Uvedenie do bohoslužby:
Sv. omšu Narodenia Pána slávime v noci. Je to pekná symbolika. Ježiš sa narodil do „noci ľudstva“, keď človek nemal svetlo, nevedel či má pred sebou budúcnosť, možnosť stáleho - večného života.
Očisťme si srdcia, aby sme zachytili svetlo ktoré sála z vianočnej noci už 2 000 rokov.
Uvedenie do čítaní:
- Iz 9,1-3,5-6
Tma je nedostatok fotónov, prúdiacich častíc. Prorok Izaiáš popisuje inú tmu – duchovnú. Hovorí, kto ju rozoženie, a čo nám to prinesie.
- Tít 2, 11-14
Svätý Pavol už oznamuje príchod toho, kto nám priniesol svetlo a zároveň to, ako máme v tomto svetle kráčať.
- Lk 2,1-14
Evanjelista nám oznamuje narodenie Svetla, aj to koho najskôr osvietilo toto Svetlo a popisuje radosť neba i zeme nad príchodom svetla na túto zem.
Radosť z dieťaťa.
Včera jedna pani ukazovala fotky dvojičiek jej kamarátky. Oči jej pritom zjavne zažiarili. Mnohí máte aj osobné zážitky radosti z narodenia dieťaťa.
S narodením dieťaťa sú aj iné, žiaľ, bolestné príbehy. Poznám matku, ktorá vychováva sama dieťa, lebo ju manžel opustil hneď po narodení jeho syna. Dnes sa však sústreďme skôr na radostné poznatky.
Pripomíname si radosť nielen jednej rodiny, ale radosť celej rodiny ľudstva. Práve sme počuli ako sa otec rodiny, menom Jozef, vybral z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.
A nastala veľká radosť: Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ. A táto radosť sa šírila ďalej: V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Pastieri i my sme dostali svetlo a radosť: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
Vieme, že toto Dieťa už dávno nie je dieťaťom, že prešiel životom, ktorým prechádzame teraz my a už je dávno vo večnosti, svojej sláve. Keď sme však teraz pred nim ako dieťaťom, sme iní – radostnejší, pokojnejší... nejako bližší.
Možno je to preto, lebo sa spája nebo so zemou. Uvedomujeme si pritom viac aj seba. Keď sa pýtame, odkiaľ prišiel Ježiš, odpovedáme: Od svojho Otca. Z večnosti. Rovnako aj my sme od jeho a nášho Otca. Sme od Boha Stvoriteľa. Takže máme spoločného Otca a sme bratia a sestry. A to je Ježišov dar, jeho svetlo. To vnáša pokoj do nášho srdca, ale aj pokoj do sveta. Ježiš chce aby sme boli ľudia dobrej vôle. Tá „dobrá vôľa“, je pre nás svetlom a volá sa láska.
Človek sa pýta: Kam idem?
Kde išlo toto Dieťa ďalej? Ako každý človek aj on rástol pred Bohom a ľuďmi. Keďže prišiel, aby sme mali svetlo, obetoval sa za nás. Aj keď všade dobre robil, pribili ho na kríž. Na kríž pribili lásku. On prekonal zlobu odpustením a smrť prekonal svojim zmŕtvychvstaním. A odišiel k Otcovi, aby nám pripravil miesto. Takže nie je to až tak bolestné. Každopádne je to pre nás svetlo, ktoré osvecuje našu cestu; Kam ideme? – predsa do domu Otca – tak nám to hovorí.
Máme radosť z Dieťaťa, ku ktorému sa môžeme modliť: Pane, Ty jediný si priniesol svetlo do tmy utrpenia a smrti. A tak Ti môžeme povedať v dnešnú tichú a svätú noc – vďaka. A spolu s anjelmi Ti spievať: Sláva Bohu na výsostiach...
Dlhá, 25.12.2018