Uvedenie do bohoslužby:
Uvažovali ste či ísť do kostola, na ktorú sv. omšu, či sa obliecť sviatočne ako sa na nedeľnú svätú omšu patrí, či prísť na svätú omšu načas, alebo dokonca skôr, aby ste sa sústredili, či len tak dobehnúť, akoby ukázať sa... Veľa rozhodnutí už v dnešný deň! Koľko rozhodnutí, a veľmi dôležitých, ste už v živote urobili. Možnosť voľby patrí medzi základný ľudský prejav. Celý náš život spočíva v rozhodovaní.
Možnosť rozhodovania je niekedy aj ťaživá. Niekedy si volíme ľahšiu, nie vždy lepšiu cestu. Veľa raz svoje rozhodnutie nerealizujeme. Na začiatku sv. omše uvažujme ako sa rozhodujeme a či dobré rozhodnutia uskutočňujeme.
Uvedenie do čítaní:
- Joz 24,1-2a.15-17,18b
V prvom čítaní je izraelský národ - a my dnes s ním - postavený pred voľbu: Chceme voliť pohodlnú cestu služby všelijakým modlám, alebo chcete slúžiť náročnému, ale živému a pravému Bohu?
- Ef 5,21-32
Druhé čítanie nám ukazuje vzor kresťanského života na konkrétnej situácii: na manželstve. Dáva nám návod na pekné spolužitie.
- Jn 6,60-69
V evanjeliu teraz počujeme, ako Ježišovi poslucháči reagovali na jeho eucharistickú reč. Jedni ho odmietajú a odchádzajú. Druhí ho odmietajú, ale zostávajú - a tak sa začína rodiť Judáš. Tretí zápasia o pochopenie Eucharistie. V ktorej skupine sa my nájdeme?
Dar rozhodovania
V tomto týždni v súvislosti s výročím vpádu komunistických vojsk do našej vlasti som zachytil rozprávanie učiteľky vyučujúcej dejiny, aké je ťažké tieto udalosti vysvetliť dnešným mladým, lebo nechápu pojem totalita. Dnešní mladí si nevedia predstaviť, žeby sa nemohli slobodne vyjadriť, boli donucovaní, nemohli sa rozhodovať... Aby človek mohol po ľudsky prežiť život, potrebuje slobodu. Ak ju nemá, nie je ľudská bytosť – je otrokom na úrovni živočíchov. Tie konajú na základe pudov a inštinktov. Neslobodný človek koná na základe vôle iných, nemá rozvinuté základne ľudské vlastnosti.
Tento ľudský prejav rešpektuje aj Boh. Dokonca vyžaduje. Už v kolíske ľudstva, ako popisuje Biblia, sa človek mohol, ba musel rozhodnúť.
V Starom zákone sa izraelské kmene majú rozhodnúť, komu sa budú klaňať (1. čítanie).
V Novom zákone sa majú rozhodnúť učeníci či ostanú pri Ježišovi, alebo ho opustia. Aj širšia poslucháčska verejnosť bola mala dilemu či prijme dar Chleba života.
Rovnako o rozhodnutí sa - pre lásku, alebo bez nej, hovorilo i druhé čítanie.
Jozue zhromaždil ľud v Sicheme. Najprv predstavuje ľudu iných bohov, ktorým by mohli slúžiť. On sám však jednoznačne vyhlasuje, že so svojím domom bude slúžiť Pánovi. Ľud si spomína na všetko, čo Pán pre nich urobil a tak isto sa rozhodol ako Jozue: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. Veď Pán je náš Boh... Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“
Podobne sa mali rozhodnúť aj Ježišovi učeníci. Pre mnohých bola nepochopiteľná Ježišova reč o jeho tele a krvi. Pokladali ju za tvrdú reč. Preto mnohí Ježiša opustili. Dvanásti však ostali. Peter to za všetkých krásne vyjadril: „Pane a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a poznali, že ty si Svätý Boží“.
S náboženskými rozhodnutiami v našom živote to nie je vôbec ľahké. Pôsobia na ne rozličné vplyvy. Výchova, prostredie, v ktorom žijem, vek, životné skúsenosti, rozličné tragédie, svetové problémy, naša rozumová obmedzenosť, túžba hľadať atď. To všetko môže pôsobiť buď blahodarne smerom k viere a k náboženským hodnotám, alebo proti ním.
Človek sa však vždy nejako musí rozhodnúť. Má tri možnosti: uveriť, neuveriť a aj veriť aj neveriť. Aj keď dnešné bohoslužobné texty hovoria len o dvoch možnostiach: budeme slúžiť Pánovi - nebudeme slúžiť, ostaneme pri Ježišovi – neostaneme; predsa ľudia buď z dôvodov neustáleho hľadania sa nevedia jednoznačne rozhodnúť, alebo sú špekulanti, ktorí slúžia podľa potreby všetkým bôžikom a niekedy aj pravému Bohu. Napokon špekulantov môžem jednoznačne priradiť k tým, ktorí povedali Bohu: nie.
Pán Ježiš povedal: Nemôžte slúžiť aj Bohu aj mamone. (Mt 6,24, Lk 16,13) Nemôžeme sedieť na dvoch stoličkách – tak sme si to aplikovali do životy my.
V tejto vážnej a citlivej otázke sa mi javí, že mnoho veriacich kresťanov prežíva jeden strach: strach urobiť definitívne rozhodnutie.
Je to všeobecné, nielen v oblasti viery. Vidíme to napríklad pri uzatváraní manželstva. Keď sa niekedy pýtam ľudí, ktorí už majú detí, prečo nechcú uzavrieť manželstvo odpovedajú, že ešte nie sú rozhodnutí. Niekedy odpovedá jeden z partnerov, že ten druhý nechce. Z toho vidno, že je to zároveň aj nedostatok lásky. Veď ak mám toho druhého rad, tak chcem s ním žiť! Veľmi mi je ľúto týchto ľudí!
Toto sa prenáša aj do vzťahu k Bohu. Človek nevie jednoznačne a neodvratne povedať, že chce slúžiť Bohu, že chce nasledovať Ježiša. Myslí sa tu so všetkým, čo k tomu patrí. Lebo nestačí, že veríme v Boha, my musíme aj podľa tejto viery žiť. Aj v dnešnej dobe je najväčším problémom nevera, klaňanie sa cudzím bohom. To znemená, že máme všelijakých bôžikov, ako je mamona, egoizmus, závislosti... Potom vidíme u kresťanov nezhodu medzi vierou a životom.
To má nedobré následky. Zastupoval som tu na Slávnosť nanebovzatia Panny Márie. Bola jedna, večerná sv. omša. Okrem troch miništrantov nebol nik zo ZŠ a možno ani SŠ. Pár detí, ktoré boli s babkami, boli ešte predškolského veku. Kde boli prvoprijímajúce deti, birmovanci... O čom to svedčí? Asi chýba to dôsledné rozhodnutie žiť pre Ježiša. Ináč by sme asi o ňom svedčili.
Zdá sa, že sa napĺňa, čo hovoria odborníci, že aj u nás na Slovensku to pôjde o pár rokov tým smerom ako v Čechách. Deti sú budúcnosť národa i Cirkvi – pochopiteľne.
Preto aj Cirkev na Slovensku stojí dnes pred zásadným problémom: ísť smerom tzv. matrikovej pastorácie, alebo sa rozhodnúť ako Ježiš: venovať sa tým, ktorí ostali. Každý farár, keď listuje v matrike pokrstených, pobirmovaných, zosobášených, prvoprijímajúcich, tak má smutné pocity. Zhruba môžeme povedať, že na Slovensku je v priemere 20 - 30% tých, ktorí ostali. Ostatní si žijú svojim čudným životom, aj s Bohom, aj bez Boha. Dokonca niektorí ako praktickí neveriaci.
Ak sa pokladáme za veriacich, ktorí urobili definitívne rozhodnutie pre Boha, Ježiša a Cirkev, tak napomáhajme Cirkvi na Slovensku, aby tých nemastných - neslaných kresťanov bolo čím najmenej. Nehaňme Cirkev, keď túži po zodpovedných kresťanov. Nenadávajme na kňazov, keď majú určité nároky. Veď to nie je ich výmysel, tak to robil aj Ježiš.
Ak by sme sa nemohli rozhodovať, neboli by sme ľudia. Ak sa nerozhodneme pre Ježiša, nie sme kresťanmi. Vo vzťahu k Ježišovi nezabudnime na Petrovu otázku, skôr odpoveď: Pane a ku komu by sme išli? Lebo vždy platí, že jedna vec je rozhodnúť sa a druhá vec je rozhodnúť sa správne. Naše šťastie a zmysel života spočíva len v jednoznačnom rozhodnutí pre Ježiša.
Makov, 26.8.2018