Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Nikdy v dlhej histórii ľudstva nebol človek tak konfrontovaný so zánikom nielen osobným, ale aj so zánikom života na našej planéte, ako dnes. Hovoria o tom vedci, badáme to aj sami a tvrdia to aj pseudoproroci.

Vyjadruje sa k tomu aj Ježiš. Chce nám povedať k tomu niečo podstatne. Preto sa stíšme a pripravme si srdcia pre Božie slovo.

Uvedenie do čítaní:

  1. čítanie, Mal 3,19-20a

Úvod do Knihy proroka Malachiáša

  1. Kniha, osoba a účinkovanie proroka

1.1. Kniha.

Spis proroka Malachiáša je posledná kniha medzi dvanástimi, tzv. menšími prorokmi. Pochádza od neznámeho proroka, označeného v hebrejskej Biblii ako [Boží] „posol“ – Malachiáš (hebr. Malákí = „môj posol“, porov. 1,1). Nemožno však s istotou povedať, či ide o osobné meno proroka, alebo skôr, čo je pravdepodobnejšie, o úradný titul jeho poslania prevzatý z 3,1. Ale už v gréckom preklade Septuaginta sa tento prorocký titul chápe ako osobné meno proroka a označuje sa ním pôvodca spisu, aj v ňom uvedených prorockých rečí. V tomto zmysle sa teda v nadpise knihy číta: „Výrok. Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša“ (1,1).

1.2. Osoba.

O prorokovom živote nevieme nič, ale z jeho spisu sa možno niečo dozvedieť o jeho osobnosti. Napriek jeho útokom proti kňazom (porov. 1,6 – 2,3), mal pozitívny vzťah k levitskému kňazstvu (porov. 2,4-7) a nástojil na tom, aby ľud plnil svoje povinnosti v odovzdávaní desiatkov na vydržovanie chrámu a obživu jeho personálu (porov. 3,6-12). Mal vysoký pojem o úcte voči Bohu (porov. 1,6-14) a o Božej velebe (porov. 1,5) a uisťoval národ o Pánovej láske k Izraelu (porov. 1,2-5). Stál vždy na strane ukrivdených a energicky zastával manželky, ktorým sa spreneveril ich muž (porov. 2,14-16).

1.3. Účinkovanie proroka. Malachiáš určite pôsobil v čase po dokončení stavby chrámu (r. 515 pred Kr.), lebo sa v ňom už oddávna konajú bohoslužby (porov. 1,13), ale pred Ezdrášovou a Nehemiášovou činnosťou v Jeruzaleme (asi r. 445-428 pred Kr.), lebo niektoré problémy, ktorých sa Malachiáš v proroctve dotýka, sú predmetom Ezdrášovej a Nehemiášovej reformy: príliš ľahkomyseľné uzavieranie manželstva s pohankami (porov. Mal 2,10-12; Neh 13,3.23-30; Ezd 9,1-15; 10,1-43) a nedôstojne vykonávaný kult (porov. Mal 1,6 – 2,9; 3,6-12; Neh 12,44-47; 13,10-14). Teda Malachiáš pôsobil okolo r. 470 pred Kr. V tomto období prevládol v národe skepticizmus. Nádeje, ktoré proroci Aggeus a Zachariáš kládli do znovuvýstavby chrámu, sa nesplnili tak, ako sa očakávalo. Viera ochabla a zjavili sa staré neporiadky a previnenia, najmä v kulte a v manželstve. Prorok proti nim rázne zasiahol. Ohlasoval, že pre tieto neporiadky a hriechy musí prísť Boží súd na národ (porov. 3,13-21). Jeho prorocké reči sú skôr dialógom medzi Jahvem a Malachiášom na jednej strane a ľudom a kňazmi, ktorí sa stavali proti prorokovmu posolstvu, na strane druhej.

  1. Obsah

V prvom prorockom vyhlásení (porov. 1,2-5) Pán uisťuje ľud o svojej stálej láske k nemu, pretože si vyvolil Jakuba (Izrael) a zavrhol Ezaua (Edom). Potom robí výčitky kňazom pre ich nedbalosť v prinášaní obiet (porov. 1,6 – 2,9) a z náboženských dôvodov odsudzuje čoraz častejší zlozvyk Židov uzavierať manželstvo s cudzinkami (porov. 2,10-16). Oznamuje, že v blížiacom sa Božom súde budú bezbožníci určite spravodlivo potrestaní a dobrí odmenení (porov. 2,17 – 3,5) a vysvetľuje, že neúroda, ktorá postihla krajinu, je trestom za nedbalosť v odovzdávaní desiatkov chrámu (porov. 3,6-12). Nakoniec Boh odpovedá na pochybnosti ľudí o tom, aký zmysel má ešte nábožný život, keď bezbožníci prosperujú: uisťuje ich, že Boží ľud bude spravodlivý (porov. 3,13-21). V doplnku Knihy Boh dôrazne vyzýva zachovávať Mojžišov zákon a sľubuje, že pošle Eliáša, aby pripravil Pánov deň (porov. 3,22-24).

  1. Malachiášovo posolstvo

3.1. Dôstojný Boží kult.

Malachiášovo proroctvo kladie veľký dôraz na kultovú stránku náboženstva (porov. 1,6-14; 3,3-4), ktorá sa stala základnou zložkou neskoršieho judaizmu, ale jeho posolstvo nejaví znaky formalizmu ani prepiateho nacionalizmu. Kult je prejavom vernosti Zákonu a úprimnej úcty voči Bohu, a preto ho vždy sprevádza plnenie Božích príkazov a zachovávanie spravodlivosti a lásky k blížnemu. V takomto náboženskom chápaní kultu prorok dôrazne pripomína levitským kňazom ich zodpovedné poslanie, ktoré zanedbávali: „Pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov…“ (2,7) Cirkevné učenie vidí v Malachiášovom výroku o univerzálnej, čistej obete (porov. 1,11) proroctvo o novozákonnej eucharistickej obete.

3.2. Iné črty náboženského posolstva.

Prorok hlása bázeň pred Pánom (porov. 1,14), eticko-náboženské požiadavky manželstva (porov. 2,10.14.16), nevyhnutnosť úprimného pokánia (porov. 2,2) a spravodlivosti (porov. 3,5) a má otvorený postoj voči pohanom (porov. 1,11). Tým pokračuje v tradícii veľkých prorokov, ale zároveň sa blíži k duchu Nového zákona. Text o príchode „posla“, ktorý má pripraviť cestu Pánovi (porov. 3,1), cituje Ježiš vo svojom svedectve o Jánovi Krstiteľovi (porov. Mt 11,10; Lk 7,27), ktorý mal splniť poslanie Eliáša (porov. Lk 1,17) a naozaj ho aj splnil (porov. Mk 1,2; 9,11-13; Mt 17,10-13).

Dnes budeme počúvať hlas proroka Malachiáša, ktorý deň smrti stotožňuje s dňom osobného súdu nad človekom a jeho životnými činmi. Budeme stáť pred Bohom, ktorý je samé dobro a pravda: Pred Božou tvárou vyjde na slnko každá naša faloš, všetko zlo, ale i dobro.

Hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec, a všetci namyslenci a tí, čo páchajú neprávosť, budú ako plevy. Deň, ktorý prichádza, ich spáli, hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň ani výhonok.

Hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec, a všetci namyslenci a tí, čo páchajú neprávosť, budú ako plevy. Deň, ktorý prichádza, ich spáli, hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň ani výhonok.

Tu sa pristavme pri zaujímavej tradícii o údolí Gehenna

Gehenna tiež Údolie syna Hinnoma (ge-ben-Hinnoma) je údolie v blízkosti Starého mesta Jeruzalema. Slovo gehenna je grécky prepis z hebrejského „doliny Hinnom“ (alebo Ge-Hinnom ), ktorý bol hlbokou roklinou na juhozápad od Jeruzalem. Údolie obklopuje horu Sion. Z východu je napojené na Cedronské údolia. Pôvodcu mena Hinnoma, ani jeho syna nikto neidentifikoval, rovnako ako samotný význam slova Hinnoma.

Pôvodne tu boli k pocte boha Moloch pálené deti, charakter údolia tak bol predurčený ohňom a červami, ktorí sa živili ľudskými telami. Práve tu sa v dňoch Ahaza a Manassesa uskutočnili detské obete Molechovi (2 králi 16: 3; 21: 6; 23:10).

To viedlo k tomu, že sa "gehenna" nakoniec stala synonymom pre peklo , miesto s večným ohňom ako trestom pre hriešnikov. V tomto význame je často citovaná v biblii.

Má horúcu históriu. Bolo to miesto modlárstva, nespravodlivosti a duchovnej nepresnosti. 

Okrem toho, keď za dní obliehania za kráľa Ezechiáša zahynulo 185 000 asýrskych vojakov, telá boli zhromaždené v údolí Hinnom a zapálené (Iz 30: 31-33; 37:36). Jeremiáš staval na tejto histórii a povedal, že ak sa Izraeliti neobracajú a nebudú nasledovať Boha, stane sa im niečo podobné (Jer 7,30-34; 19,2-13). A skutočne sa to stalo po zabití izraelského ľudu rímskou armádou v rokoch 69 - 70.

Miesto hrôzy z nej však nemalo len história proroctiev tohto údolia. V dňoch Ježiša bolo údolie používané ako skládka mesta.

Údolie Gehenny bolo nielen plné odpadu, odpadu a splaškov, ale aj mŕtvych telies, ktoré sa ľudia snažili zbaviť (kvôli zločinu, chorobe, chudobe alebo hanbe).

Úradníci mesta sa občas snažili zbaviť odpadu a pokryť zápach zapálením odpadu. Pretože však bolo toľko odpadu a každý deň sa pridávalo viac, oheň nikdy nezhorel (nezomrel). Horel deň aj noc, zdanlivo vždy a navždy.

Pán Ježiš: Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Mk 9,43-53)

Kniha zjavenia považuje toto miesto za symbol večného zatratenia (Zjv 20,14): Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero.

Prorok hovorí nielen o stravujúcom ohni, ale aj o očisťujúcom – o svetle:

Ale vám, čo sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti.

Spravodlivosť tu zahŕňa moc a slávu. Tento pojem (Jeruzalemská biblia píše „Slnko“ spravodlivosti) sa vzťahuje na Krista a formoval liturgiu Vianoc a Zjavenia Pána.

 

  1. čítanie, 2 Sol 3,7-12

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí by chceli žít pohodlne a nechajú a seba pracovať iných. Svätý Pavol dnes varuje pred takým postojom.

Bratia, sami viete, ako nás treba napodobňovať,

Tým, že veriaci napodobňujú Pavla, napodobňujú (nasledujú) Ježiša. Veď on sám hovorí: Už nežijem ja, žije vo mne Kristus.

Kto nechce pracovať, nech ani neje

Všimnime si „nechce“ – to je dôležité; potom by nemohli jesť ani chorí a starí. Ide o „zlaté kresťanské pravidlo práce“.

 

  1. Evanjelium, Lk 21,5-19

Dnešné evanjeliové čítanie nás určite prekvapí: nie je často to, že Ježišove slova, ako sa zdá, sú ďaleko od bežných starosti nášho každodenného života. Čo máme z popisu zničenia chrámu a Jeruzalema? Máme naozaj záujem o tragédiu, ktorá sa stala pred dvetisíc rokmi? Proroctvo o konci sveta je nám bližšie. Kto sa však obáva o koniec sveta? V ostatnom čase skôr z pohľadu ekológie. Je pravda, že existujú hlasy, ktoré hlásajú hroziacu katastrofu. Sme zvyknutí, že dnes vidíme to isté ako včera, a tak sme presvedčený, že to nejako prejde.

V Ježišovom čase, to tak nebolo, ani na začiatku cirkvi. Prví kresťania boli presvedčení, že sa blíži koniec sveta a obávali sa dňa všeobecného súdu. Boli verní, chceli a očakávali Ježišov príchod s nádejou, že budú odmenení za ich vernosť.

-------------

Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“

To bolo úplne prirodzené, že Galilejčania prichádzajúci do Jeruzalema boli ohromení veľkoleposťou chrámu.

Pozorovanie učeníkov a ich poznámka, dala Ježišovi príležitosť k tvrdému a nečakanému kázaniu.

Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“

Ježiš má iný spôsob, ako vidieť veci. Nepozerá z pohľadu tohto sveta, na to, ako pôsobivé sa môžu veci (v tomto prípade chrám) javiť. On uvažuje o skutočnostiach ako sa javia v Božích očiach. Reakcia poslucháčov je jasná. Znepokojuje ich to, sú zvedaví kedy a ako sa to stane. Chcú vedieť, kedy nastane koniec a aké znaky im povedia, že sa to stane.

On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi!

Bez toho, aby odpovedal na ich otázky, Ježiš popisuje tri situácie, chce varovať svojich poslucháčov včas, učí ich ako by mali reagovať. Najprv hovorí, že poslednému dňu budú predchádzať falošní proroci a mesiáši, ktorí znepokoja veriacich. Potom hovorí o vojnách.

A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“

Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.

Ježiš predpovedá vojny a revolúcie, udalosti, ktoré nepovedú ešte ku koncu, ale budú tomu predchádzať.

Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“

On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi!

Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.

V druhej fáze sa situácia stane desivé. Na zemi bude vládnuť zlo. Učeníci budú prenasledovaní „pre Ježišovo meno“, teda nie preto, že sú zlí, ale preto, že sú vernými svedkami.

A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“

Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.

Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.

Na konci bude delenie a rozvrat triumfovať nad pravdou veriaci. Toto bude čas mimoriadneho svedectva, počas ktorého bude sám Kristus ochrancom a zástancom. 

Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.

Nenávidieť ich budú dokonca aj ľudia, ktorí sú s nimi príbuzní a tí, ktorých majú radi najviac. Budú ich mučiť a zabíjať.

Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“

Ježiš sa opätovne zaväzuje chrániť ich v ten deň. Potom a iba potom bude mať čas príde čas na vytrvalosť. 

-------------------

Dnešné evanjelium by nás nemalo vydesiť, ale mali by sme to brať vážne. Bez ohľadu na to, čo zlé trpíme alebo čoho sa bojíme, Boh sa o nás postará, dokonca aj o najmenších detailoch. Všetko, čo sme a všetko, čo máme, je pre neho zaujímavé, a všetko bude zachránené... za predpokladu, že sme verní, aj keď nás zradia najbližší ľudia.

Kerigmatická exegéza

Pán Ježiš v tomto úryvku prorokuje. Vyslovuje hrozné proroctvo o zničenom jeruzalemskom chráme. Prekvapení učeníci sa so strachom v očiach pýtajú, kedy sa to stane a aké bude znamenie. Ježišova odpoveď neprináša učeníkom informáciu ani o čase ani o znamení, ale varovanie, aby sa nevystrašili, nedali sa zviesť a v strachu nenaleteli falošným ohlasovateľom konca sveta. Pridáva zmienku o vojnách, zemetraseniach, hlade, nákazách a všelijakých hrôzach. Keď im Ježiš pred očami búra nádherný jeruzalemský chrám, zároveň začína stavať nový.

Proroctvo o páde chrámu a rozličných kataklizmách obsahuje v sebe ešte jedno proroctvo – proroctvo o prenasledovaní učeníkov, v ktorom sa ukáže moc Ježišovho mena. Prenasledovanie učeníkov postaví chrám Ježišovmu menu, zjaví múdrosť, ktorej nebudú môcť protivníci odolať ani protirečiť. Ježiš tu prorokuje o novom chráme, ktorým je jeho Cirkev: učeníci a generácie po nich, ktorí sa cez moc jeho mena – Ducha Svätého – stanú živým chrámom na Otcovu slávu. Budú Kristovým tajomným telom, ktoré on sám očisťuje, buduje, chráni a ktorému dáva život. Budú jeho milovanou nevestou, ktorá nesie meno milovaného ženícha. Tento nový chrám – nevesta je viac ako krásnymi kameňmi a pamätnými darmi vyzdobený jeruzalemský chrám. Táto Ježišova nevesta má na rozdiel od jeruzalemského chrámu budúcnosť. A je oveľa viac vyzdobená.

Všetky Ježišove proroctvá sa naplnili. O páde jeruzalemského chrámu máme archeologické i písomné dôkazy. Večnej a živej Kristovej nevesty sa môžeme dotknúť a v nej chváliť Ženíchovo meno. Radosť nevesty zo Ženícha je väčšia než prenasledovanie kvôli Ženíchovmu menu. On sám jej sľúbil, že sa naveky nemusí starať a báť o účes. Vzorový príbeh Panny Márie, jej bolestí pre Ježišovo meno i jej oslávenia, je v tomto veľmi poučný a povzbudivý pre nás všetkých.

Štefan Novotný

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/997-33-nedela-v-cezrocnom-obdobi-deti-3

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/996-33-nedela-v-cezrocnom-obdobi-2




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.