Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie zo bohoslužby:

Dnes budeme počuť ako Peter a apoštoli argumentujú, že treba viac poslúchať Boha ako ľudí. Ak sa aj my stotožníme s presvedčením apoštolov, staneme sa spoľahlivými spolupracovníkmi Boha na zemi. Preto musíme do tohto typu vyznania viery postupne dorastať. Aj v našom živote by sa mali odohrať také zmeny ako v prípade apoštolov.

Na úvod svätej omše najskôr pouvažujme nad sebou či dávame na prvé miesto vôľu Božiu, či sa vôbec nad ňou zamýšľame a či ju hľadáme.

Rozbor textu (podľa P. Ing. Aleš Opatrný):

  1. čítanie, Sk 5,27-32.40b-41

Písmo vidí apoštolov predovšetkým ako svedkov Ježišovej smrti a vzkriesenia a ďalej ako svedkov záchrany a z toho plynúcej nádeje. Apoštolovia a prvý kresťania vôbec (Mária z Magdaléna, Pavol atď.) nie sú „svätci od narodenia", ani „roztomilí hriešnici", ani ľudia, ktorí to „dobre mysleli", ale sú to obrátení a zachránení hriešnici. Svedčia v prvom rade faktom svojej osobnej záchrany. Toto svedectvo pokračuje - svedkovia sú apoštoli a „rovnako i Duch svätý, ktorého Boh dal tým, ktorí ho počúvajú" - teda uverivší kresťania sú nositelia Ducha a ten sám je v nich svedkom. To je viac než len náš upotený kopec dobrých skutkov.
Aby mohol človek byť svedkom, musí „Boha viac poslúchať ako ľudí". Dôvod? Okrem iného ten, ktorý je v našom texte: „Vy, ste Ježiša zavesili na drevo a zavraždili“, ste teda pôvodcovia smrti. Ale Boh ho vzkriesil - je pôvodcom života. Je teda zrejmé, že je treba jeho, pôvodcu života, počúvať, a nie vás, pôvodcu smrti.

Táto línia sa tiahne celými dejinami. Ľudia, fascinovaní nebezpečím smrti (v plnom i prenesenom slova zmysle) a prakticky neveriaci vo vzkriesenie, budú samozrejme počúvať ľudí, aby sa smrti vyhli a unikne im tak pôvodca večného a už plného života - Boh. To je i paradox i tragédia.

Posledná veta vyzerá podivne - prečo by sa človek tešil z toho, „znášajú potupu“? Ak je ale príkorie spôsobené tými, ktorí Krista popierajú, je len potvrdením toho, že skutočne stojíme na „svojej", teda Ježišove, strane. A tak je vlastne potvrdením hodnoty toho, v čo veríme.

Cez všetky možné nedorozumenia a omyly je nutné si všimnúť tvrdenie nášho úryvku, že svedkom Krista je Duch svätý v nás. Nielenže toto tvrdenie človeka oslobodzuje od množstva bremien (urputná alebo horúčkovitá snaha o svedectvo), ale odkazuje ho tiež do hraníc skromnosti. Slová Jána Krstiteľa „on musí rásť, ale ja sa umenšovať" platí pre každého kresťana.

  1. čítanie, Zj 5,11-14

Je tu vlastne vyjadrené to, čo čítame v 1 Kor 1,22-25. Nielen však tu. Celá kniha Zjavenia sa dá tiež chápať ako vyjadrenie triumfu ukrižovaného Baránka. K pochopeniu postavy Baránka je treba však brať do úvahy starozákonné texty o vyvedení z Egypta a o Baránkovej hostine.

Pokračuje tu téma, ktoré sa tiahne celou knihou - nad neutešeným stavom slabej a už prenasledovanej a ohrozenej mladej cirkvi, nad bezmocnosťou a snáď i zúfalstvom nad tým, že Pán neprichádza, hoci bol tak silne a tak skoro očakávaný, presvíta nebeská skutočnosť. Pán je vskutku osláveným Baránkom a to čo sa deje v nebi (myriady myriád a tisíce tisícov oslavujúcich v kontrastu k biede pozemskej skutočnosti, pozemských spoločenstiev), má večnú platnosť, trvalú, nezvratnú. Do ľudských postupujúcich dejín sa to musí premietnuť. Beznádej je odmietnutá.

Má byť uznaná Baránkova česť, sláva a moc. Tieto slová označujú skutočnosti, po ktorých svet túžil a túži, ale bez Boha. Tu sú tieto hodnoty získané ukrižovaným Baránkom, ktorý zomrel zástupnou smrťou, a preto nikoho neohrozuje. Keď sa ich ale zmocní človek bez Boha, je z toho, nešťastie, ohrozenie druhých. Nezabudnime, že pohoršenie kríža sa nedá odstrániť bez straty vlastného kresťanstva. Tieto nesmierne hodnoty získal Baránok cestou kríža, teda cestou slabosti a neúspešnosti. Tato cesta človeku spravidla nechutí.

Evanjelium, Ján 21,1-19

Vzkriesený Ježiš nie je tu (ani v inom príbehu) nijako a nikdy „privolávaný". Objavuje sa kde a ako chce. Aj naďalej má úplne iniciatívu na svojej strane: lov rýb sa vydarí podľa neho a len jeho zásluhou, pozýva k jedlu, rozohráva dialóg s Petrom, hovorí mu, čím bude, čo od neho chce. Ak je teda tomu tak, potom samozrejme môžeme a máme i my čakať na iniciatívu od Ježiša, ak sme jeho učeníci. Ochota poslúchnuť musí byť u nás rovnako silná, ako u tých rybárov - hoci im radil „neodborník"!

Všimneme si, že Ježiš nevyvolil za pastiera toho učeníka, ktorého miloval najviac (Jána), ale toho, ktorý bol prudký, ktorý ho miloval, ktorý ho zradil, ale ktorého napriek tomu všetkému považoval za najvhodnejšieho.

K úvahe

Zmŕtvychvstanie je obratom. Obratom od tmy ku svetlu, od strachu, márnosti a nezmyselnosti noci k novej úlohe, novej nádeji, novej budúcnosti. Kdekoľvek Ježiš vstúpi na breh nášho života, tam začína nové ráno. Tam získava život zmysel a hodnotu.

Myšlienky k príhovoru Ján 21,1-19

Kde hľadať vzkrieseného Ježiša? Ako poznať, čo odo mňa chce? Ako to urobiť, aby ma neminul...? To sú ušľachtilé otázky, ale zároveň aj zbytočné. Ak sa podívame do evanjelií, vidíme situáciu skôr opačnú: Ježiš prichádza za svojimi učeníkmi. A to pred svojim vzkrieseniam, i po ňom. Ježiš je tým, kto začína hovor. Ježiš je ten, kto dáva radu. A Ježiša poslúchajú niekedy tí, ktorí mu uveria a ktorí ho berú vážne a inokedy tí, ktorí si myslia, že poznajú veci lepšie než on, že by ich skôr mal poslúchnuť on sám.

Pre mňa samotného z toho vyplýva úplne praktická otázka: kde stojím ja? Som tým, kto počúva, kto vníma, kto uskutočňuje Ježišovo slovo? Som tým, kto vie, že Ježiš vie, čo je treba? Som tým, kto verí, že Ježiš poradí lepšie i tam, kde som presvedčený, že veci dobre poznám? Veď pri rybolove, o ktorom sme počuli v evanjeliu, radil skúseným profesionálom - rybárom! A radil im niečo, čo žiaden rybár nemohol urobiť, totiž spustiť siete vo dne a nie v noci. A predsa stálo za to poslúchnuť ho!

Nechajme sa tým povzbudiť. Začneme si robiť starosti nad tým, ako Ježišovo slovo vnímame. Televízia ani noviny nám toto slovo väčšinou odovzdávať nebudú. Ale slovo Písma a učenie cirkvi nám ho odovzdávajú stále! Ide o to, správať sa naozaj ako učeník: teda počúvať a učiť sa. Počúvať, učiť sa a robiť to, čo náš Majster a Pán hovorí. Nevystačiť si s vlastnými skúsenosťami. Nepresadzovať si len svoje. Ale v prvom rade stretávať sa s Ježišovým slovom a počuť ho. Počúvať ho pozornejšie a s väčším záujmom než akékoľvek správy, než akékoľvek senzácie, než čokoľvek iného. Veď kto iný nám ukazuje cestu ku skutočnej pravde, ku skutočnému dobru, k cieľu v nebi? Kto iný, než Ježiš, ukrižovaný a vzkriesený, živý, ten, ktorý hovorí vo svojej cirkvi?

Vo chvíli, keď Ježiša mnohí opúšťali, Peter hovorí: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slova večného života". To neplatilo len vtedy, to platí i dnes. A bude to platiť až do konca sveta. Takže - venujem Ježišovmu slovu pozornosť? Je to pre mňa jeho slovo prvé, najdôležitejšie? Nič iného si toto slovo nezaslúži.

Pozrite tiež (pre detí): https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/677-3-velkonocna-nedela-deti-2




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.