Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Jedine človek sa zamýšľa nad budúcnosťou. Preto sa na ňu zodpovedne pripravuje. Dnešné stretnutie nám môže v tomto smere môže pomôcť v dvoch smeroch; Aká je naša najposlednejšia budúcnosť a ako sa na ňu dobre pripraviť.

Otázky na začiatok nášho stretnutia: Myslím zodpovedne na svoju budúcnosť?

Uvedenie do čítaní:

  1. čítanie, Iz 66,18-21

Keďže dnes máme prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, priblížme si túto osobnosť.

Prorok Izaiáš:

Pôvod mena: z hebr. Ješahjáhub – Jahve spasí; Jahve je spása. Narodil sa okolo r. 770 pred Kristom v Jeruzaleme. Bol ženatý a jeho manželka sa spomína ako prorokyňa. Mal aspoň dvoch synov a dal im symbolické mená, ktoré vystihovali podstatu jeho prorockého poslania: Šeár-jašúb (zvyšok sa obráti, zvyšok sa vráti) a Mahér-šalál- -chaš-baz (náhla korisť, rýchla lúpež). Izaiáš pochádzal z aristokratickej rodiny a začal pôsobiť v poslednom roku panovania kráľa Achaza (740 pred Kr. v Jeruzaleme.

Jeho styky s judským kráľovským dvorom, vzdelanie, kultúrny a politický rozhľad a najmä vynikajúce duchovné vlastnosti, ktorými bol obdarovaný, ho plne kvalifikovali na jeho budúce prorocké poslanie – byť hovorcom Boha medzi ľudom. Ako prorok pôsobil v čase panovania troch judských kráľov, keď toto kráľovstvo prežívalo vážnu náboženskú a politickú krízu. Izaiáš varoval kráľov pred spojenectvom s Asýrčanmi a Egypťanmi. Účinkoval väčšinou v Judskom (Južnom) kráľovstve. Prorokoval však niekedy aj proti Izraelskému (Severnému) kráľovstvu.

Život proroka bol veľmi pohnutý. Neustále sa musel boriť s nevierou ľudu, ktorému bol prorokom. Pôsobil po prorokoch Amosovi a Ozeášovi a bol súčasníkom proroka Micheáša. Prevyšuje ich však nielen literárnymi schopnosťami, ale najmä teologickou náplňou svojich prorockých rečí. Izaiáš býva nazývaný evanjelistom Starého zákona. Tým, že mal veľké nadanie a vzdelanie mal aj množstvo učeníkov, takže mnohí hovoria o Izaiášovej škole, ktorá jeho posolstvo potom odovzdávala z generácie na generáciu.

Podľa babylónskeho Talmudu a kresťanskej Tradície Izaiáš zomrel mučeníckou smrťou za vlády kráľa Manassesa (687 – 642). Gréckokatolícka a právoslavna cirkev si ho pripomínajú 9. mája.

Izaiáš predpovedal príchod Mesiáša Emanuela, jeho utrpenie ako aj návrat Izraela k Bohu. Zvestoval súd nad márnymi nádejami a sľuboval nový vek Pánov). Kniha však obsahuje aj neskoršiu tradíciu na podobnú tému.

Kniha proroka Izaiáša (skratka Iz) sa zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi „veľkých prorokov“. V Novom zákone je to najcitovanejšia prorocká kniha.

Zbierky prorockých rečí podľa biblistov pochádzajú od Izaiáša (8. stor. pred Kr.) a ďalších dvoch neznámych prorokov (nazývaných Deutero-Izaiáš a Trito-Izaiáš; Nasvedčujú tomu rôzne obsahové a iné rozdiely v texte.

Kniha má 66 hláv (kapitol) a člení sa na tri časti.

V prvej časti (Izaiáš 1-39) hovorí o tom, ako Izaiáš mával zjavenia o Božej transcendencii a ostro vystupuje proti intrigám. Jediné, čo môže zachovať izraelský národ, je vernosť Božiemu zákonu. Bojoval proti kráľovi Achazovi, ktorý obetoval syna bôžikom. Z jednej strany karhá, ale z druhej strany sľubuje, že príde dieťa, ktoré ich spasí, zachráni – Emanuel. Po Achazovi sa stal kráľom Ezechiáš. Ten chcel uskutočniť reformy a Izaiáš sa stal jeho poradcom. Asýrčania napádali aj Judské kráľovstvo, ale Izaiáš hovoril, že sa nemajú vzdať. Roku 701 bol Jeruzalem ešte zachránený. Po Ezechiášovej smrti upadol Izaiáš do nemilosti, ale stále sa snažil povzbudiť ľud. Jeho proroctvá končia: Emanuel príde a spasí ľud.

Druhá časť (Izaiáš 40-55; Deutero-Izaiáš) bola napísaná ku koncu exilu. Opisuje ťažké obdobie, keď chcel potešiť izraelský národ a snažil sa odpovedať na otázky. Hlásal, že babylonské božstvá padnú. V tomto období badať príklon k univerzalizmu, Boh stvoril celý svet a je Pánom histórie.

Keď dal kráľ Kýros Židom slobodu, začali uvažovať či to nie je Mesiáš. Ale Izaiáš vravel, že Mesiáš nebude bojovník ale pokorný služobník, ktorý ich obnoví z vnútra a dá život mnohým, čo Židia nikdy nepochopili. Keď sa vrátili do Judska, mestá boli zničené, žili tu cudzie národy a boli proti nim ešte aj Samaritáni. Mysleli si, že prosby prorokov sa vyplnia hneď. Riešila sa tiež otázka, či postaviť, alebo nepostaviť chrám.

Autor tretej časti (Izaiáš 56-66; Trito-Izaiáš) je anonymný prorok, ktorého spis pridali k Izaiášovi. Je proti pesimistom, dáva Židom znovu odvahu a hovorí, že príčinou prekážok je hriech. Vraví, že Boh čoskoro ustanoví nový svet, že Boh je otec, ktorý odpúšťa a je verný svojmu ľudu. V otázke cudzincov je za to, aby mali prístup do chrámu, ale aby mali vyhradené miesto vzadu. Opisuje blaho Jeruzalemu aj obnovenie chrámu roku 515 pred Kr. za Nehemiáša a Ezdraša.

Poznámky k dnešnému textu:

Dnešný text je z tretej časti, ktorý je aj záverom knihy. Hovorí o tom, že všetky národy sa obrátia a privedú roztratených Izraelitov naspäť do Jeruzalema ako obetu Bohu, no večné prísľuby dostane Izrael. Je tu vyjadrený univerzalizmus (spása pre všetky národy) a partikularizmus (spása pre Izrael) ako nikde inde v Starom zákone.

Toto hovorí Pán: „Ja poznám ich skutky aj ich myšlienky, prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu. Dám im znamenie a niektorých z tých, čo sa zachránili, pošlem k národom

Títo „misionári“ sú obrátení pohania, čo je prekvapujúce.

Taršiša – Španielsko , Pútu – nejaký africký kmeň, Lúdu - Lýdia, Mošocha – lukostrelci a Rošu - Frýgia, Tubala - Cilícia a Javana - Jóni Gréci, na ďaleké ostrovy k tým, ktorí o mne nepočuli a nevideli moju slávu, a budú ohlasovať moju slávu národom.

Ony privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov ako obetný dar Pánovi na koňoch a vozoch, na nosidlách, na muliciach a na ťavách na môj svätý vrch, do Jeruzalema, hovorí Pán. Tak ako synovia Izraela prinášajú obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. A vyberiem si aj z nich kňazov a levitov, hovorí Pán.“

Obrátení pohania budú mať prístup k funkciám pri bohoslužbe – nezvyčajné! V Novom zákone bude kňazská služba sprístupnená všetkým, ktorých si vyberie Boh.

  1. čítanie, Hebr 12, 5 - 7. 11 - 13

Nikdy asi nepochopíme zmysel hrozného tajomstva - utrpenia vo svete a v našom živote. Autor dnešnej epištoly naznačuje jednu kladnú stránku ľudského utrpenia. Vychováva nás, upevňuje vôľu, učí vytrvalosti.

Na zamyslenie:

„V tej škole je učiteľ, ktorý veľmi bije žiakov!” Keby sa niečo takého naozaj stalo, dlho by ten učiteľ na tej škole neučil. Prepustili by ho zo školstva, možno by skončil i pred súdom.

Pre výchovnú metódu pomocou bitky máme dnes málo porozumenia. Ale ešte v polovici minulého storočia to bolo i u nás ináč: „Škoda každej rany, ktorá padne mimo,” hovorievalo sa. Tiež: „Kto nechce počuť, ten musí cítiť”. Staré egyptská pedagogická zásada znelá: „Lode a chlapci sa riadia odzadu“ A kdekto z nás starých si ešte pamätá, ako chutnal remeň, palica i „stručne ručne“.

V dobách, kedy vznikali knihy Starého a Nového zákona, patrila bitka k normálnym prejavom výchovnej a otcovskej starostlivosti. Kto deti netrestá, ten ich nemá rád, ten sa o ne nezaujíma, ten nedbá o ich výchovu, - mienili vtedy.

V tomto zmysle v čítaní z listu Hebrejom čítame: „Pán trestá toho, koho má rád. Šľahá každého, koho uznáva za svojho syna. Koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.

Malo by teda platiť že, trápenie, nešťastie, nemoc, smrť, to že majú byť prejavy otcovskej vychovávateľskej lásky a starostlivosti Božej? Žiaden dnešný človek toto nepochopí.

Od neveriacich počuť: Ak existuje ten váš Boh, tak niet na neho žiadne spoľahnutie. Občas niekomu pomôže, ako tvrdíte, ale množstvo ľudí necháva v hroznom trápení. A často to počuť i od veriacich, keď sa ocitnú v ťažkostiach.

Ako môže byť utrpenie prejavom lásky Božej?

Čo to je za konštatovanie: Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje!?

Toto starozákonné myslenie z listu Židom je nám dnes cudzie. Môžeme si síce predstaviť, ako to asi tí dávni ľudia mysleli. Podľa podobenstva z Izaiáša (28, 23 -29) o hospodárovi, ktorý tiež musí činiť pôde násilie, aby sa zúrodnila. Musí ju orať, prerývať, obracať, valcovať, valcom utláčať. Až potom sa pole stane úrodným polom.

Ale až Ježišovo kázanie o pšeničnom zrne, ktoré musí umrieť, aby vydalo úrodu, nám naznačuje, že smrť veriaceho nie je trestom hrozného božstva, ale branou do otcovského domova.

Ale až pohlaď na Ježiša sužovaného bičovaného, pohlaď na Ježiša trpiaceho, na úmrtnom lôžku kríža nám naznačuje, že bolesť, nemoc a trápenie nie je dielo sadistického vychovávateľa, ale má výkupnú hodnotu zmierenia a obeti.

Pre mnoho ľudí je utrpenie len čosi nezmyselné. Mnohých to rozvráti. Nám, veriacim kresťanom, sa tu naznačuje, ako brať trápenie ako horký liek, ako ho po vzore Kristovom obetovať na zmier za sebe a za iných. Ale napriek tomu zostane utrpenie vždy utrpením, niečím proti samej podstate ľudskej túžby, zmyslu života.
Hrozné tajomstvo utrpenie vo svete a v našom živote asi nepochopíme nikdy. Ešte že sa môžeme pridržať uistenia, že Boh nechce človeku nikdy nič zlého, že Boh je vždy a vždy pre život, že má pravdu evanjelista Ján, keď vyhlasuje, že Boh je len a len Láska.

Poznámky k tomuto textu:

Bratia, zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“

Kniha prísloví 3,11-12

Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal?

Z pohľadu viery sú skúšky súčasťou božej výchovy voči svojim deťom. Je to podľa starozákonnej predstavy (pojem – „výchova nápravou“) na skúšky s sa pozerá ako na možnosť nápravy a je dôkazom božieho otcovstva. Viď zamyslenie k tomuto čítaniu.

Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.

Skúsenosť s výchovou nás učí, že náročnosť sa vypláca. Koľko veľkých ľudí je vďačných rodičov za to, že ich k niečomu „dotlačili“

Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.

Pripomeňme si, že list je adresovaný kresťanom zo židovstva, ktorým sa zdá, že už veľa pre vieru v Ježiša strácajú (často emigrácia, opustenie rodín, prenasledovanie). Autor ich citátmi, ktoré sú z Izaiáša 35,3 a Prísloví 4,26, chce povzbudiť.

  1. Evanjelium, Lk 13, 22 - 30

Hlavná téma dnešného evanjelia je zavrhnutie neveriacich Židov a povolanie pohanov. Nepomôžu rasové zväzky s Ježišom ak nekonajú podľa vôle Božej. Oni prví stanú sa poslednými a budú pozerať ako pohania zaberajú ich miesto.

Je to vlastne v duchu proroka Izaiáša – 1. čítanie.

Podnet k Pochodu za život na dnešnú nedeľu, podľa biskupa Mons. J. Haľka

Tým, ktorí sú vidinou kariéry a rýchleho mediálneho úspechu pokúšaní riediť Ježišovo učenie v mene pochybnej politickej korektnosti, všetkým tým Ježiš v dnešnom evanjeliu odkazuje: nefalšujte moje učenie, ktoré nie je o pohodlnej ceste do širokej brány! Vstupujte úzkou bránou náročnej pravdy o nedotknuteľnosti života, ktorý nie je súkromnou hračkou človeka, ale posvätným darom Stvoriteľa. Darom, za ktorý sa oplatí nasadiť aj kráčajúc proti prúdu, a tak trpieť, ba aj obetovať vlastný život.

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/899-21-nedela-v-cezrocnom-obdobi-2




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.