Príprava na sväté prijímanie.
Už ste išli na nejakú oslavu? Ako ste sa pripravili? (Nejaký dar, obliekli...)
Ako sa pripravujeme na sv. omšu? Čo je tam dôležité?
V dnešnom evanjeliu sme počuli ako Pán Ježiš urobil poriadok v chráme, ktorý bol samozrejme úplne inakší ako naše kostoly. Aj inú funkciu mal. Predsa: V čom by tu urobil poriadok?
Pozerá Pán Ježiš na vonkajšok? Dne sme počuli aj toto: Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.
Takže pozerá na nás akí sme. Preto na úvod sv. omše ľutujeme naše hriechy. Preto sa na sv. omšu pripravujeme ináč. Povieme si to na príklade dievčatá, ktoré sa pripravovalo na 1. sv. prijímanie. Volala sa Mária.
Mama ju nevolala Marienka, ani Mária, to sa jej zdalo nemoderné. Radšej je skracovala meno na Ria. To znelo zahranične a moderne! A tak aj dcérku vychovávala - moderne. Vždy musela mať značkové veci, najlepší mobil a musela vyzerať ako bábika Barbie. Mama sa v nej videla. A keď Riu chválila aj krstná mať, aj Mária si začala namýšľať o svojej kráse. Blížilo sa prvé sv. prijímanie.
Čo je najdôležitejšie pri sv. prijímaní? ...
Oni za najdôležitejšie považovali aká bude hostina, akých význačných ľudí povolať, kto aký dar donesie a nadovšetko ako bude vyzerať ich Ria. Otec bol v tomto smere dosť triezvy, lebo to stálo dosť peňazí, ale čo by neurobil pre svoju princezničku!
Keď bolo stretnutie rodičov a keď odhlasovali, že deti budú mať rovnaké pekné biele šaty, jej matku ani len nenapadlo, žeby aj Ria mala mať nejaké handry – ako to nazvala. Ona musí byť inakšia. Otca skoro roztrhlo od zlosti keď vyplácal šaty. Ria sa každému predvádzala, lichotilo jej aká je krásna. Do uši sa jej dostalo, že bude miss – prijímania.
Bolo to už v týždni, keď mali ísť na sv. prijímanie a Ria si večer skúšala vo svojej izbe šaty. Otec zbadal, že svieti, prišiel do izby a zavelil: Dosť, lebo ti to vyhodím. Ide sa spať! Ria počúvla, ale ako zaspávala predstavovala si, že je princeznou, aká je krásna v tých šatách...
Predstavte si, ešte vstala, aby otec nezbadal svetlo, sklo na dverách zakryla dekou a zapálila iba sviečky. A to bola nádhera! Prechádzala sa pomedzi sviečky ako princezná, zatvorila oči a cítila sa ako v paláci. Naraz zbadala aj ohňostroj. To si teda myslela. Ako tancovala popri sviečkach chytili sa jej šaty, boli z nejakého horľavého materiálu. Oná spanikárila, potkla sa spadla na ďalšiu sviečku a začal jej horieť venček na hlave. Začala kričať, našťastie pribehol starší brat, ten na ňu hodil deku a tak oheň uhasil. Lenže Ria musela ísť do nemocnice. Najhoršie bolo, že mala nielen ohorené vlasy, ale na čele aj jazvu.
Prvé sv. prijímanie bolo bez Márie. Kňaz ju išiel navštíviť poobede do nemocnice. Boli tam aj rodičia a pýtali sa kedy bude môcť ísť Mária na sv. prijímanie. Navrhli, žeby to bolo v septembri a tak trochu sa možno aj tešili, že bude sama a vynikne. Nejako ich to neprešlo. Možno si pomyslíme: Jediná a tak aj určite najkrajšia – veď bude sama. Ale to by sme ich upodozrievali a z našej strany by to bola škodoradosť.
Viete ako to dopadlo? Ani by ste neverili, ale Mária, povedala: Bola to všetko moja chyba. Bola som pyšná a márnivá. To bolo ako verejná spoveď, však! A nie je dôležité to ako budem vyzerať. Ja sa tu v nemocnici pekne pripravím na spoveď, vyspovedám a donesiete mi Pána Ježiša do nemocnice.
A to bolo prvé sväté prijímanie márnivej Rie. Ale ona už márnivá nebola.
A aj keď bolo 1. sv. prijímanie v nemocnici a pyžame, asi sa Pánu Ježišovi najviac páčilo. Čo poviete na to vy? Čo sa páčilo Pánu Ježišovi na Marienke?
Nepodobáte sa Rii v niečom? Čo by bolo treba napraviť? Z čoho sa vyspovedať? Čo je najdôležitejšie pri sv. prijímaní?
Modlíme sa:
Bratia a sestry, milé deti, všetci sa zjednocujeme v túžbe byť verní nášmu Pánovi. Preto ho prosme, aby nás vždy viedol k sebe.
(Volajme: Pane, vyslyš nás.)
- Aby nás Cirkev učila správne veriť a viedla k úprimnej vernosti Kristovi,
prosme Pána.
- Aby ľudia pri prijímaní sviatosti nepozerali len na vonkajšiu slávnosť, ale na Pána Ježiša,
prosme Pána.
- Aby sme sa úctivo správali pri svätej omši a pobožnostiach
prosme Pána.
- Aby sme sa pýchou neodlučovali od Ježiša a ľudí,
prosme Pána.
- Aby sme dokázali odolávať pokušeniam, ktoré nás odvádzajú od Ježiša,
prosme Pána.
- Aby naše prvoprijímajúce deti a ich rodiny žili v pokoji a láske,
prosme Pána.
Pane Ježišu,
len v tebe môžeme nájsť všetci pravú jednotu;
prosíme ťa, vyslyš naše prosby
a obdaruj nás všetkých
vzájomnou láskou a milosrdenstvom.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Turzovka, 8.3.2015