Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Pôstna doba je dobou vrcholiacej prípravy katechumenov na krst a pre nás dobou prípravy na obnovu krstu. A krst - to je naše vyvedenie nie z Egypta, ale prechod do slobôd Božích detí. A práve o túto slobodu ide. Ešte presnejšie: ide nám o to, aby sme slobodu Božích detí odhalili aj v podmienkach nášho života. Aby život s Bohom bol zdroj našej nezávislosti vo svete. Aby sme sa dostali z každého otroctva hriechu do Božej slobody. Chceme to dosiahnuť, napríklad aj tým, aby sme v pôstnej dobe venovali pozornosť v prvom rade Bohu - jeho slovu, jeho sľubom, aby sme mu zas o niečo viacej porozumeli. Keby sme venovali pozornosť len sami sebe, bola by to veľká pošetilosť. A nič by nám to nepomohlo. Zostali by sme v otroctve svojich predstav, hriechov, neuskutočnených plánov a nesplnených prianí. Teda neslobodní.

Ľutujme úprimne každú pripútanosť.

Rozbor textu (podľa P. Ing. Aleš Opatrný):

  1. čítanie, Dt 26,4-10

Vyslobodenie z Egypta bolo pre Izrael základnou skúsenosťou s Bohom. Spoznali v tom Boha oslobodzujúceho, ktorý počul - videl - vyviedol. A to, čo obetujúci Izraelita má, je Boží dar - od Boha dostal zem i úrodu.

Náš text predstavuje vlastne veľmi štylizovanú pripomienku udalostí oslobodenia z Egypta. I tak je ale úplne jednoznačným vyznaním a uznaním, že Boh otcov, je na rozdiel od nepravých božstiev, medzi ktorých patril i faraón, Bohom oslobodzujúcim, teda skutočným Bohom.

K úvahe

Tento text nie je od nášho života vzdialený tak, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Boh neprestal byť Bohom, ktorý počuje - vidí - vyvádza z otroctva. Je tu ale dvoje nebezpečenstvo zlej interpretácie: to prvé by sa dala nazvať ako „príliš hmotné". Je to totiž predstava, že Boh nás musí vyviesť hlavne, alebo iba z pozemskej biedy do zeme dostatku a hojnosti, alebo z našej osobnej tiesne, akou je napríklad choroba, do šťastnej pozemskej skutočnosti, ktorú môže predstavovať zdravie. Potom sa však možno človek nebude ďalej starať ani o Boha, ani o smrť. Tým druhým nebezpečím je zase prílišná špiritualizácia: v nej je oslobodenie predstavované ako záležitosť čisto vnútorné, bez prejavu vo vonkajších okolnostiach a skutočnostiach. Nás teda musí zaujímať, ako máme rozumieť tomuto textu vo svetle Kristovom, teda ako kresťania.

Oslobodenie Židov z Egypta bolo veľkým činom, a predsa len predbežným - bolo to vyslobodenie pravé, ale nedokonalé. Bolo to totiž vyslobodenie len z vonkajších síl. Izrael, putujúci po púšti, mal síce túto vonkajšiu slobodu ďalej, ale nebol slobodný od zla vnútri - ktorým bola nedôvera, reptanie, túžba po viditeľnom božstve (zlaté tele), ako čítame v knihe Exodus. Vyslobodenie z Egypta bolo prvou a nutnou etapou. Až potom mohla nasledovať etapa ďalšia - poznanie Boha, na ktorého bol ľud v púšti úplne odkázaný. A až neskôr, po dlhej dobe, prichádza Ježiš, ktorý oslobodenie dokonáva. Sám je slobodný, a to nielen ako Boží syn, ale i ako človek, ako počujeme v dnešnom evanjeliu. Je totiž plný Ducha a je slobodný od zla, ktoré si ho chcelo podrobiť („ak sa pokloníš predo mnou... dám ti to") a zaviazať.

Boh i dnes počuje, vidí a vyvádza prostredníctvom Ježiša. Aj dnes to znamená dať sa na cestu, ktorou sme predtým nešli. Pôstna doba teda má byť cestou k oslobodeniu. Preto je treba najskôr si uvedomiť, čo nás púta, viaže a ťaží, v čom je naša bieda. V ďalších pôstnych nedeliach potom budeme cestu oslobodenia sledovať takto:

  1. nedeľa - istotou našej cesty je zmluva
  2. nedeľa - Boh je ten, kto je s nami
  3. nedeľa - zmierenie je cestou ku slobode
  4. nedeľa - Kristus je našou zasľúbenou zemou
  1. čítanie, Rím 10, 8-13

Apoštolovi Pavlovi v jeho neúnavnej činnosti nejde len o nejaké zlepšenie života, zlepšenie jeho kvality. Ide mu o spásu a v tejto časti listu Rimanom o spásu Židov.

Po prípravnej činnosti Mojžiša a jeho zákona prichádza Ježiš. Jeho vzkriesenie ukazuje Pavol ako základný a zásadný obsah viery kresťana. Z viery v vzkriesenie potom rastie praktický postoj: Ježiš je Pán, teda zvrchovaná a všetko prevyšujúca osoba. Tato viera musí byť v srdci - vnútri človeka, v centre jeho bytia. Ale nielen to. Musí byť i „v ústach" - musí byť vyznávaná. Ježiš a nim spôsobená záchrana sa musí stáť známou. Neprišiel ako majster tajného učenia, ani ako osobný utešovateľ, ale ako záchranca všetkých.

  1. Evanjelium, Lk 4,1-13

Ježiš prišiel plný Ducha. Duch ho vodil po púšti, a to práve tam, kde ho diabol pokúšal. A keď ten odišiel, neodišiel navždy, ale len „na čas“. Toto všetko sa dosť stráca popri hlavnej výpovedi o odmietnutí pokušení. A predsa je potrebné vidieť i to.

Ježišovo pokušenie potom celú Spasiteľovu postavu približuje nášmu životu. Pokušenie je naším každodenným údelom. Duch zla svoju prácu nevzdáva. Nie je to ale absolútne mocný protivník, totiž taký, ktorý by bol rovnocenný Bohu. Človek je postavený do tohoto sveta a v ňom patrí v zásade Bohu. Toto sa diabol snaží prekaziť. Skúša pevnosť tejto väzby. A človek môže byť zrejme i Duchom vedený do tejto skúšky. Ale skúška nie je to isté, čo prehra. Naviac je časovo ohraničená a bude sa zrejme opakovať („odišiel na čas"). V tej skúške je treba povedať s Ježišom diablovi jasné „nie" - kompromisy sú zhubné.

Pastiersky list žilinského biskupa na Prvú pôstnu nedeľu

Milovaní, čítanie z Piatej Mojžišovej knihy nám dnes prinieslo krásne vyznanie verného pastiera a vodcu izraelského ľudu Mojžiša: „My sme volali k Pánovi, Bohu svojich otcov, a on nás vypočul.” (Dt 26,7). Je to výkrik dôvery, posilnenej skúsenosťou so živým Bohom, ktorý verne stojí pri svojom ľude. Ľude, ktorý je na ceste, je vyvoleným Božím ľudom, no napriek tomu neustále potrebuje povzbudzovanie, aby kráčal dobrou cestou. Musí si vždy znova pripomínať Božie milosrdné a zhovievavé konanie, aby bol nanovo ochotný prijať výzvu k obráteniu, k zmene srdca, ku konaniu dobra.

Vlani sme začali nové desaťročie života našej diecézy. Čo prinesie a aké bude, je naplno v Božích rukách. On však počíta aj s nami, s naším úsilím a horlivosťou,
s využitím darov, ktoré sme od neho prijali. A tak budúcnosť našej diecézy závisí aj od nás. Lebo diecéza, to si aj Ty, Tvoja rodina, naša farnosť, naše spoločenstvo. Diecéza je náš spoločný priestor, v ktorom slávime Boha, pomáhame núdznym, prehlbujeme našu vieru, ohlasujeme evanjelium a tvoríme spoločenstvo.

Naši patróni a sprievodcovia na duchovnej ceste, svätí Cyril a Metod, ktorým je diecéza zasvätená, sú našimi priateľmi a pomocníkmi v tomto kráčaní. Oni nasadili svoje sily a duchovné schopnosti, všetky dary, ktoré dostali od Boha, aby priniesli evanjelium našim predkom. S ich pomocou chceme aj my hľadať, ako byť tvorivými, radostnými ohlasovateľmi evanjelia našimi životmi aj našimi ústami, lebo to je poslanie diecézy i celej cirkvi, to je poslanie každej farnosti i rodiny aj každého kresťana.

Slovo evanjelia, ktoré máme ohlasovať, je blízko nás, v našom srdci, ako píše apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní. A predsa sme stále ohrozovaní nepriateľom Božieho slova: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek.‘“ Diabol pokračuje: „Dám ti všetky kráľovstvá sveta, ich moc a slávu. Ak sa mi budeš klaňať.” Ježiš mu povedal: „Je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ A nové pokušenie: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu“. Ježiš mu odvetil: „Je povedané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“ (porov. Lk 4, 1-13)

Aj dnes sa stretávame s falošnými ponukami a vidinami rýchleho nasýtenia či ľahkého zbohatnutia a riskantného chvíľkového dobrodružstva. Preto potrebujeme spoločne volať k Pánovi a vzájomne sa povzbudzovať, aby sme nachádzali cesty skutočného dobra. Aby sme nežili pre jedlo, ale z jedla. Aby našou slávou boli naše dobré vzťahy a našou mocou láska a ochota k odpusteniu. A našim dobrodružstvom nasledovanie Krista v najpestrejšej rôznosti ľudských ciest a poslaní, ako nám to ukazujú životy svätých.

Práve preto chceme na začiatku tohto pôstneho obdobia spoločne vykročiť na cestu obnovy života a vzťahov a chceme podporiť tvorivosť každého z vás, kto sa bude chcieť podeliť so svojimi víziami a myšlienkami, ako žiť plnšie evanjelium v dnešnom svete. Som vďačný, že aj za prvé desaťročie života diecézy – najmä počas pastoračných návštev – som mal možnosť vidieť a zažiť mnoho duchovnej horlivosti a tvorivosti v našich farnostiach, školách, spoločenstvách. Veľmi si želám, aby sme sa navzájom obohacovali týmito darmi, aby nik nezostal na okraji, sám a nepovšimnutý so svojimi ťažkosťami. Aby sme sa navzájom počúvali a zdieľali na ceste ohlasovania evanjelia. Jednou z foriem tohto dialógu môže byť aj spoločná reflexia – úvaha, prostredníctvom ktorej sa môžeme vzájomne zdieľať a počúvať.

Jedna židovská múdrosť hovorí, že na počiatku stvoril Boh otáznik a vložil ho človekovi do srdca. Robíme si starosti ako sa stretnúť s Pánom. Dovoľme mu, aby sa on sám stretol s nami, aby on sám vstúpil do vzťahu s nami so svojimi otázkami, ktoré posilňujú a rozbiehajú život. Ježiš vychováva k viere otázkami. Otázka je nenásilná komunikácia, ktorá druhého neumlčuje, ale podnecuje k dialógu, zapája ho do rozhovoru a súčasne mu ponecháva slobodu. Sám Ježiš je aj otázkou aj odpoveďou.

Pri východe z kostola si, prosím, vezmite letáčik s otázkami, ktoré majú za cieľ hľadať cestu k obnove živote a vzťahov v našich rodinách, v našich farnostiach, spoločenstvách, v celej našej diecéze. Vďaka štedrosti mnohých máte tiež možnosť vybrať si zo zaujímavých darčekov, určených pre každého, kto sa zapojí do tejto spoločnej úvahy cez našu diecéznu stránku. Ony sú iba malým symbolom toho, že aj Boh nás neustále obdarúva svojimi darmi.

Začíname pôstne obdobie, ktoré je výbornou príležitosťou pre obnovu života, osobného, rodinného, farského, aj života celej diecézy. Každý môže mať na tejto obnove účasť. Dať šancu modlitbe – vytvoreniu priestoru pre Boha, aby konal v mojom živote. Dať šancu štedrosti – tá viac menej drieme v každom z nás. Dať šancu zmene – prebudovať to, čo nefunguje. Každý z nás môže zažiť, že Boh je živý a koná veľké veci a spolu s Mojžišom vyznať: „My sme volali k Pánovi, Bohu svojich otcov, a on nás vypočul.” (Dt 26,7).

Ďakujme spoločne za túto neustále sa opakujúcu príležitosť žiť náš život plnšie, zmysluplnejšie a radostnejšie.

K tomu vám aj ja s vďakou a zo srdca rád žehnám.

Korňa, Staškov,10.3.2019 

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.