Uvedenie do bohoslužby:
Človek je tvor mysliaci a preto si kladie otázky. V každej generácii, vo všetkých dobách sa pýta, čo je v jeho živote najdôležitejšie, čo si má človek najviac priať, o čo usilovať a kvôli čomu žiť?
Túto otázku rieši aj dnešné Božie slovo. Položme si ju už teraz a potom si ju porovnajme s posolstvom dnešnej nedele.
Uvedenie do čítaní:
- Múd 7,7-11
Mladý kráľ Šalamún prosí o dar Múdrosti, aby mohol dobre vládnuť. My nie sme králi, ale vládnuť musíme tiež: sebe, životným okolnostiam, niektorým ľuďom okolo seba. Preto i my máme prosiť Boha o dar Múdrosti.
- Hebr 4,12-13
Druhé čítanie hovorí o Múdrosti Slova Božieho: čo veľkého dokáže spôsobiť v človeku, ktorý ho prijme.
- Mk 10,17-30
V evanjeliu sa apoštolovia doslova desia Kristových požiadaviek, - pretože ich nechápu. Ako ich my chápeme?
ŠŤASTIE ŽIVOTA
Niekto nazval udalosť dnešného evanjelia „najtragickejší príbeh Biblie“. Prečo asi? Ktosi k Ježišovi pribehol, dokonca si úcty pred ním kľakol si a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“
Prečo tragický príbeh? Lebo ten „ktosi“, ktorý prišiel za Ježišom odišiel od neho smutný. Evanjelista konštatuje prečo tento človek, ktorý všetko zachovával od mladosti, tak dopadol. Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Tragédia človeka (ľudstva); dal prednosť majetku, ktorý mu nemohol zabezpečiť večný život, večné dedičstvo.
Čo všetko mohlo z neho byť, keby Ježiša nasledoval?! Možno prvý pápež, možno veľký misionár, možno by svet na základe jeho kázania ináč vyzeral, lebo by ako Pavol rozšíril vieru do iných končín zeme... Možno. Určite by nebol smutný!
Odkaz dnešného príbehu – aj keď smutného – je jasný.
Ježiš od náš žiada, aby v našom živote bolo na prvom mieste Božie kráľovstvo a všetko ostatné slúžilo tomuto cieľu. A my si hneď môžeme myslieť, že to nie je zisk pre nás, ale pre imaginárne Božie kráľovstvo. Tak ako sa ľahko môžeme domnievať, že prikázania nás obmedzujú, že chodenie do kostola je zisk pre Boha, že on to chce. Pozrite, čo by mal Ježiš z toho, keby ho tento človek nasledoval. On nič, to bolo dobro pre neho. Čo mu prinieslo bohatstvo, majetok? Radosť v živote? Možno, aj keď skôr starosti. Ako som už napísal, nasledovanie Ježiša ho mohlo veľmi obohatiť, zabezpečiť večnú radosť – takto odišiel smutný.
Takže Božiemu kráľovstvu (teda aj nám) majú slúžiť všetky materiálne dobrá a všetko s čim sa v živote stretávame.
V každom ľudskom srdci je túžba niečo vlastniť a niekoho mať rád. Veď niečo mať a niekoho milovať patrí k radostiam našej ľudskej prirodzenosti. Bol by to veľký omyl, keby sme dnes chceli tvrdiť, že Ježiš chce tieto naše túžby potlačiť. On im chce dať len také miesto, ktoré im patrí, aby nespôsobovali odklon človeka od Boha a tým od šťastia.
Ak človek, ktorý niečo vlastní, si uvedomuje, že je to potrebné k tomu, aby mohol dôstojne žiť a dôstojne chváli svojim životom Boha, tak pre neho je majetok Božím požehnaním. Nie je požehnaním pre toho, koho majetok vzďaľuje od Boha a spôsobuje, že jeho myseľ a srdce nie sú naplnené láskou k Bohu, ale láskou k majetku. Veď majetok, vlastnenie nás oddeľuje aj od ľudí.
Obdobne je to s láskou k našim blížnym. Kto ju prežíva ako súčasť veľkej Božej lásky, ktorou Boh miluje človeka, tak láska k blížnym nás vovádza ešte plnšie do tajomstva Božej lásky. Kto však ľudské bytosti pokladá za bôžikov, ktorým sa treba klaňať, alebo ich zneužíva, ten nikdy neprežije radosť z lásky k Bohu.
Po jednom rušnom meste prechádzali ulicou beloch a Indián. Zrazu sa Indián zastavil a hovorí: „Počujem cvrčka cvrlikať“. Beloch mu odpovedá: „To nie je možné v takomto ruchu“. Na to Indián vystúpil na múrik a z viniča, ktorý za ním rástol, zobral do rúk cvrčka. „Áno“, hovorí beloch, „vy Indiáni máte mimoriadne vyvinutý sluch“. „Nie“, odpovedá Indián, „my nepočujeme lepšie ako belosi, ja ti to za chvíľu dokážem“. Indián vytiahol z kapsy mincu a hodil ju na ulicu. Hneď sa otočilo množstvo ľudí. A Indián hovorí: „Vy belosi počujete to, na čom vám záleží, z čoho žijete. Pre nás Indiánov je cvrček súčasť prírody, s ktorou my žijeme. Pre vás sú to peniaze, pre ktoré žijete“.
Aj tento príbeh vysvetľuje, čo nám chce dnes Ježiš povedať. Nemôžeme o sebe tvrdiť, že sme dobrí veriaci, ak kvôli peniazom a majetkom nepočujeme Boha v našom srdci. Ak reagujeme len na to, čo môžeme chytiť do rúk alebo dať do peňaženky. Hluchým sa stáva aj ten, kto počuje len vtedy, keď má osoh z toho len on sám alebo jeho rodina. Kto počúva len priania svojho srdca a nepočúva hlas Boha. Taký nemôže byť šťastný.
Ak Cirkev od vás, ktorí každú nedeľu prichádzate do kostola, očakáva, že ste ochotní plniť aj náročnejšie evanjeliové požiadavky, tak to očakáva aj v dnešnú nedeľu. Alebo chceme byť ako ten mladík, ktorý odišiel rozžialený od Ježiša, lebo mal mnoho majetku? Odíďme z kostola s túžbou, že chceme ešte viac milovať Boha, aby sme dokázali múdro milovať našich blížnych a rozumne nakladať so svojim majetkom. Položíme tým základ k ozajstnému, trvalému šťastiu.
Turzovka - vigília, 13.10.2018, Turkov, Dlhá 14.10.2018