Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Niekedy sa správame ako hluchí, napriek tomu, že dobre počujeme. Niekedy sa správame ako nemí, napriek tomu, že dobre vieme, čo by sme mali povedať. Hluchonemosť totiž nie je len telesná choroba.

Dnes budeme sledovať Pána Ježiša, ako hluchotu a nemotu uzdravuje.

Prosme ho hneď na začiatku dnešnej bohoslužby, aby uzdravil i našu duchovnú hluchotu a nemotu.

Uvedenie do čítaní:

  1. Iz 35,4-7a

V prvom čítaní hovorí prorok o Bohu, ktorý prichádza človeku na pomoc, aby mu otvoril uši i oči.

  1. Jak 2,1-5

Budeme pokračovať v čítaní z listu svätého Jakuba. Dnes nás vyzýva, aby sme s láskavým správaním k blížnemu začali hneď, tu v kostole.

  1. Mk 7,31-37

Slepí, hluchí a chromí z dnešného evanjelia sú obrazom celkového zbedačeného stavu ľudskej spoločnosti. Kristus nás svojim príkladom povzbudzuje, aby sme účinne pomáhali konaním dobra.

Počúvať, či byť hluchým; hovoriť, či mlčať

Bol som hluchý už ako gymnazista. Keď som prišiel zo školy, sadol som si k novinám a čítal. Dosť som počúval v škole, preto som úplne vypol. Nevnímal som okolie a často museli do mňa buchnúť.

Je mnoho druhov hluchoty. Popri fyzickej (organickej poruche) neschopnosti počuť, je aj táto, psychologická hluchota. Tá môže byť rôzna.

Niekto sa dokáže tak pohrúžiť do práce, že nepočuje zvonenie pri dverách, nevníma telefón... Taká sústredenosť môže byť veľký dar, ale môže byť i úchylka, ktorá hraničí s nenormálnosťou. Ti, ktorí majú v hlave tzv. fixnú ideu, nepočujú žiadne dôvody, ktoré by im ju chceli vyvrátiť. Chlapec, ktorý sa nerozumne zamiloval, je hluchý ku všetkým dobre mienením radám. A keď s ním o tom hovoríme, vraví sa ľudovo, že stále len „svoje melie“. Je to odmietnutie počúvať. Na príklade zamilovaného vidíme, ako psychická hluchonemosť vzniká z lásky alebo z vášne. Medzi týmito dvoma motívmi je totiž veľký rozdiel. Láska pôsobí sústredenosť pozornosti k jednému, ale nezaslepuje pre druhých. Je známe, že unavenú matku nezobudí ani veľký hluk, ale tichý plač jej dieťaťa. Vášeň naopak akoby im vymazala všetko ostatné.

Neznámy hluchonemý, ktorého v dekapolskom kraji privádzajú k Ježišovi, je obrazom farizejov a zákonníkov, o ktorých sme počuli aj v evanjeliu minulej nedele (viď Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23). Ich uši síce zachytávali Ježišov hlas, ale ich srdcia boli dokonale hluché k jeho slovu. Ich ústa omieľajú čosi o obyčajoch otcov a poškvrnených rukách, ale ich reči dávali asi taký zmysel ako nezrozumiteľné zvuky nemého.

Hluchonemý v dekapolskom kraji však nepredstavuje iba túto vybranú skupinku. Je obrazom, či skôr zrkadlom každého z nás. Každý Adamov potomok sa totiž rodí hluchonemý. Nedokáže sám od seba zachytiť Boží hlas, porozumieť Pánovmu slovu a osloviť svojho Stvoriteľa jeho pravým menom: „Otče!“ (viď Mt 6,9).

Každý Adamov potomok potrebuje, aby ho priviedli k Ježišovi a aby on naňho vložil ruku. Bohoslužba nás každý týždeň (či dokonca každý deň) privádza k Ježišovi a spoločenstvo Cirkvi ho prosí, aby sa nás dotkol. Musíme mu však dovoliť, aby nás vzal nabok od zástupu. Inak sa nás nemôže dotknúť. Anonymne a hromadne to nejde. Je potrebné, aby vložil prsty práve do našich uší. Ako to?! Veď, keď nám niekto vloží prsty do uší, predsa nám ich zapchá. Áno, práve o to ide. Naliehavo potrebujeme, aby Ježiš zapchal naše uši pred nezmyslami, ktoré do nás hustí „knieža sveta“ (viď Jn 14,30), a aby do našich úst vložil to, čo vychádza z jeho úst (viď Mt 4,4 a Dt 8,3), to je nasýtil nás svojím slovom.

Každá vášeň má ako následok istý druh nemoty. Sv. Ignác z Loyoly prirovnáva diabla - pokušiteľa - k podvodníkovi, ktorý chce obalamutiť dievča. Dôrazne ju napomína, aby sa nikomu nezverila, aby všetko uchovala v tajnosti. Mohli by jej totiž rozumní ľudia dohovoriť. A to poznáte – ak sa to dozviete, „zatĺka“ a nedá si to za svet odhovoriť.

Nezabúdajme ani na potrebu mlčať. Sv. Teodor Studita hovorí o veľkých výhodách mlčania. Ale dodáva, že mlčanie je neuveriteľne škodlivé v jednom prípade: keď je niekto mlčanlivý, alebo dokonca nemý voči svojmu spovedníkovi. Takému musí sám Kristus povedať: Effeta, otvor sa, to je priznaj sa so svojimi sklonmi, s tým, čo ťa poburuje, priťahuje, odpudzuje. Už sama skutočnosť, že sa o tom prehovorí, znamená veľké uľahčenie. Puto jazyka sa mu uvoľní.

Hovorí sa, že sa dá spútať človek, jeho ruky a nohy, ale nedá sa spútať jazyk. A predsa býva spútaný, nie však zvonku, ale zvnútra. Niekto sa napríklad na druhého rozhneval. Nehovoria spolu už dlho. Môžeme napomínať: „Odpros ho! Pozdrav ho, keď ho stretneš!“ Márne sú tieto pripomienky. Nedostal by odprosenie zo seba. Jazyk ako by mu prirástol k podnebiu, ako keby bol spútaný. Kto môže tieto putá uvoľniť? Musí sa najskôr dotknúť srdca človeka láska, a potom už reč prúdi sama od seba.

Spútaný jazyk je častým hriechom nášho súžitia. Vyberáme si ľudí, s ktorými hovoríme, a iných, s ktorými, ako sa vraví, sa nebudeme baviť. A keď niečo potrebujú, proste ich nevidíme a nepočujeme. Sami seba potom ospravedlňujeme, že im predsa nerobíme nič zlého, že ich proste ignorujeme. Musí sa teda i nás dotknúť Kristus, aby nám rozviazal putá reči, ktorá vyjadruje lásku.

Právom sa zdôrazňuje, že láska k blížnemu sa prejavuje viac v skutkoch, než v slovách. Nezabúdajme však na to, že v ľudskom styku i slová sú skutky. Preto sa v morálnych naučeniach často hovorí o správnom užívaní jazyka. Starozákonné knihy Kazateľ (porovnaj 6, 5), Prísloví (15, 1) chvália tých, ktorí vedia pokojne a rozvážne hovoriť: Láskavá odpoveď hnev utišuje, zlosti dá vzplanúť trpké slovo.“ Kresťanskí moralisti sa prevažne sústreďujú na chyby jazyka, ktorých sa máme vyvarovať a z ktorých sa máme spovedať, ako sú lži, ohováranie, urážky a podobne. Ukazuje sa na to, koľko zla spôsobí jazyk a odporúčajú mlčanie. „Hovoriť striebro, mlčať zlato.“

Nesmie sa však pri tých blahodarných napomenutiach zabúdať na pozitívnu stránku, to je na to, koľko dobrého sa dá vykonať dobrým slovom. I samo príslovie doplňuje: „Hovoriť striebro, mlčať zlato, ale slovo v pravý čas povedané je ako jablko zlaté na mise striebornej.“

Potvrdzuje to nasledujúci príbeh, ktorý som považoval za kazateľmi vymyslený. Našiel som však hodnoverné pramene, ktoré svedčia, že môže byť pravdivý. Preto uvádzam:

Spisovateľ Giovanni Barra opisuje v jednej svojej knihe dojímavú udalosť. Monsignor Nasalli Rocca, jeden z blízkych spolupracovníkov pápeža Pia XII. sa vo voľnom čase venoval apoštolskej činnosti medzi väzňami v Ríme. Už dlhší čas sa snažil obmäkčiť srdce a svedomie jedného zatvrdlivého väzňa, vojnového zločinca. Zdalo sa, že jeho námaha je márna. Istého dňa si ho spomínaný väzeň zavolal: Otče, chcem sa vám zdôveriť s jednou vecou, ktorá vás prekvapí. Knihy, ktoré ste mi dali na čítanie sa mi páčili, ale nezaúčinkovali. Podobne aj vaše kázne, ktoré našťastie neboli veľmi dlhé. Dnes ráno som bol na súde. Bola tam aj matka istého 17 – ročného mladíka, ktorého som zavraždil vlastnými rukami. Tá pani, oblečená v čiernom, so slzami v očiach, mi prechádzajúc popri mne povedala: „Uisťujem vás, že som sa dlho modlila k Bohu a k môjmu synovi, o ktorom dúfam, že je v nebi, aby vás neodsúdili na smrť.“

Otče, odpustenie tej matky so mnou otriaslo. Povedal som si: náboženstvo, ktoré učí ľudí až tak odpúšťať, musí byť pravdivé! Kristus, ktorý dáva matke silu odpustiť vrahovi vlastného syna, musí byť Boh! Otče, ja verím.

Aké zázraky vie robiť kresťan, ktorý nie je hluchý a počúva Božie slovo a nie je nemý k slovám odpustenia.

Áno, je hluchota a nemota aj psychická. Vieme, že Ježiš nás môže uzdraviť.

Turzovka, 9.9.2018

 

 

 

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.