Uvedenie do bohoslužby:
Tomáš Kempenský píše, že ak v tomto svete existuje nejaká radosť, má ju iba človek čistého srdca.
Žijeme však vo svete, ktorý je veľmi vzdialený od morálnej čistoty. V človeku dnešnej doby je potrebné prebudiť túžbu po nevinnosti a jednoduchosti. Je to túžba, ktorá je zakódovaná v každom ľudskom srdci. Potrebujeme ju rozvinúť rozjímaním o kráse Ježišovho Srdca.
Nech nám v tom pomôže dnešná Slávnosť.
Uvedenie do čítaní:
- Oz 11, 1. 3-4. 8e-9
Zvykneme sa domnievať, že Boh v Starom zákone je tvrdý a treba sa pred ním báť. Mnohé texty to naznačujú. Nájdeme tam však aj veľmi nežné vyjadrenia o láske Boha k človeku. Nasledujúci text to potvrdzuje.
- Ef 3, 8-12. 14-19
Pred Bohom sa autor listu Efezanom cíti malý s nepatrný. O to viac zdôrazňuje Božiu veľkosť, ale aj Božie otcovstvo a lásku jeho Syna.
- Jn 19, 31-37
Popis obetujúcej sa Kristovej lásky, ktorý nám predkladá očitý svedok Ján, je nepredstaviteľný pre starozákonného človeka. Tí sa nad jeho utrpením pohoršovali. Ježišova obetavá láska vyráža dych aj nám, ktorí sme vedení k inému obrazu Boha.
Odkaz Ježišovho Srdca
Slovensko patrí medzi krajiny, kde je veľmi rozšírená úcta k Božskému Srdcu. Snáď nenájdeme kostol, kde by nebola socha Božského Srdca. Nenájdeme farnosť, kde by veriaci na prvý piatok nepristupovali vo väčšej miere k sv. prijímaniu. Je však stále potrebné uvažovať, v čom je podstata a zmysel úcty k Božskému Srdcu.
Je to na prvom mieste osobný vzťah ku Kristovi ako k osobe. Jeden mladý muž hľadá prácu. Bol v jednom podniku a stretol sa so šéfom. Keďže má na výber, pýta kamaráta, ktorý tam dlhšie robí na šéfa. Položil mu otázku: Podrazil ťa, je čestný? Múdro konal. Vzťah sú veľmi dôležité.
Dnešným sviatkom si aj my vytvárame vzťah k Bohu. A to je ešte dôležitejšie ako vzťah v práci. Pomáhajú nám v tom dnešné čítania.
Prekvapujúce je prvé čítanie. Preto, že je zo Starého zákona. Prorok dáva do úst všemohúceho Boha tieto slova: Povrazmi lásky som ťa priťahoval, lanami lásky; bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu, skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho. Srdce sa vo mne obracia, rozohrieva sa vo mne súcit... Veľmi krásne slova. Je to nepredstaviteľné, že takto môžeme uvažovať a na základe takýchto slov budovať vzťah k Bohu.
Preto nás neprekvapuje, že autor Listu Efezanom zohýna kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.
A čo povedať na Ježišovu obetu za nás opísanú aj dnešným evanjeliom?!
K vytvoreniu vzťahu k Ježišovi nám pomôže aj náčrt situácie keď došlo k zjaveniam. Zjavenie v Paray - le - Monial bolo v dobe, keď začal vo Francúzku prevládať jansenizmus. Kresťanstvo sa chápalo ako zachovávanie prísnych morálnych zásad, na dôslednom dodržiavaní mravných princípoch. Vypadalo to vznešene. Zásadovosť budí obdiv. Ale zastiera sa tým obraz biblického Boha Otca. Ten je síce tiež zákonodarca a sudca. Ale je zároveň Otec, ktorý má súcit s ľudskou nevedomosťou, slabosťami, vie pochopiť, čo spôsobilo prostredie, dedičné vlohy.
Inými slovami: je to Boh, ktorý má srdce, ktorý má všetky dobré vlastnosti v najvyššej miere, pretože jeho srdce je ľudské a Božské súčasne. Bez osobného vzťahu ku Kristovi, bez viditeľného vplyvu na náš život, by sme nemohli hovoriť o pravej úcte.
K úcte Božského Srdca patrí aj tzv. zmierna myšlienka. Vyjadruje sa modlitbami tohoto druhu: Čím viac ťa svet nenávidí, tým viac ťa chceme milovať. Čím viac sa pohŕda sviatosťami tvojej lásky, tým viac my chceme k nim pristupovať. Čím viac na teba ľudia zabúdajú, tým viac chceme na teba myslieť. Niektorí považovali tieto druhy modlitieb za sentimentálne, akoby sme sa snažili Boha dojať alebo uprosiť, aby nebol prísny. Podstata zmierenia je ale hlbšia. Ide tu v podstate o rozvinutie biblickej myšlienky o jednote viny a dobra. Zlo jedného, škodí všetkým, trest padá na všetkých, pretože sme spojení. Ale platí to aj naopak: dobrý skutok a každá modlitba pomáha záchrane všetkých, dobrých aj zlých.
Ak to máme vyjadriť modernou terminológiou, môžeme povedať, že úcte k Božskému Srdcu patrí nevyhnutne prvok antropologický a sociálny. Je to v jadre veľmi moderné a odpovedá to tendenciám dnešného sveta.
Nech k úcte Ježišovho srdca sa pridá i naše prehĺbenie vzťahu s Ježišom ako aj sociálny rozmer – zodpovednosť a vzťah k ľuďom.
Vigília, Turzovka, 7.6.2018