Pre rozvoj človeka a tým aj ľudstva je potrebné sebapoznanie.
Sebapoznanie je možné iba vtedy, ak ako-tak vieme odkiaľ sme a kam ideme. To si nutne vyžaduje poznanie, alebo skôr poznávanie Boha cez jeho slova a cez jeho syna Ježiša Krista.
Pán Ježiš v podobenstve o rozsievačovi ukazuje úzku závislosť medzi účinnosťou Božieho Slova a úrodnosťou pôdy srdca, na ktoré padá. Prejavenie sa moci Božieho Slova závisí od úrodnosti pôdy. Ak pôda nezodpovedá alebo je nezodpovedne pripravená, skalnatá, zarastená burinou, udupaná, Božie Slovo sa stane neúčinné, ale ak je pôda úrodná - Božie Slovo môže prejaviť celú svoju moc, ktorá premieňa život človeka. Jedna z najdôležitejších otázok znie: Aká je pôda môjho srdca a ako ju urobiť úrodnou, či ešte úrodnejšou?
Poznaniu Boha a jeho slova je podmienené poznaním pôdy srdca, poznaním seba samého. Ozajstné otvorenie sa Božej prítomnosti a jeho účinkovaniu si od nás vyžaduje pravé a hlboké vedomosti o sebe. Intímny, dôverný kontakt s Bohom, vnikanie do jeho tajomstva sa odohráva pri súčasnom vnikaní do seba a chápaní seba samého. Ak vniknem do Božieho slova autenticky a s odvahou, podrobím sa jeho hodnoteniu, vtedy mi ono odkryje pravdivý obraz Boha Stvoriteľa a pravdivý obraz človeka i stvorenia. Božie Slovo hovorí človeku, čím je on sám a čím je ten, ktorý ho stvoril z lásky a predurčil na lásku.
Božie Slovo nám najprv odkrýva našu skutočnú veľkosť, ktorá vyplýva z veľkosti samého Stvoriteľa, pretože človek je obrazom Boha. Vďaka Božiemu Slovu odkrývame v sebe najhlbšiu túžbu - túžbu po nekonečnom, večnom Bohu, odkrývame túžbu po tom, od ktorého pochádzame a ku ktorému neustále, hoci aj podvedome smerujeme.
Vďaka Božiemu Slovu odkrývame tú hĺbku srdca v nás, ktorú môže vyplniť len Boh sám, jeho nekonečná, večná Láska. Božie Slovo nám ukazuje nepokoj ľudského srdca, ktoré sa ešte úplne nezverilo Bohu.
Nie je jednoduché ani ľahké zakusovať denne najhlbšie túžby a priania, pretože najčastejšie sú zahrabané pod „popolom povrchnosti“ (T. Merton). Práve Božie Slovo nám pomáha vniknúť do nášho „popola povrchnosti“ a objaviť celý náš vnútorný neporiadok, naše pokrytectvo, mnohé podvedomé motívy konania, ničivé žiadostivosti, životné zranenia, krivdy; skrátka všetko, čo nás robí neschopnými denne zakusovať v sebe najhlbšie túžby. Pod „popolom povrchnosti“ leží však „diamant“ - duchovnosť človeka, miesto intímneho dialógu stvorenia so Stvoriteľom.
Ak sa otvoríme pôsobeniu Božieho slova, nachádzame v srdci túžbu po Bohu, aby sme celým svojím životom slobodne smerovali k Prameňu, z ktorého sme vyšli - k Stvoriteľovi.
Prosme o odvahu pri poznávaní seba samých, aby sme sa nepreľakli, keď sa budem dotýkať hlbokých koreňov zla v nás: nášho egoizmu, pýchy, agresie, zmyselnosti, životnej pasivity, sklonov k urážkam a pod. Prosme o silu viery, ktorá nás môže presvedčiť, že Boh je vždy silnejší ako aj tie najväčšie ľudské slabosti.
Prosme aj o hlboké uvedomenie si, že Boh ktorý vstupuje do nášho života, nás chce vyliečiť, oslobodiť, spasiť.