Uvedenie do bohoslužby:
Prečo nás cirkev každú nedeľu pozýva, aby sme znovu a znovu počúvali slovo Božie?
Vy to dobre viete; potrebujeme stále počúvať Božie slovo, aby sme upevňovali svoju vieru. Veď väčšina ľudských ťažkostí, ľudských hriechov, nie je dôsledkom toho, že by sme sa chceli za každú cenu stavať proti Bohu, ale z našej malovernosti, nedostatku dôvery a sily.
Aby sme si vyprosovali väčšiu vieru a silu, prosme najprv o odpustenie.
Uvedenie do čítaní:
- Ez 2.2-5
„Syn človeka, ja ťa posielam... k odbojnému národu.“ To je odkaz Ezechielovi v dnešnom prvom čítaní. To je odkaz i všetkým kňazom, ale aj odkaz každému z nás, kresťanov: I nás Boh posiela k tým, ktorí ho odmietajú.
- 2 Kor 12,7-10
Velikán, svätý Pavol, sa nám v dnešnom čítaní ukazuje vo svojej ľudskej stránke. Ako my si stážujeme na telesné neduhy, tak sa i Pavol zveruje v dopise priateľom so svojimi zdravotnými ťažkosťami. Lenže počúvajme, či vieme niesť svoje choroby a slabosti tak, ako on a dokonca z nich vyťažiť.
- Mk 6,1-6
Text dnešného evanjelia je obrazom malodušnosti a nežičlivosti Ježišových krajanov v Nazarete. Alebo je to obraz i nás a našej generácie?
Prostredie a my
V uplynulých dňoch sme v kresťanských médiách sledovali koľko máme novokňazov a modlili sme sa za nich. Teraz ich už pán biskup poslal do farností, aby svoje kňazstvo žili ako pomocníci farárov a neskôr aj sami viedli farnosti. Nik neostal vo svojom rodisku. Prečo?
Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome. – počuli sme v dnešnom evanjeliu z úst Pána Ježiša. Zľudovelo to v podobe: Nik nie je prorokom vo svojej otčine.
Zdá sa, že ani novokňazi by v rodisku nemali autoritu a ich služba by bola asi neúčinná. Ako novokňaz som dva mesiace pôsobil v rodisku (komunisti robili problémy so súhlasom), pomáhal som rodičom i susedom na hospodárstve. Keď som pokosil lúku jednej babke, tá sa zamyslela a vyhlásila: Dobre by bolo, Jožiček (tak dôverne ma oslovila), keby si ostal tu v našej farnosti, aspoň by si nám pokosil. 
Aj takto si predstavovala kňazské poslanie!
Čo žiadali rodáci od Pána Ježiša? Tesárske práce? Možno. Skôr to bol postoj: Ty si len buď tesár, neuč nás tu! Možno čakali atrakciu – veď Ježiš prišiel práve z Kafarnauma, kde vzkriesil Jairovu dcéru. Pán Ježiš sa snažil učiť aj vo svojom rodisku Nazarete, ale počuli ste ako to dopadlo. Vari to nie je tesár...? Rodáci boli uväznení vo svojich predstavách o ňom. Nedokázali v ňom vidieť viac. Presadil sa, ako množstvo iných prorokov a apoštolov, mimo rodiska.
Čo nám týmto Boh dáva najavo? Čo to môže znamenať pre nás? Môže to byť otázka, čo očakávame od svojich kňazov. Je to len starosť o kostol, prípadne faru? Tá ale tak farníkov nemrzí. Iba ak je v dezolátnom stave a kazí dojem v dedine, meste. Dbajú o to, aby vyzerala navonok... Skôr hovoria: Načo mu je taký luxus. Neberieme kňaza ako ho trpeli za totality, aby sa iba staral o kultúrne pamiatky? Máme voči nemu aj duchovné očakávania? Je vo farnosti využívaný a žiadaný viac na duchovné aktivity?
Dnešný evanjeliový príbeh je pre nás aj možnosťou uvažovať o našej rodine, farnosti, prostredí, v ktorom žijeme. Na jednej strane nám okolie pomáha v osobnom raste a rozvoji. Na druhej strane môžu byť pre nás blokom pre rozvinutie našich schopností. Vidíme to na mnohých osobnostiach nášho národa – ako sa dokázali presadiť mimo rodiska, dokonca v zahraničí. Rodisko a rodina môže byť pre mnohých väzením, železnou košeľou. Je to ako s mladým stromčekom. Potrebuje oporu – ale len na čas. Potom môže stromček deformovať. Niektorí rodičia sa tak správajú voči deťom. Domnievajú sa, že všetko o nich vedia a že sú pánmi ich života.
Dnešný príbeh môže byť tiež výzvou pre každého farníka ako vie pôsobiť vo svojej rodine, na pracovisku, medzi najbližšími. Darí sa rodičom, starým rodičom svedčiť o viere?
Ste spokojní s tým, ako sa žije viera v našich rodinách, beriete život ako samozrejmosť, alebo treba niečo riešiť? Skúsme si na to posvietiť pohľadom na dvoch otcov, ich výchovu vo viere.
Jeden majster z banskobystrickej Slovenky mi povedal: Deti som dal pokrstiť a ďalej to nechávam na nich. Keď dorastú, nech sa rozhodnú. Bol hrdý ako múdro to riešil. Je to však taká múdrosť, ako keby povedal: Mám deti, zapísal som ich do školy, nestarám sa, či do nej chodia. Keď budú veľké, nech sa rozhodnú.
Iný otec povedal: Do kostola u nás chodia všetci. Kým detí živím, tak je to samozrejmosť.
Na slávnosť sv. prijímania som takmer s istotou vedel povedať, ktoré detí prídu na spoveď aj o mesiac. Sú to tie, ktorých aj matky chodia na prvý piatok. Ktorí prídu zo starších žiakov a študentov? Iba tí, ktorým chodia aj otcovia – až na malé výnimky. Dospievajúci syn, dokonca aj dcéra, už kopírujú otca. Takže všetko je na otcoch!
Možno niečo môžu zachrániť aj matky. Odpusťte moje osobné svedectvo. Keď som skončil deviatku a keďže som bol už najstarší miništrant, zanechal som miništrovanie – ako je to bežné! Naraz som nevedel, kde by malo byť moje miesto v kostole. Miesto pod lipami, to sa mi zdal príliš veľký skok, preto som šiel na chór. Mama si ma zobrala po sv. omši na koberček a pýtala sa kde som bol. Veď nie si organista ani spevák - vysvetľovala mi, tak prečo by si nemohol miništrovať aj ako gymnazista, čo nebolo vtedy zvykom. To mi pomohlo, že som neprestal miništrovať, ale ani chodiť do kostola a šiel som potom do seminára. Kamarát Ondrej, s ktorým sme rovnako miništrovali, nemal takú matku, ten sa stratil. Hoci ako dieťa organizoval modlitby ruženca po domoch i mňa volal na adoráciu k Božiemu hrobu a podobne.
Viete, ktoré deti nebudú mať takéto problémy? Asi tie, ktoré tu sedia spolu s otcami, celá rodina. Pamätáte, predtým sedeli chlapi vpravo, ženy vľavo, mládež vpredu pred „šramkami“. Teraz sa odporúča, aby rodina bola spolu. A je to múdre!
Zdá sa mi, že je to o otcoch. Kto by nepoznal úspechy nášho cyklistu Petra Sagana. Čo ma veľmi potešilo bolo to, že jeho otec na otázku aké má rituály pred etapou povedal: Ak je blízko kostol, s priateľom odskočíme na Otče náš. Nečudo, že synovi dá pred etapou krížik na čelo a syn sa po víťaznej etape prežehnal. Svedectvo otca.
Pán Ježiš bol dennodenne s apoštolmi a tým im stále vydával svedectvo viery v Otca. Dokonca ho volali Učiteľ a Pán. Takže aj otec, matka, môžu byť, ba majú byť svedkami viery pre svoje deti.
Turzovka, vigília, 7.7.2018, Makov, 8.7.2018