Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“. Pokánie nie je podmienkou blízkosti nebeského kráľovstva, ale jej dôsledkom. Človek robí pokánie, lebo sa mu Boh plný lásky ako prvý priblížil, a nie preto, aby ho svojím usilovným pokáním pritiahol o nejaký ten centimeter bližšie.

Uvedenie do čítaní:

  1. čítanie, Iz 11,1-10

O knihe Proroka Izaiáša sme už hovorili. Dnešný úryvok je zo 6. časti (11,1 – 12,6), ktorému odborníci dali názov Mesiášske kráľovstvo.

11. hlava Izaiášovho proroctva je Mesiášskym spevom, ktorý opisuje niektoré hlavné črty budúceho Mesiáša: Bude z Dávidovho rodu, bude naplnený prorockým duchom, zavedie medzi ľud spravodlivosť, odlesk Pánovej svätosti, obnoví rajský pokoj a poznanie Pána naplní zem.

Teraz budeme počúvať známe a slávne Izaiášovu proroctvo o Mesiášovi a jeho kráľovstve. Biblické obrazy skúsime previesť do našej dnešnej reči, aby sme si uvedomili význam tohto proroctva o pokoji, mieri a porozumení pre nás a vylepšili medziľudské vzťahy.

V ten deň: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok.

Jesse (podľa inej výslovnosti Izai) bol Dávidov otec a predok všetkých judských kráľov a Mesiáša. Tento text starí katolícky spisovatelia privlastňovali Panne Márii, čo nezodpovedá hebrejskému básnictvu. V modlitbách ju môžeme oslovovať „koreň Jesse“, veď aj ona pochádza z tohto rodu.

A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom. A bude mať záľubu v bázni pred Pánom.

„Duch Pánov“, jeho dych („dych“ a „duch“ – v origináli jedno slovo – „ruach“) pôsobí v celých biblických dejinách: Už pred stvorením je nad chaosom, dáva život všetkým bytostiam vzbudzuje sudcov a Šaula On dáva zručnosť remeselníkom pri stavbe Božieho stánku, inšpiruje prorokov, zatiaľ čo falošní proroci nasledujú svojho ducha. Tento text hovorí o tom, že duch Mesiášov bude vyliaty na všetkých ľudí. Plne ho dostanú v Novom zákone.

 Mesiáš dostane ducha poznania a bohabojnosti patriarchov. Vulgáta v opakovanom texte A bude mať záľubu v bázni pred Pánom, miesto „bázne“ dáva „nábožnosť“, čo skompletizovalo sedem darov Ducha Svätého. Prorocký duch dáva Mesiášovi vynikajúce čnosti jeho veľkých predkov. Múdrosť a rozum Šalamúna, rozvahu a odvahu Dávida.

Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme. Zem udrie prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka. Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov.

Nebude žiadna korupcia, Mesiáš sa bude zastávať biednych. Skrotí bezbožníkov svojim učením a prikázaniami.

Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa.

Vzbura človeka proti Bohu narušila súlad človeka s prírodou, človeka s človekom. Proroci oznamujú vojny ako tresty za nevernosť Izraela. Naopak mesiášska éra prinesie odpustenie hriechov, zmierenie s Behom, vládu spravodlivosti a zavedie pokoj. Tento pokoj bude aj v živočíšnej ríši. Had symbolicky zodpovedný za prvý hriech, neuškodí ani batoliatku.

Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria.

„Svätý vrch“ – Izrael, bude chránený, lebo po celom svet budú poznať pravého Boha. Potvrdzujú to nasledujúce slova:

V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom; pohania ho budú vyhľadávať a slávny bude jeho príbytok.

 2. čítanie, Rím 15,4-9

O liste Rimanom sme už hovorili. Dnes iba k jeho rozdeleniu. Dá sa rozdeliť na dve časti. I. Náuková časť a II. Parenetická (morálno-poučná) časť, ktorá je o požiadavkách nového život. Dnešný úryvok je z druhej časti z pojednávania o »Silných« a »slabých« vo viere (14, 1 – 15, 13). Túto časť delíme na:

  1. Vzájomné rešpektovanie jeden druhého (14, 1-12)
  2. »Silní« musia brať ohľad na »slabých« (14, 13-23)
  3. Kristus je vzorom pre všetkých (15, 1-13) – práve o tom je dnešný text.

-------

Slová svätého Pavla, čítané v tomto predvianočnom období nám môžu pomôcť navzájom pripraviť a darovať pekné vianočné sviatky, čo je úlohou adventu, ktorý prežívame.

Bratia, všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej

Prví kresťania si od počiatku vážili slova Starého zákona.

Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša

Preklady tohto verša (zvýraznené) sa rôznia. Jeruzalemská biblia ma: „aby ste žili svorne medzi sebou“, iné: „aby ste žili v dobrom porozumení“. V tomto zmysle máme chápať „aby ste jedni o druhých zmýšľali“.

Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo

Kristus počas svojho pozemského života sa prednostne venoval evanjelizácii Izraela (Mt 15,24) – bol „služobníkom obriezky“. Podal tým svedectvo o vernosti Božích prisľúbení, ktoré boli dané Izraelu. Pohania, ako „náhradníci“ majú o to viac oslavovať Boha.

„Preto ťa budem velebiť medzi národmi, a ospevovať tvoje meno.“

Citát zo žalmu 18,50

  1.  evanjelium, Mt 3,1-12

Dnes si pripomeňme obsah a rozdelenie Matúšovho evanjelia:

  1. Úvodná časť (1, 1 – 4, 11)
  2. Ježišov pôvod a detstvo (1, 1 – 2, 23)
  3. Príprava na Ježišovo účinkovanie (3, 1 – 4, 11).
  4. Ježišovo účinkovanie v Galilei (4, 12 – 13, 58):
  5. Ježiš na cestách (14, 1 – 20, 34):
  6. Ježišovo účinkovanie a umučenie a zmŕtvychvstanie v Jeruzaleme (21, 1 – 27,66)

Dnešný úryvok je z 3. časti: Príprava na Ježišovo účinkovanie. A v tejto príprave ma dôležité miesto Ján Krstiteľ. Celé Judsko prichádzalo k Jordánu, aby počulo Jána Krstiteľa. My ho budeme počuť tu a teraz. Čo si dáme od neho povedať?

------------

V tých dňoch vystúpil Ján

Ján: (gr. Joannes, hebr. Jochanan): „JHWH je milostivý.“ – porov. udelenie mena v Lk 1,11–13!

Krstiteľ

Krst(iteľ) – gr. baptisma, baptizein, preklad hebr. tabala – „ponoriť“.

a hlásal

Kázal (gr. keryssó): niečo, čo ohlasuje posol; alebo ohlasovať niečo oficiálnym spôsobom ako posol a herold;

v judejskej púšti

Judská púšť je hornatý a pustý kraj medzi hornatou Palestínou a preliačinou Jordánu a Mŕtveho mora. Ľavý breh Jordánu.

„Robte pokánie,

Robte pokánie: (gr. metanoiete): dosl. „zmeňte myslenie“; čiže „zmeňte svoj spôsob života ako dôsledok úplnej zmeny zmýšľania a postojov voči hriechu a spravodlivosti.

Zmena zmýšľania, vzdanie sa hriechu, ľútosť, sa vzťahuje na minulosť a spája sa s „obrátením“, ktorým sa vracia k Bohu a začína nový život. Po ľútosti nasleduje nasmerovanie na lepšiu budúcnosť. Sú to dva aspekty jedného hnutia duše, ktoré sa niekedy nerozlišujú. Ľútosť a obrátenie sú podmienkou získania Božieho kráľovstva. Výzvu Jána Krstiteľa prevezme Ježiš Kristus, jeho učeníci i Pavol.

lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

Nebeské kráľovstvo (gr. basiléa tón uranón): dosl. Kraľovanie Nebies, vláda s plnou mocou a autoritou – dôraz skôr na činnosť (vládnutie), než na štruktúru (nejaká ríša, kráľovstvo, útvar…).

Nebeské kráľovstvo je typický Matúšov výraz, ktorý nahrádza pojem „Božie kráľovstvo“. Aby sa nespomínalo meno Božie.

 „Hlas volajúceho na púšti:

Hlas volajúceho na púšti: porov. Iz 40,3–5. púšť (gr. eremos): pustatina, neobývaná krajina;

Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!

Pripravte cestu Pánovi: v gréčtine: „Pripravte cestu Pánovu

Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok.

Ťavia srsť: zo srsti sa vyrábala hrubá látka – vrecovina – ktorú nosili často chudobní ľudia, ale ktorá sa nosila aj ako znak smútku, či pokánia a bolesti nad hriechmi, preto ich nosili ako znamenie aj proroci. Menovite sa to spomína aj spolu s koženým pásom práve o Eliášovi (porov. 2 Krľ 1,8), s ktorým Jána ľudia (a aj Ježiš – Mt 11,14) stotožňovali a ktorý mal prísť ako predchodca Pána (Mal 3,23n).

Potravou mu boli kobylky a lesný med.

Kobylky: v oriente slúžia aj ako riadny pokrm, porov. Lv 11,21n

Vyznávali svoje hriechy

Vyznávali svoje hriechy (gr. exomologéo): priznávať si niečo, súhlasiť s niečím (v tomto prípade uznávať svoju hriešnosť) – porov. Lk 22,5n: „ Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho…

a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

Obrad ponorenia do vody, symbol očistenia, alebo obnovy, je známy zo starých náboženstiev. Jánov krst sa líši: 1. má za cieľ mravnú, nielen obradnú funkciu, 2. neopakuje sa, ma poznačujúci charakter. 3. Má eschatologickú cenu; Vovádza do aktívneho očakávania Mesiáša. Jeho účinnosť je istá, nie je ešte sviatostná. Sviatostný krst príde v osobe Mesiáša, ktorého oheň nás očistí a ktorý bude krstiť Duchom Svätým.

Zdá sa, že v židovstve v časoch Ježiša, ak sa pohan chcel stať židom (tzv. prozelyta), tak nestačilo, aby sa dal (ako židia) len obrezať. Ešte pred obriezkou bol „pokrstený“ – teda prešiel obradom „očisťovania“, ktorý zrejme pramenil v predstave, že pohania sú poškvrnení a rituálne nečistí a preto ešte pred uzavretím Zmluvy s Pánom musia byť očistení zvláštnym obradom krstu.

Ak Ján krstil Židov (!), tak to bolo jednoznačne znepokojivé gesto, ktoré určite vyvolávalo medzi židmi mnohé otázky.

Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst,

Farizej: gr. farisaioi, hebr. Perúším – odvodené od slova parúš, čiže „oddelený“. Všeobecne sami seba považovali za náboženskú elitu a odťahovali sa od ostatných „nečistých a menej vzdelaných“ obyčajných hriešnikov. Ako politicko–náboženská strana sa po prvý raz objavili za vlády Jána Hyrkána (130 – 104 pr. Kr.). Mali najväčší vplyv na náboženské zmýšľanie ľudu a z ich radov pochádzali rabíni („učitelia“) a zákonníci. Po stránke náboženskej prijímali celý SZ a okrem neho ešte aj tzv. „ústnu tóru“, ktorá bola dokonca niekedy považovaná za takmer nadradenú Písmu. Časom bola „kodifikovaná“ do 248 príkazov a 365 zákazov – spolu 613 predpisov, ktoré okrem Tóry riadili život národa, aj jednotlivcov. Verili v anjelov, v zmŕtvychvstanie a pod.

Saduceji: hebr. Saddúqí – (synovia) Cádokoví – pomenovaní a nadväzujúci na rodinu Cádoka, z ktorej od čias Šalamúna až do čias Makabejcov pochádzali veľkňazi Jeruzalemského chrámu. V helenistickej dobe sympatizovali s gréckou kultúrou (v dobe makabejcov napr. veľkňaz Jason postavil hneď pod hradom vedľa chrámu grécky štadión – kde podľa gréckej módy športovali muži nahí – a nastal rozklad chrámového kultu a celkový úpadok; porov. 2 Mak 4,7 – 17). V čase Ježiša predstavovali vládnucu vrstvu Izraela, mali väčšinu v Sanhedrine. Zrejme boli náchylní ku korupcii a obohacovaniu sa, čo razantne kritizovali eséni. Po stránke viery v podstate z Písma verili len 5. knihám Mojžišovým, neverili vo vzkriesenie, v anjelov, v duchov, boli presvedčení, že človek má neprostú slobodu v konaní a Boh do behu sveta nijako nezasahuje.

„Hadie plemeno,

Hadie plemeno: porov. Gn 3,1nn; Ak prijmeme predpoklad, že Ján Krstiteľ bol pred svojim poslaním formovaný komunitou esénov, ktorí mali saducejov a farizejov – a vôbec, celú oficiálnu „vládu“ v Jeruzaleme –„v zuboch“, je nám toto ostré oslovenie úplne jasné a pochopiteľné!

kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!?

Budúci hnev, je deň Pánov (Am 5,18), ktorý mal otvoriť Mesiáš.

Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘

Náš otec je Abrahám: dovolávanie sa na Božiu Zmluvu, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom (Gn 22,15–18). Ján dáva najavo, že pre Boha nie je rozhodujúce príslušenstvo k nejakej skupine, ale iba a jedine prinášané ovocie.

A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.

Dobré ovocie (gr. kalos): majúce morálnu kvalitu, hodnotné, chvályhodné, dobré;

On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

 „Oheň“ menej hmotný, ale účinnejší prostriedok očisty ako voda, ktorý už v Starom zákone symbolizuje nadprirodzený Boží zásah a jeho Ducha, očisťujúceho svedomie.

plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

Doslova „v ohni Gehenny“, ktorý celkom strávi to, čo nemôže byť očistené.

Pozri exegézu na 33. nedeľa tohto roku.

Tu sa pristavme pri zaujímavej tradícii o údolí Gehenna

Gehenna tiež Údolie syna Hinnoma (ge-ben-Hinnoma) je údolie v blízkosti Starého mesta Jeruzalema. Slovo gehenna je grécky prepis z hebrejského „doliny Hinnom“ (alebo Ge-Hinnom ), ktorý bol hlbokou roklinou na juhozápad od Jeruzalem. Údolie obklopuje horu Sion. Z východu je napojené na Cedronské údolia. Pôvodcu mena Hinnoma, ani jeho syna nikto neidentifikoval, rovnako ako samotný význam slova Hinnoma.

Pôvodne tu boli k pocte boha Moloch pálené deti, charakter údolia tak bol predurčený ohňom a červami, ktorí sa živili ľudskými telami. Práve tu sa v dňoch Ahaza a Manassesa uskutočnili detské obete Molechovi (2 králi 16: 3; 21: 6; 23:10).

To viedlo k tomu, že sa "gehenna" nakoniec stala synonymom pre peklo , miesto s večným ohňom ako trestom pre hriešnikov. V tomto význame je často citovaná v biblii.

Má horúcu históriu. Bolo to miesto modlárstva, nespravodlivosti a duchovnej nepresnosti. 

Okrem toho, keď za dní obliehania za kráľa Ezechiáša zahynulo 185 000 asýrskych vojakov, telá boli zhromaždené v údolí Hinnom a zapálené (Iz 30: 31-33; 37:36). Jeremiáš staval na tejto histórii a povedal, že ak sa Izraeliti neobracajú a nebudú nasledovať Boha, stane sa im niečo podobné (Jer 7,30-34; 19,2-13). A skutočne sa to stalo po zabití izraelského ľudu rímskou armádou v rokoch 69 - 70.

Miesto hrôzy z nej však nemalo len história proroctiev tohto údolia. V dňoch Ježiša bolo údolie používané ako skládka mesta.

Údolie Gehenny bolo nielen plné odpadu, odpadu a splaškov, ale aj mŕtvych telies, ktoré sa ľudia snažili zbaviť (kvôli zločinu, chorobe, chudobe alebo hanbe).

Úradníci mesta sa občas snažili zbaviť odpadu a pokryť zápach zapálením odpadu. Pretože však bolo toľko odpadu a každý deň sa pridávalo viac, oheň nikdy nezhorel (nezomrel). Horel deň aj noc, zdanlivo vždy a navždy.

Pán Ježiš: Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Mk 9,43-53)

Kniha zjavenia považuje toto miesto za symbol večného zatratenia (Zjv 20,14): Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero.

Prorok hovorí nielen o stravujúcom ohni, ale aj o očisťujúcom – o svetle.

Kerigmatická exegéza

Ohlasovanie Jána Krstiteľa je rovnaké ako neskôr Ježišova zvesť: „Robte pokánie, priblížilo sa nebeské kráľovstvo!“ (Mt 4,17).

Ako interpretovať slovo pokánie? Samotný text Matúšovho evanjelia ponúka niektoré významy. Ba možno povedať, že jeho hlavnou témou je pokánie.

Pokánie je nevyhnutnosť vzhľadom na príchod nebeského kráľovstva, je to v istom zmysle predpríprava pre nebeské kráľovstvo. Potvrdzuje to aj prirovnanie použité v citáte z proroka Izaiáša. Podľa tohto citátu je pokánie pripravovaním cesty a vyrovnávaním chodníkov.

Pokánie je graficky naznačené v životnom štýle Jána Krstiteľa. Aj keď popis jeho oblečenia má pripomínať jeho pozíciu proroka, predsa len je tu prítomný kajúci charakter Jánovho života. Potvrdzuje to aj lokalizovanie Jánovho pôsobenia do skalnatej Judskej púšte v údolí Jordánu, kde v tej dobe bolo viacero židovských skupín vyzývajúcich k zmene života.

Pokánie je zároveň zvláštnym spôsobom príťažlivé. Ján svojim životom ohlasuje pokánie a príchod nebeského kráľovstva. Priťahuje tak veľa ľudí z Judska, Jeruzalema a okolia Jericha, ktorí sú citliví na spravodlivosť a chcú sa zbaviť nespravodlivosti tým, že začínajú od seba.

Pokánie je spojené s vyznaním hriechov. Prvá skupina „pútnikov“ do púšte, na rozdiel od farizejov a saducejov, vyznáva svoje hriechy. Dôležité je všimnúť si, že Jánovmu krstu predchádzalo práve vyznanie hriechov. Nebola to spoveď tak ako to my dnes chápeme. Bolo to verejné predstavenie toho, čo človek zanecháva tak povediac na druhom brehu Jordánu.

Pokánie je zavŕšené rituálom ponorenia do vody Jordánu. O pôvode tohto rituálu sa vedú diskusie, ale to čo je spoločné je jeho očistný a štartovný charakter. Podľa Jána Krstiteľa však tento rituál nedostačuje, resp. neočisťuje a neštartuje, ak tam chýba „ovocie hodné pokánia“.

To chýba práve druhej skupine „pútnikov“, ktorí by sa dali pomenovať aj ako špekulanti. Ján Krstiteľ v Matúšovom evanjeliu ich nazýva „hadie plemeno“. Chcú rituál, ale prichádzajú naň bez vyznania hriechov, bez úprimného vyznania o zmene svojho života. Spoliehajú sa na svoje vyvolenie, ktoré by im malo otvoriť dvere všade.

Pokánie teda rozdeľuje ľudí na stromy s dobrým ovocím a budúcnosťou a na stromy so zlým ovocím, ktorých úžitok je len z ich vyťatia a spálenia. Pokánie rozlišuje medzi pšenicou a plevami. Dve skupiny, ktoré prišli za Jánom Krstiteľom dostali dve rôzne odpovede. Jedni sú označení za Abrahámove deti a tým druhým ostáva titul kamene.

Štefan Novotný




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.