Uvedenie do bohoslužby:
Dnes si pripomíname svätého Štefana (po grécky Stefanos, po latinsky Stephanus). Má titul „prvomučeník“, lebo bol prvý umučený, ukameňovaný pre vieru v Ježiša. Je jedným zo šiestich diakonov prvotnej cirkvi.
Uvedenie do čítaní:
Čítanie, Sk 6,8-10; 7,54-60
Skutky apoštolov nás informujú o smrti prvomučeníka Štefana. Spoločenstvo prvotnej cirkvi vybralo tohto muža plného viery a Ducha Svätého k diakonskej službe, aby sa kresťanské spoločenstvo prejavovalo tiež na rozdeľovaní hmotných dobier (porov. Sk 6,1-6). Štefan bol plný darov Ducha Svätého, kazateľskej múdrosti a evanjeliovej sily, v ktorej zvestoval radostnú zvesť. V sile Ducha Svätého odvážne hlásal vzkrieseného Krista a vydával o ňom svedectvo (v. 8-10). Záverečná časť odvážneho Štefanova vystúpenie pred staršími a predstavenými ľudu spolu so správou o jeho umučení (v. 54-60) je nádherným príkladom biblické katechézy. V závere nájdeme Štefanovo vyznanie viery v Ježiša a zo strany židovských starších krivé obvinenie, že sa Štefan prehrešil proti Mojžišovmu zákonu a proti chrámu, za čo bol odsúdený na smrť.
Pri popise Štefanovho ukameňovanie používa Lukáš schému Ježišovej smrti na kríži. Štefan sa - rovnako ako Ježiš - zveruje do Pánových rúk a odpúšťa svojim mučiteľom (porov. V. 59-60; Lk 23,34.46). Štefanová svedectvo, vďaka otvorenosti Duchu Svätému, nie je nič iné ako sám Kristov život, ktorý pokračuje v živote Cirkvi, kázaním, vernosťou evanjeliu a podobnosťou v smrti. Je nutné, aby sme sa otvorili Duchu Svätému. Len tak pochopíme nové obdobie, ktoré nastolil Ježiš Kristus. On nám prináša naplnenie Zákona, ktoré nezničí a nepremôže žiadne prenasledovanie.
Evanjelium, Mt 10,17-22
Matúšovo evanjelium je súčasťou reči o prenasledovaní a prináša niekoľko poučenie, ktoré Ježiš dával svojim učeníkom o skúškach a utrpeniach, ktorými bude musieť prejsť počas svojich dejín cirkev. Ježiš opisuje túto situáciu tak živo a konkrétne, že sa zdá, ako by popisoval prvotnú cirkev okolo roku 70. Kresťania vtedy prechádzali množstvom vnútorných i vonkajších skúšok a hrozilo, že stratia odvahu a vieru v Pána Ježiša. V snahe zabezpečiť, aby sa jeho dielo neustále rozvíjalo, Ježiš preto už dopredu oznamuje, akým udalostiam a znameniam budú musieť kresťania vo svete čeliť. Tým im pomáha prekonať pohoršenie kríža, ktoré je pre každého veriaceho vážnou prekážkou na ceste viery.
Ježiš niekoľkokrát opakuje slová „nerobte si starosti" a „nebojte sa" (v. 19.26.28.31), ktorými povzbudzuje svojich učeníkov, aby ich nepremohol strach, ktorý bráni radostnému zvestovanie evanjelia. To má byť naopak hlásané s odvahou a radostným svedectvom. Pred kráľovi a súdnymi tribunálmi bude namiesto učeníkov hovoriť „Duch Otca" (v. 20). Tiež nenávisť príbuzných a priateľov „pre Ježišovo meno" (v. 22) bude vynahradené tým, že Otec všetko vidí a tým, kto mu zostanú verní, dá spásu a pravý život.
Meditácia
Aký je kresťanský zmysel utrpenia a smrti, o ktorom hovorí dnešné liturgia slova? Odpoveď na tieto základné otázky ľudského života nájdeme len vtedy, ak sa necháme osvietiť učením a svedectvom Pána Ježiša. „Ľudsky vzaté je smrť koniec všetkého," píše Kierkegaard, „a ľudsky vzaté existuje nádej, len kým človek žije. Ale pre kresťana neznamená utrpenie a smrť koniec všetkého; sú to len nepatrné udalosti - súčasti celku, ktorým je večný život. V kresťanskom zmysle je nekonečne viac nádej v smrti ako - z čisto ľudského pohľadu - tam, kde je len život, hoci by sa človek tešil výbornému zdraviu a plné telesnej sile."
Štefanova smrť aj smrť ostatných svedkov kresťanskej viery neznamená koniec života týchto Ježišových učeníkov, pretože Kristus je Pán života i smrti. Ježišovo vzkriesenie zjavuje skutočnú slávu pravého života, ku ktorej kráča každý veriaci. Ježišova sláva i sláva jeho učeníkov musí ale prejsť Golgotou a ukrižovaním. Utrpenie a smrť Ježiša i každého jeho učeníka je znamením pre našu vieru. Boží plán je väčší ako naše malé a obmedzené plány. Láska Boha nekonečne prevyšuje čiastkové záujmy každého jeho dieťaťa. Jedine Ježiš, znamenie Božej lásky k ľuďom, nás môže oslobodiť od smrti a prebudiť v našom srdci vieru ako radikálnu odpoveď na spásu, ktorú nám ponúka Boh.
Modlitba
Pane života a smrti, ty si nás svojím učením a životným príkladom naučil čeliť utrpeniu, dokonca aj smrti. Prajeme si pozdvihnúť hlavu, ako hovorí Písmo, k tebe - k tomu, „koho prebodli" (Jn 19,37). Pozývaš všetkých ľudí, aby pozreli na tvoje prebodnuté srdce, kontemplovali ho svojím vnútorným zrakom a uverili v tajomstve spásy.
Po vzore prvomučeníka Štefana, ako aj ostatných mučeníkov a svätcov chceme mať aj my podiel na skúsenosti a viere prvého svedka, ktorý pri svojom utrpení videl tvoju slávu, ktorú ti Otec dal za tvoju dokonalú poslušnosť, ktorej vrcholným prejavom bolo prijatie kríža. Aj náš pohľad upretý k nebu sa má naplniť pevnou vierou a prejsť do našej vnútornej skúsenosti, ktorá bude naším trvalým vlastníctvom. Potom s tebou budeme môcť oslavovať dielo Boha Otca a svojou kontempláciou aj svedectvom viery a lásky budeme stále hlbšie prenikať do tvojho božského života.
Vieme, že jediným skutočným liekom proti strachu je viera. Pane, ty si nenabádal svojich učeníkov, aby vytrvali v ťažkých chvíľach bolesti a skúšok tým, že budú uchovávať tvoje slová vo svojej mysli, ale tým, že celým srdcom i životom uveria v teba, ktorý prinášaš slovo Boha Otca. Jedine ono nás ochráni pred všetkým nepokojom. Nie je pravej viery v Boha bez viery v teba, pretože Boh sa zjavil ako tvoj Otec a ty si nám zjavil jeho jasnú tvár.
Kontemplácia, (zahĺbenie, ponorenie sa do seba nasmerovaním na Štefana)
Svätý Štefan, blažený Štefan, dobrý Štefan, silný Boží vojak, prvý v zástupe Božích mučeníkov. Spoznal som, uveril a s radosťou uchovávam v srdci, že ty si bol už na tejto zemi žiarivým príkladom svätosti, že sa tvoja úctyhodná tvár podobala tvári anjelov. Keď sa na teba oborili tvoji nepriatelia, padol si na kolená a mocným hlasom si zvolal: „Pane, nezapočítaj im tento hriech!"
Šťastný muž, koľko nádeje dávaš nám svojim hriešnym priateľom, keď počujeme, že sa s takou láskou správaš k nepriateľom! Veď sa za nich modlíš: „Pane, nezapočítaj im tento hriech!" Ako bude reagovať ten, kto na provokácie odpovedal týmito slovami? S akou dobrotou sa skloní k pokorným ten, ktorý - hoci teraz povýšený - takto pomáhal pyšným, keď bol sám pokorený? Povedz mi, blažený Štefan, čo hrialo tvoje srdce, že z neho vychádzalo toľko dobrodení? Nepochybne bolo naplnené, ozdobené a naraz zapálené všetkým dobrodením.
Prosím ťa, súcitný Štefan, vypros mojej vyprahnutej duši, aby bola naplnená veľkodušnou láskou. Kiež ten, ktorý stvoril moju dušu, premení ohňom svojej lásky jej necitlivosť v horlivosť.
(Anselm z Aosty, Orazione a Santo Stefano, v Orazioni e Meditazione, Miláno 1997, 318-333).
Konám
Dnes si často opakuj a ži toto Božie slovo: „Pane, nezapočítaj im tento hriech" (Sk 7,60).