si myslím, že i jeho náboženstvo je dobrá vec. Ale inak o náboženstvo neviem nič - nemala som doteraz príležitosť.“ - „A ako dlho spolu chodíte?“ pýta sa kňaz. - „Dva roky“. Juraj pochopil tú otázku ako výčitku a tak sa bránil: „Viete, pán farár, my sme sa niekoľkokrát pokúšali hovoriť o náboženstve. Milka sa ma často sama na ledačo pýtala. Ale ja som jej vedel povedať len také vety, čo poznám z katechizmu, a to pre ňu bolo nezrozumiteľné. Ja jej to neviem vysvetliť, aby tomu porozumela.“ Ten Juraj dokázal zjaviť svojmu dievčaťu krásu kresťanstva svojim správaním, ale nie slovami, ktorým by dnešný mladý človek rozumel. Bieda dnešného sveta je práve v tom, že väčšina dnešných kresťanov nevie svojou vieru zrozumiteľne ukázať ani správaním, ani vysvetlením.
Bo sa nám zjavuje, my ho máme zjavovať okoliu.
Turkov, Turzovka, 6.1.2020