Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Kristus prešiel pozemským životom, skutočným utrpením a skutočnou smrťou a je u Otca ako vtelený a ukrižovaný, ako náš kňaz a náš zástanca. Neodišiel preč zo sveta. Zostáva prítomný vo svojej cirkvi a skrze ňu vo svete a pre svet. Spoločenstvo kresťanov vie, že je prítomný v jeho strede.

Sústreďme sa na stretnutie s ním v Božom slove a Eucharistii.

Uvedenie do čítaní:

  1. čítanie Sk 1,1-11

K charakteristickým znakom metódy autora Lukášovho evanjelia a Skutkov apoštolských patrí, že ukazuje Božie pôsobenie ako dej včlenený do ľudských dejín. Tak popisuje i Ježišov odchod k Otcovi: ten, ktorý zomrel na kríži „sprevádza" svojich učeníkov do novej situácie: dáva im poznať, že žije, presviedča ich o tom, že predchádzajúca situácia spoločného pozemského putovania sa nemôže vrátiť („odchádza do neba", uisťuje ich, že kráľovstvo v Izraeli nie je možné obnoviť), pripravuje ich na pomazanie Duchom (na krst Ducha), ktorý ich pripraví k životu svedkov, hlásateľov, ktorý z nich začne vytvárať cirkev. Celá perikopa hovorí čo najstručnejšie o tom, „čo sa stalo s Ježišom" pri jeho nanebovstúpení, ale omnoho podrobnejšie hovorí o tom, čo sa stalo a čo sa bude diať s apoštolmi.

  1. čítanie Ef 4,1-13

Autor tohto úryvku píše „testamentárne“, ako väzeň pre Pána Ježiša. Preto dáva posledné inštrukcie svojim čitateľom. Zároveň je mysľou pri Nanebovstúpenom Pánovi, ktorý pri odchode ustanovil v Cirkvi rôzne služby.

  1. Evanjelium Mk 16,15-20

Aj evanjelista Marek píše pri udalosti nanebovstúpenia viac o apoštoloch a ich úlohách ako o fakte odchodu Ježiša. Udalosť dnešného sviatku skonštatoval jednou vetou. Venuje sa Ježišovým inštrukciám pre apoštolov pri hlásaní evanjelia, ktorí odchádzajú do sveta

 Čo so smútkom?

Smútok – bežný stav v našom živote. Spomína ho aj Pán Ježiš v rozlúčkovej reči s apoštolmi, ktorých srdce naplnil smútok, keď im povedal, že odchádza. Chápeme smútok apoštolov. Málo si uvedomujú, že k nim príde Tešiteľ – Duch svätý. A tušili o čo ide?

To iste môžeme povedať v súvislosti s Ježišovým nanebovstúpením. Apoštoli prežívali smútok z odchodu Pána Ježiša. Aj keď iný ako pri jeho umučení. Trochu to zaznieva v evanjeliu: Čo hľadíte do neba? Potrebovali útechu anjelov.

Pouvažujme nad smútkom.

Svätý Anton, ktorý odišiel na púšť a naučil sa rozlišovať myšlienky a ich pôvod hovorí, že smútok spôsobujú zlé vnuknutia (podnety, nápady) za ktorými nasleduje: strach v duši, zmätok, rozháranosť v myšlienkach, nenávisť, namrzenosť, súženie, strach zo smrti, zlé a nízke túžby, nedostatok čností, nezriadenosť v správaní.

V tejto súvislosti hovorí Tomáš Akvinský, že z tých zlých podnetov je najmä závisť ako hlavný koreň smútku.

Smútok nám môže spôsobovať i svedomie. Tento vnútorný hlas na základe ktorého človek má vynášať správny úsudok o svojom konaní. Svedomie je pre človeka veľkým Božím darom, pomocou ktorého je schopný riadiť sám seba a uskutočňovať lásku. Svedomie nás za dobré chváli a za zlé trestá výčitkami. Konať proti svedomiu je vždy zlé. Neposlušnosť voči svedomiu prináša človeku iba výčitky a smútok. V tomto prípade to môže byť spasiteľný smútok. Taký smútok sa volá ľútosť a ten je potrebný.

Čo ak sa nás zmocňuje smútok a melanchólia nad životom, nad spoločnosťou, ktorá má svoje nedostatky, nad osamelosťou?

Je v tom vždy podľa duchovných spisovateľov nedostatok viery, viery v prozreteľnosť – riadenie Božie, dobrotu Boha. Zabúdame, že čo stvoril Boh, je dobré. Smútku sa nemáme podľa asketických autorov poddávať ani tam, kde je ospravedlniteľný.

Čo s výrazom piety nad zosnulými, nad nešťastím druhých?

Nemá prekročiť hranice umiernenosti. Prví kresťania považovali plač pri pohrebe za pohanský zvyk. Samozrejme nemusíme tu byť falošní hrdinovia. Všimnime si Ježišov plač nad Lazárom, Jeruzalemom. Slovania sú vraj naklonený k melanchólii. Orientálci sú emotívnejší, ale nedrží ich toľko smútok a bolesť.

Aký vplyv má smútok na duchovný život?

František Saleský dokonca píše, že zamračená (smutná) obloha duše je najvhodnejšou klímou pre rast buriny neresti a hriechu.

Duchovný učiteľ Nil Sorskij (1433-1508) píše o smútku veľmi výrazne. Zdá sa mu, že je to jeden z najhorších nepriateľov duchovného života. Preto príslovie: Smutný svätý – smutný svätý.

Áno, smútok je bežný stav v našom živote. Podľa duchovných autorov by to nemalo tak byť. Zaujímavé však!

My prežívame tiež smútok. Mávame smútok – z čoho? Smútok z odchodu, z neúspechu? Ako ho riešite?

Hľadajme skôr riešenie. Je potrebné uvedomiť si, že všetko dobre dopadne. Máte dojem, že všetko dobre dopadne? Veď to všetko čo máme, prežívame, ide k zániku.

Práve tu je dôležitý dnešný deň. Ak sme na krížovej ceste, ak prežívame utrpenie Pána Ježiša, uvedomujeme si, že to je iba pripomienka. Dnešná slávnosť je realita. Jeden kolega na otázku: Ako sa máš? Odpovedá: Dobre!. Môj Majster vstal z mŕtvych!

Uvedomujeme si zároveň, že Ježiš nás má rád. Tak ako apoštolom i nám dáva prísľub. Ježišovi záleží na nás.

Profesor v Baltimore dal študentom sociológie úlohu urobiť prognózu 200 detí, ktoré dokončili školu pred 25 rokmi. Jednoznačne to boli priemerné deti. 20 sa ich odsťahovalo – nezistili ich adresy. 180 ich dosiahlo výnimočné postavenie. Keď sa týchto absolventov, teraz úspešných ľudí, pýtali, za čo vďačia svojmu postaveniu, úspechu, odpovedali: mali sme dobrých učiteľov. Keď sa pýtali na to ich učiteľov, odpovedali: Nič výnimočné sme nerobili, mali sme ich radi.

Omnoho viac to funguje, malo by fungovať, ak si uvedomíme, že nás má rád Pán Ježiš.

Čo ak nemáme takéto zázemie?

M. Gorkij a Šaljapin sa prihlásili do detského zboru pri opere. Zobrali iba M. Gorkého. Šaljapin sa nedal odradiť. Skúšal, trénoval, opätovne sa hlásil a stál sa slávnym spevákom. Z Gorkého sa spevák nestal. Tu úspech záležal od snahy, motivácie. Aj to môže byť recept na premáhanie smútku. 

Smútok – bežný stav v našom živote. Dnešná slávnosť by nám ho mala pomôcť riešiť. Dnes sme čítali: A kým apoštoli uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu – povedal im Pán Ježiš. Nemali čas na smútok! Rozišli sa a všade kázali.

 Turzovka, vigília 9.5.2018

Pozrite tiež: http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/323-nanebovstupenie-pana

alebo: http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/324-nanebovstupenia-pana-vigilia




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2018.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.