Uvedenie do bohoslužby:
Tak sa zdá, že závisť je dosť rozšírenou neresťou, aj keď hlúpou. Nakoniec ktorá neresť je múdra?! Závisť kazí človeku radosť a chce ju zobrať inému! Závisť by sme mohli prirovnať k tŕniu. To driape šaty okoloidúcim a nič z toho nemá. Veď okrasou tŕnia nie sú švíky, ale ruže.
Taký hlúpy je aj závistlivec. Závisť mu nič dobré neprináša, sám si kazí šťastie a škodí iným. O závisti a žiarlivosti nám hovorí prvé čítanie i evanjelium.
Ako je to s nami?
Uvedenie do čítaní:
- Nm 11,25-29
Na falošnej horlivosti mladého Jozueho sa dnes máme naučiť, že nikto si nemôže namýšľať, že len on vie najlepšie, čo chce Pán Boh, čo je vôľa Božia. Boh prepožičiava svojho Ducha aj iným.
- Jak 5,1-6
Svätý Jakub dnes karhá tých, ktorí lipnú na majetku, ktorí žijú preto, aby hromadili peniaze. Neplatí to i o nás?
- Mk 9,38-43.45.47-48
Dnešné evanjelium nás učí znášanlivosti. Božia pravda nie je len výsadou niektorých. Boh pôsobí dobro i cez tých, ktorí sú mimo cirkvi. Všetci ľudia na svete, ktorí sa usilujú o dobro, sú naši bratia.
TVRDOSŤ K SEBE TOLERANCIA K INÝM
Pred troma rokmi som tu príhovor na základe dnešného evanjelia zakončil slovami: Deti možno vychovávať, dospelých je treba už len milovať! Teraz s touto myšlienkou začínam.
Samozrejme dá s o nej diskutovať a možno sa dá jej posolstvo vyvrátiť. Mohli by ste povedať, že ak je platná, potom je zbytočná kázeň. Synonymum tohto slova je prikazovať. Skúste deťom a to nehovorím o dospievajúcich, či dospelým niečo prikázať. Napríklad aby šli na spoveď, do kostola. Just nepôjdu, lebo by to bolo pod ich úroveň, oni sa musia rozhodnúť sami! Oplatí sa teda kázať? Preto sa v ostatnom čase presadzuje výraz homília. Je z gréckeho slova, ktoré znamená: zhromaždenie, beseda, vyučovanie. To je už aj pre dospelých prijateľnejšie. Nie je dôležité, či túto časť svätej omše voláme kázeň, či homília, je to podnet k sebavýchove. Toto je podstatné a z tohto pohľadu má kázeň svoje miesto. Má vysvetliť motivovať k dobrému rozhodnutiu. A to je sebavýchova. U nás dospelých ide teda o sebavýchovu.
Ježiš si však s týmto problémy nerobí aj keď v jeho slovách v dnešnom evanjeliu badať niečo čo by sa dalo nazvať homília – to je prvá časť a čo by sa dalo nazvať kázeň – druhá časť.
V prvej časti skutočne beseduje s apoštolmi a vysvetľuje, ako to definuje homília. Rieši s apoštolmi problematiku, ktorá má dopad aj na dnešnú dobu a teda aj na nás.
V uvažovaní o rozličných problémoch v spoločnosti sa často kladie otázka: čo je možné a čo nie je možné tolerovať. Takáto otázka sa kladie, keď je reč napríklad o umení, alebo keď je reč o politických postojoch, o správaní sa v spoločnosti... Je to otázka i pre členov rodiny – čo sa na druhom dá tolerovať a čo už nie.
Ježiš učí svojich učeníkov, že je možné tolerovať niekoho, kto nepatrí do ich spoločenstva, ale koná dobro v jeho mene. Je to jedno z dôležitých poučení tak pre apoštolov, ako aj pre budúcu Cirkev. Majú vedieť, že kresťanské myslenie a konanie nie je výlučným privilégiom len kresťanov, ale že Boh si môže aj mimo Cirkvi povolávať ľudí, ktorí sa správajú ako kresťania, aj keď si to nemusia úplne uvedomovať. Veľakrát mali nepriamo i kresťanskú výchovu a každý človek dostal od Boha dar – svedomie.
Poďme k druhej časti Ježišovej reči, kde už „káže“.
Ježiš hovorí, že tolerovať sa však nesmie taký človek, či už patrí do spoločenstva Cirkvi alebo nie, ktorý je pôvodcom hriechov. O takých Ježiš hovorí: ...bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Preto Cirkev sa rázne snaží vysporiadať s biskupmi i kňazmi, ktorí zneužili detí, alebo ich postoje v oblasti viery a disciplíny nezodpovedajú požiadavkám Ježiša Krista.
Tak isto aj sám človek nesmie tolerovať seba, keď ho ovládajú nejaké hriechy. Ježiš to vysvetľuje dosť drastickým obrazom: Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju... Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju... A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho...
My kresťania musíme aplikovať tieto Ježišove postoje do života. Ak aspoň trocha sledujeme úsilie Cirkvi, tak vidíme že v ostatnom čase sa snaží otvoriť celému svetu a spolupracovať so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Tak sa napĺňa Ježišova požiadavka, aby sa spájali všetci, ktorí uznávajú spoločné hodnoty.
Často môžeme vidieť aj v jednotlivých farnostiach, že veriaci spolupracujú s nekresťanmi na nejakom peknom a užitočnom projekte. Oceňujeme, že mesto a škola vypĺňa deťom voľný čas hodnotnými kultúrnymi, športovými aktivitami. Snaží sa o to i farnosť. U nás sme sledovali spoluprácu farnosti a mesta pri oprave kaplniek, aktuálne pamätníka padlým...
Často sa aj do rozličných farských náboženských aktivít zapájajú ľudia, o ktorých si myslíme, že sú neveriaci, alebo slabí vo viere, alebo iného náboženstva. Vidíme to napríklad v čase hodov, výročia založenia farnosti, noci kostola... Rozumní a dobrí ľudia sa dokážu vždy spojiť a vytvárať hodnotné veci.
Sú však veci, ktoré nemôže Cirkev tolerovať ani u kresťanov, ani u ostatných ľudí. Cirkev musí byť netolerantná vtedy, keď niekto chce pošliapať Božie prikázania, keď chce budovať svet bez Boha, keď sa ničí ľudská dôstojnosť, keď sa viac uprednostňuje sila peňazí ako sila ducha, keď kresťania žijú povrchne a ľahostajne. Počuli sme to aj v druhom čítaní z Listu Jakuba: Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí.
Aj v jednotlivých farnostiach musí byť kresťanské spoločenstvo natoľko odvážne a silné, aby nedovolilo niekomu ohrozovať morálny a náboženský rozmer detí a mládeže. Preto kňazi, farníci pozdvihujú hlas na škodlivé akcie. Upozorňovali ste nás na nevhodné akcie na amfiteátri počas leta. Je však potrebné aby ste to robili cez mestské zastupiteľstvo ako to robia v Bratislave, keď sa snažia odstrániť, alebo aspoň zmierniť hazard.
Tiež je povinnosťou v rodinách upozorňovať vlastných členov na nesprávne postoje v rodinných vzťahoch, predmanželskému a mimomanželskému súžitiu...
Nezabúdajme na najdôležitejšie:
A musíme byť nároční v prvom rade na seba! Zamyslíme sa sami nad sebou. Možno nedosiahneme počas života nejaké veľké životné víťazstvá. Ježiš nás však povzbudzuje k víťazstvám nad našimi hriechmi. Sú to tie najkrajšie víťazstvá, keď si človek môže povedať: tento hriech už nemá moc nad mojím životom. Preto nežime vo falošnej tolerancii voči svojim hriechom!
Zopakujme si:
Tolerujme všetkých ľudí, ktorí sa snažia konať dobro!
Netolerujme tých, ktorí rozličnými spôsobmi ničia dôstojnosť a poslanie človeka!
Netolerujme v prvom rade svoje hriechy!
Turzovka, vigília, 29.9.2018, Turzovka, Turkov, 3.9.2018