Jer 31,31-34, Hebr 10, 11-18, Mk 14, 22-25
Mnohé udalosti a veci sa nám stali samozrejmé, však?!
Aj také čo by nemali byť. Mnohí z vás poznajú Ježišov život i jeho utrpenie. Jednotlivé scény z evanjelia sú nám už také bežné, že v nich ani nevidíme celoživotný úporný Ježišov boj so svetom zla. Nikto neprešiel všetkými fázami zla tak dokonale, ako Ježiš. Celý svet ako keby sa spikol proti nemu. Prišiel na zem, aby svetu zvestoval netušenú lásku Boha k človekovi, aby zablúdené ľudstvo vyviedol ako dobrý pastier zo záhuby a dal Otcovi náhradu za spáchanú krivdu. To je dielo Ježiša Krista najvyššieho a večného kňaza.
A výsledok? Jeho zvesť a snaha zachrániť ľudstvo narazili na kritiku. Kritika sa čoskoro zmenila na odmietnutie, odmietnutie na nenávisť. Keď sa pri Poslednej večery modlí a lúči s apoštolmi, zdá sa všetko stratené. Ľudstvo je vypadnuté z hniezda, bez lásky. Svet akoby išiel svojou cestou, bez Boha. A Kristus sa predsa toľko namáhal, aby ich láskou a milosrdenstvom zachránil.
Preto sa Ježiš dáva, obetuje, koná kňazskú službu. Najskôr sa dáva apoštolom. Pri večeri vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im hovoriac: „Vezmite a, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých (dnešné evanjelium). Potom na druhý deň sa obetuje na kríži. Pekne je to vyjadrené v Liste Hebrejom: Každý kňaz (myslí na starozákonných) koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento (Kristus) priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.
Svet napriek tomu ostal taký aj po Kristovej vykupiteľskej smrti. Svet nechce byť Kristom spasený, radšej zotrváva v zle a nenávidí všetko, čo nie je zo sveta a čo nejakým spôsobom vybočuje zo všednosti, čo je, alebo aspoň chce byť dobré. Ježiš sa kedysi v podobenstve pýtal: Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý (Mt 20,15)? Svet zla nenávidí dobro kvôli dobru, pretože dobro je odraz Boha.
Keby kresťania zmýšľali a konali podľa ducha tohto sveta, neboli by všade nenávidení a prenasledovaní. Á tu začína úloha kresťanov. To je naša účasť – všetkých pokrstených – na Kristovom kňazstve!
Účasť na Kristovom kňazstve! Preto si pripomeňme čo už bolo dnes povedané: Kristus prišiel na zem, aby, aby svetu zvestoval netušenú lásku Boha k človekovi, aby zablúdené ľudstvo vyviedol ako dobrý pastier zo záhuby a dal Otcovi náhradu za spáchanú krivdu. To je dielo Ježiša Krista najvyššieho a večného kňaza. A tak aj my máme úlohu v týchto troch rovinách: Sprítomňovať Ježišovu lásku, poučovať blúdiacich, obetovať sa pre druhých. Perfektne to pochopil sv. Pavol, ktorý ide po kraj sveta, učí o Kristovi a Kolosanom i nám sa vyznáva: Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (1,24).
Svet po Kristovej kňazskej obeti už nie je takým svetom ako bol predtým. Má nádej, je nasmerovaný na Boha. Aj od nás záleží aké bude jeho smerovanie. Preto nám nesmie zovšednieť Ježišovo kňazstvo, ani naša účasť na Kristovom kňazstve.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 24.5.2018